Mikulaš 6.december

Sviatok sv. Mikuláša je ob¾úbený najmä de�mi, ktoré sú v tento deò obdarované sladkos�ami a rôznymi drobnos�ami. Zvykom je oèisti� si topánky, da� ich veèer do obloka a ráno si v nich nájs� milé prekvapenie.

Nemusím opakovat, ako sa deti na tento sviatok každý rok tešia.
Po dlhej dobe si koneène poctivo umyjú èižmy ( z èoho majú, samozrejme, ve¾kú rados� aj rodièia a dokonca ich niekedy prinútia postara� sa aj o ich topánky), veèer ich vyložia na okno s oèakávaním, že ráno budú plné sladkostí ( v horších prípadoch aj cibule èi uhlia).Žiaci sa zase šiesteho decembra s rados�ou vyhovárajú, že sa v tento deò neuèí a neskúša. No kto vlastne bol tento ujo obleèený zvyèajne v èervenom, chodiaci po vonku s èertmi a anjelmi?

O živote sv. Mikuláša by sme urèite chceli vedie� viac, no musí nám staèi�, že sa narodil okolo roku 270 v Malej Ázii a že bol známy svojou dobroèinnos�ou (o èom svedèí aj to, že sa stal biskupom v Myre). Tiež že je patrónom kupcov, námorníkov, lekárov, voòavkárom a mnohých iných. Za svojho ochrancu ho považuje Rusko. Mimochodom, meno Mikuláš má grécky pôvod ( Nikoláos) a znamená ví�az.

K Mikulášovi sa viaže ve¾a legiend, niektoré by som rada spomenula. Prvý pokus o spísanie jeho legendy pochádza z druhej polovice 9. storoèia. K najznámejším rozhodne patrí Príbeh o zachránených vojvodcoch ( táto sa týka dvoch nespravodlivo odsúdených a sv. Mikuláš sa tu objavuje v snoch). Na západe je známejšou Legenda o pannách -muž chcel dobre vyda� svoje tri dcéry, no nemal dos� peòazí a tak ich poslal, aby si zarábali ako „neviestky“. Mikuláš, ktorý zdedil ve¾ký majetok sa o tom dozvedel a v noci, tak, aby ho nik nevidel, priniesol do ich domu tri mešce naplnené zlatom. Z tejto legendy pravdepodobne vzniklo obdarovávanie detí.
Ïalšie sa týkajú záchrany troch námorníkov, alebo záchrany hladujúcich. Iná spája Mikulášov patronát nad školákmi – Mikuláš v nej vzkriesil troch zavraždených študentov ( urèite ste postrehli, že práve èíslo tri zohráva v týchto legendách významnú úlohu).

Ako sa teda Mikuláš zmenil na Deda Mráza èi Santa Clausa?

V severských krajinách a v Nemecku poznali paralelne s Mikulášom postavu „ Pána zimy“- ten obchádzal ¾udí s prútmi a orechmi a pripravoval ich na zimu. Jeho domovom bolo údajne Laponsko a odtia¾ ho prevzali Rusi ( Ded moroz èi Dedo mráz). Pravdepodobne to bol práve Dedo mráz, ktorý v roku 1931 poslúžil švédskemu grafikovi ako námet pre Santa Clausa z Coca-Coly. Ale aby som nepredbiehala so Santa Clausom – do USA sa zvyky spojené s Mikulášom dostali spolu s Holanïanmi ( mnoho z nich bolo katolíkov). Prevaha angliètiny však urobila svoje – svätý Mikuláš, po holandsky Sinterklaas dostal meno Saint Claus – neskôr, a nám dôverne známy Santa Claus – tuèný dedo s dlhou bielou bradou a vlasmi, žijúci na Severnom póle, ktorý lieta po oblohe so saòami �ahanými sobmi ( možno by stálo za to spomenú� soba Rudolfa, ale o tom asi v nejakej inej rubrike J ) a spúš�a so do domov cez komíny ( aj keï si to vzh¾adom na jeho ve¾ké brucho celkom dobre neviem technicky predstavi�) a deti mu chystajú keksy a pohár mlieka ( no už som videla aj to, že ho tam èakal pohár whiskey ). Dokonca som minule v ranných správach videla reportáž o tom, ako sa v Amerike (kde inde) snažia
vrámci dobrých stravovacích návykov a správnej životosprávy zmeni� rozmerného Santu

Zvyky vz�ahujúce sa ku dòu sv. Mikuláša (6. december) sa postupne vyvíjali až do podoby, ktorá sa zachovala dodnes.

