Forum Padina
Would you like to react to this message? Create an account in a few clicks or log in to continue.

Padina
 
HomeHome  Latest imagesLatest images  Log in  Register  




 

 Vianoce

Go down 
2 posters
AuthorMessage
Forum.

Forum.



Vianoce Empty
PostSubject: Vianoce   Vianoce EmptyFri 7 Nov 2008 - 22:47

Najkrajším symbolom Vianoc je stromček

Tešíme sa na Vianoce so symbolicky ozdobeným stromčekom a darčekmi pod ním. Nie všetci však vedia o tom, že takéto Vianoce s vyzdobeným stromčekom sa neslávia od počiatkov, kedy sa začali rátať roky PRED KRISTOM (pr.Kr.) a PO KRISTOVI (po.Kr.)



Prvé ozdobené stromčeky sa objavili asi pred štyristo rokmi a to najmä v Nemecku, kde predstavovali určitý blahobyt nemeckých mešťanov. Ozdobovali ho jabĺčkami, perníkmi, orechmi. Stromček ako taký nebol od začiatku ihličnatý, najprv používali tis, krušpán (ktorý bol inak nádherný, veď krušpán rastie veľmi veľa rokov kým narastie do patričnejvýšky, preto boli také vzácne vianočné stromčeky práve z krušpánu, boli totiž veľmi drahé a kupovali si ich iba zámožnejší ľudia)



Okrem toho využívali na účel dekorovania aj cezmíny a neskôr začali s ozdobovaním jedličky, smreku i borovice - čiže stromčeky, ktoré sa "uchytili". Tradícia zdobenia práve uvedených drevín pretrváva i dnes. V starých časoch sa po sviatkoch stromček spílil a použil na kúrenie v peciach a dnes...

Takže prvá zmienka o ozdobenom vianočnom stromčeku pochádza už z roku 1570 z brémskej kroniky. Vo svete koluje legenda o vianočnom stromčeku z roku 573. Vo Francúzsku v tom čase vraj pôsobil írsky mních Kolumbán, ktorý sa pokúšal prilákať ľudí na svoje kázne. Pri oslavách slnovratu si všimol, že ľudia majú v úcte jedľu. Ozdobil ju horiacimi fakľami v tvare kríža, čím prilákal celý dav poslucháčov.

V Nemecku, kde sa tradícia pravdepodobne zrodila, umiestňovali vianočné stromčeky zo začiatku do cechárskych a remeselníckych budov. Jedľu, o ktorej sa píše v brémskej kronike, vraj zdobili cukrovinky, ďatle a kvetiny z papiera.

Do remeselníckych domácností sa dostala koncom 16. storočia. Dovoliť si ju však mohli len bohatšie rodiny, chudobní si ju nahradili vázou s vetvičkami, ktoré po domoch rozdávali aj vinšovníci. Tradícia sa však pôvodne odlišovala v tom, že stromčeky si ľudia vešali špičkou dole nad štedrovečerný stôl. Predtým sa na tomto mieste vznášala holubička, ktorá ako symbol Ducha svätého prinášala do príbytku požehnanie.



Čokoládové figúrky na trh priniesla česká „čokoládová hviezda“ Orión už pred viac ako sto rokmi. Stromčeky si však ľudia zdobili aj sušeným a čerstvým ovocím, perníkmi a papierovými ozdobami. Zdobenie vianočného stromčeka sa ujalo najskôr u protestantov, pretože katolícka cirkev to považovala za pohanský zvyk. Ozdobené stromčeky totiž spájali s germánskymi kmeňmi, ktoré týmto spôsobom uctievali boha Wotana. Kelti vraj podobne oslavovali boha Slnka a jeho večný život



Podľa internetového portálu historiarevue.sk sa vianočný stromček objavil v roku 1816 aj na rakúskom cisárskom dvore vo Viedni. V Nemecku sa v tomto čase rozšíril už aj do škôl a krčiem. Prvý vianočný stromček v Prahe si vo svojej vile v roku 1812 vyzdobil riaditeľ stavovského divadla Jan K. Liebich.