Archaický pôvod má aj zvyk obchôdzky troch maskovaných mužov. Prvý z nich predstavoval kozu, ktorú viedol druhý muž obkrútený slamenými povrieslami. Tretí muž mal na chrbte pripevnenú figurínu ženy v nohaviciach, na ktorých boli prišité èižmy. Keï sa muž zatoèil, ženská figurína èižmami „kopala“ okoloidúcich.

Mužské meno Mikuláš pochádza z gréètiny a v preklade znamená "ví�az". Jeden z najviac uctievaných kres�anských svätcov bol práve biskup menom Mikuláš, o ktorom sa šíria mnohé historky a legendy.

Mikuláš sa narodil do bohatej kres�anskej-gréckej rodiny manželom Epifaniovi a Ioanne, aj on od detstva zaèal prejavova� sklony ku kres�anstvu. V mladosti sa podujal na cestu do Jeruzalema, kde si pozrel zvyšky Kristovho kríža a Kristov hrob. Pod¾a legendy Mikuláš študoval v Alexandrií, prièom cestou z Alexandrie do Myri (grécke mesto v Mikulášovej rodnej Lýkií) mal zachráni� muža, ktorý padol cez palubu. Keï potom ¾oï dorazila do Myri, v meste vyberali nového biskupa, nako¾ko predošlí zomrel. Chceli vybra� "muža, ktorý ví�azí" (gr. Νίκη, Niki=ví�azstvo). Keï sa to dopoèul èlovek, ktorého Mikuláš zachránil, navrhol, aby bol za biskupa vybraný obetavý Nikolaos, ktorý nosí aj meno ví�azstva ( νίκη, niki=ví�azstvo, λαοί, laoi=¾ud). Ako biskup pomáhal kres�anom, ktorí boli prenasledovaní poèas vlády Diokleciána. Zachránil mnoho životov, keï vykúpil svojim bohatstvom mnoho odsúdených kres�anov. Na svoje náklady dal postavi� aj nemocnicu. Mikuláš sa stal pre svoje èiny ob¾úbeným biskupom, ale napriek tomu aj jeho cisársky režim zatkol a na svoj trest èakal vo väzení. Avšak v tejto dobe (313) vydal cisár Constantinus milánsky edikt, v ktorom sa povolovalo vyznávanie kres�anstva a tak bol Mikuláš oslobodený. Po oslobodení sa z neho stal arcibiskup. Jeho najznámejším èinom je urèite zachránenie troch dcér. V meste bol totiž jeden otec rodiny, ktorý však prišiel o peniaze a tak jeho tri dcéry mali zaèa� robi� prostitútky. Keï sa to však dozvedel Mikuláš, rozhodol sa im pomôc�. Na noc dal do mešca peniaze a položil ich na okno domu, v ktorom bývala táto rodina. Toto zopakoval aj ïalšiu noc a majite¾ domu bol zvedavý, kto je ten dobrodinec. Na tretí den si teda na Mikuláša poèkal a keï dával mešec na okno tak sa mu poïakoval, no Mikuláš mu povedal, aby toto tajomstvo o òom neprezradil. Dokopy za tri noci dal každej dcére 100 aureov. Tak zároveò mal otec peniaze na veno pre dcéry. V roku 325 n.l. sa Mikuláš zúèastnil prvej cirkevnej synódy v Bithýnskej Nikomédií, kde bol aj rímsky cisár Constantinus. Tu sa Mikuláš pohádal s nepravým kres�anským uèením alexandrijskeho biskupa Ariosa (arianizmus) a dokonca pod¾a legendy udrel Ariosa do tváre, za èo ho cisár na nejaký èas mal dokonca zavrie� do väzenia. Sv. Mikuláš zomrel pokojnou smr�ou 6. Decembra roku 330 (pod¾a iných 345 alebo 352). Jeho telo bolo uložené do sarkofágu a namoèené do myrhy. V roku 1087 námorníci z juhoitalského mesta Bari zobrali z Myri tento sarkofág a umiestnili ho v Bari, v chráme sv. Štefana (Ναός του Αγίου Στεφάνου). Poèas jednej bohoslužby sa údajne zo sarkofágu zaèalo prúdom vali� také množstvo myrhy, že veriaci ju pozbierali do flašiek a používali ju proti rôznym chorobám. Aj dnes je v sarkofágu stále ve¾a myrhy, niektorí vravia o zázraku a o veènej myrhe v hrobe Sv. Mikuláša. Z jeho kostrových pozostatkov moderní vedci spravili rekonštrukciu Mikulášovej tváre.