Voľakedy bol ozdobovaný presne tak jednoducho ako v Nemecku, jabĺčka, orechy, perníku, medovníky, neskôr rôzne figúrky povystrihované zo starých krabíc a obalené v pozlátku, farebné papierové reťaze (robili sme ich v škole počas hodín kreslenia  a maľovania, ale i ručných prác), ozdôbky zo slamy a rôznych tráv , kukuričného šúpolia, no i drevené z ľahkého lipového dreva zafarbené prírodným farbivom (ako kraslice) alebo natreté cestom a posypané zlatým a strieborným práškom (nevýhoda bola, že ozdôbky takto urobené vydržali iba počas jednych  Vianoc. Ak to ovšem možno považovať za nevýhodu, pretože už mesiac dopredu sme chystali ozdôbky na stromček.



Prežili sme spolu veľa pekných chvíľ práve pri tejto činnosti a rodina bola vždy po večeroch spolu alebo u niekoho "na driapačkách, kde starší driapali perie a deti vystrihovali ozdôbky na stromček. Bola čulá vzájomná komunikácia nielen v rodinách, ale všeobecne, možno to považovať za čulý spoločenský ruch dedín a miest tých čias. To práveže v dnešnej dobe v mnohých rodinách chýba, keďže sú obchody prepchaté všakovakými nádherami od výmyslu sveta a rodičia sa naháňajú po obchodoch, len aby bola výzdoba čo najkrajšia... duch VIANOC, očakávanie príchodu malého Ježiška na tento svet sa však akosi pomaly, ale isto, vytráca.



V súčasnosti sa ozdobujú stromčeky jednofarebne, teda salónky i ozdoby musia ladiť v jednom tóne farby. V tom je takisto rozdiel od prababiek, vtedy mali čo najfarebnejšie stromčeky, vešali na ne aj háčkované a paličkované ozdôbky. Na rozdiel od minulosti však dnes hýria svetielkami všakovakých farieb....


Symboly sviatočného stola

Vianočné obyčaje boli pre menších vianočným tajomstvom a pre dospelých symbolikou, ktorá spája rodinu v dobrom i v zlom. Gazda ráno (24.decembra - v štedrovečerný deň) obviazal stromy slamou, aby pocítili teplo Štedrého dňa a na jeseň priniesli bohatú úrodu.

Ešte pred štedrou večerou bolo treba urobiť obrady, ktoré mali rodinu ochrániť pred zlými duchmi a trápeniami, pole a záhradu pred pohromami a statok pred chorobami. Rodina sa zoradila do sprievodu, na ktorého čele kráčal gazda s kadidlom v ruke.

Za ním gazdiná robila cesnakom kríže na dverách a oknách domu, bránke do dvora a na vrátach maštale. Cesnaku sa vraj strašidlá, zlí duchovia a bosorky veľmi báli. Rodičov nasledovali so sviečkami deti a všetci odriekali otčenáš. Kadidlom, plamienkami sviečok a modlitbou prosila rodina o pomoc nebeského otca. Samotné odhodlanie odplašiť zlých duchov a odvrátiť všetky nešťastia demonštrovala morálne silná a súdržná rodina.

Potom išiel gazda spolu s gazdinou a celou rodinou, hlavne deťmi do maštale, kde vložil dobytku do tlám kúsok oblátky natretej cesnakom. Verilo sa, že to pomôže celý rok odháňať choroby. Gazdiná zase nad teľnou kravou prelomila prvý upečený koláč so želaním, aby sa kravička šťastne otelila.




Celý deň sa držal pôst, až do východu prvých hviezd

A akú symboliku majú orechy, med, jablká, cesnak či šošovica na našich štedrovečerných stoloch?
Orechy - Hlava rodiny - otec, starý otec ALEBO iný člen rodiny, ktorý organizoval štedrovečernú hostinu) rozhodil orechy do všetkých kútov miestnosti so slovami: "Na všetky svetové strany posielam zvesť o Spasiteľovi Ježišovi Kristovi pre pokoj a mier vo svete a nech do mojej rodiny prúdi zo všetkých strán sveta len zdravie a šťastie po celý rok". Každý zo stolujúcich musel rozbiť jeden orech a keď mal zdravé jadro v škrupine znamenalo to, že bude zdravý po celý rok a keď mal zoschnuté či červivé jadro, bude chorý v roku budúcom.