Sv. Mikuláš, biskup
Sviatok: 6. december
3.-4. storoèie

Patrón pekárov a majite¾ov záložní.

Svätý Mikuláš bol biskupom v Myre. Patrí k svätým, ktorí požívajú úctu po celom svete. Svedèia o tom mnohé kostoly a oltáre, postavené na jeho èes�. Narodil sa pravdepodobne v Patare v Lýcii (Malá Ázia). V meste Myra, ktoré ležalo neïaleko mora, sa stal biskupom. Bol známy vïaka svojej mimoriadnej zbožnosti, nadšeniu a zázrakom. Zomrel v Myre. Pochovali ho v biskupskej katedrále.

Doma dostal dobrú výchovu. Zachovával pôst. Hovorí sa, že v stredu a piatok jedol iba raz, aj to až veèer. Rodièia zomreli, keï bol ešte mladým mužom. Po sebe však zanechali taký majetok, že Mikuláš sa nemusel bá� o svoje živobytie. On sa však rozhodol všetko venova� chudobným. A tu sa spomína azda najznámejšia príhoda z jeho života.
Jeden obèan Patary prišiel o všetky svoje peniaze. Mal tri dcéry. No nemohol ich vyda�, pretože nemal pre ne veno. A tak sa rozhodol pre zúfalý èin. Chcel ich da� na prostitúciu. Mikuláš sa to dozvedel, a tak zobral mešec zlata a v noci pod rúškom tmy ho dal mužovi do okna. Malo to by� na veno najstaršej dcéry. To sa opakovalo druhý aj tretí raz, zakaždým pre ïalšiu dcéru. Muž ho na tretí raz spozoroval a bol mu ve¾mi vïaèný.
Za èias prenasledovania kres�anov, zaèiatkom 4. storoèia bol Mikuláš ustanovený za biskupa v Myre. Pretože bol ve¾mi horlivý, aj jeho chytili, muèili a hodili do väzenia. Potom však prišiel cisár Konštantín a jeho slávny Milánsky edikt, vïaka ktorému boli kres�anskí väzni – teda aj sv. Mikuláš – prepustení na slobodu. Vrátil sa do Myry a pokraèoval vo svojej práci. Neúnavne bojoval proti bludu tej doby – arianizmu. Zdá sa, že bol prítomný aj na koncile v Nicei r. 325, ale to nie je isté.
Životopisy biskupa Mikuláša jednomyse¾ne tvrdia, že bol pochovaný vo svojom biskupskom sídle Myra. Za èias cisára Justiniána bol v Konštantínopole postavený chrám na poèes� sv. Mikuláša. Jeho sviatok si uctievali v celom vtedajšom známom kres�anskom svete. Na byzantských peèatiach sa jeho obraz objavuje èastejšie než obraz kohoko¾vek iného. V neskoršom stredoveku mu bolo iba v Anglicku zasvätených skoro štyristo kostolov.
Zvláštne je to, že najväèšiu popularitu má sv. Mikuláš v Rusku. Spolu so sv. Ondrejom apoštolom je patrónom národa. Ruská pravoslávna cirkev dokonca má sviatok jeho prenesenia. Sv. Mikuláš je tiež patrónom Grécky, Apúlie, Sicílie a Lotrinska.

ja som vravev ze je siestiho a nikto mi ani netapushkav

uz sa potperuje navelko