Med - ten nesmel chýbať. Podľa starých povier, každý pred večerou dostal od najstaršieho člena za lyžicu medu na oblátku, aby mu med po celý rok pripomínal, že je má pracovať ako včely a pochopiť, že je krásne žiť v "sladkej" rodinnej zhode. Otec rodiny alebo matka urobil na čelo každému stolovníkovi znak kríža, aby boli pokorní a dobrí ako med. Deťom sa hovorilo, aby poslúchali a boli dobré.

Cesnak - znamenal niečo ako odpudzovač diabla. Aby neprišli zlí duchovia, museli sa ním natrieť zámky na dverách domu, maštale, i závory na chlievoch. To preto, aby kravy kozy a ovce nestratili mlieko.

Jablká - tie sa podávali na stôl už v 16. storočí (v roku 1508), keď sa v Porýní objavil vianočný stromček. U Slovanov každý mal pri štedrovečernom stole rozkrojiť jablko kolmým rezom na stopku. Hviezda na jablku znamenala zdravie. Kríž zlé znamenie.

Šošovica - bola symbolom hojnosti a bohatej úrody.

Okrasa vianočného stola - vianočná hviezda z Mexika

Jedna z najkrajších vianočných dekorácií dneška - rozkvitnutá "vianočná hviezdu" - známa aj ako vianočná ruža. V časoch Aztékov bola "vianočná hviezda" symbolom nového života pre bojovníkov, ktorí padli.
Krík s botanickým názvom prýštec najkrajší (Euphrobia pulcherrima)......
Vianoce Vence
.......je charakteristický krásnou červenou farbou listeňov červenajúcich sa v čase Vianoc.



Tento krík pochádza z mexických štátov Guerrero a Morelos, kde ho indiáni ho nazývali "kvetom s listami pevnými sťa koža". Rozšírili ho brazilskí misionári, ktorí ho vysádzali pri kostoloch.

Inak, tento krík sa v španielskom jazyku nazýva  "Nochebuena", čiže Svätá noc. Záhradné centrum obľúbenej vianočnej ozdoby je v mestečku Atlixco, neďaleko známej sopky Popocatepetl, kde vo vianočnom čase predajú až 1,6 milióna rastlín. "Frontálne" rozšírenie dekoratívnej ruže začalo v 19. storočí, kedy ju vraj uvidel pri náhodnej návšteve jednej haciendy nejaký americký veľvyslanec, ktorý krík odviezol  do Ameriky a odvtedy "vianočná žiarivá a krásna červená hviezda" zdobí sviatočne prestreté stoly miliónov ľudí sveta.


Vianočná guľa nám zdobí stromčeky už viac ako 100 rokov



V roku 1889 Francúz Pierre Dupont si dal patentovať výrobu najobľúbenejšej ozdoby vianočného stromčeka, fúkanú guľu z jemného skla



Najskôr vyrábal jednofarebné sklenené gule a zakrátko po ich uvedení na trh reagoval na rast dopytu rozšírením sortimentu o farebné výrobky prizdobované ornamentmi, kresbami vtákov, kvetmi, hviezdičkami,  symbolmi kresťanstva a inými motívmi.



Začiatkom dvadsiateho storočia sa na trhu objavili prvé jemné sklenené srdiečka, hviezdičky, snehové vločky, dažďové kvapky a slzy. Najnovším trendom zdobenia vianočných stromčekov je ich výzdoba v jednej farbe





Adventný veniec


Keď sa na adventnom venci zapáli prvá sviečka, deti sa začnú tešiť, dobre už vedia, že nepotrvá dlho a o necelé štyri týždne prídu Vianoce.

Od tej prvej zapálenej sviece sa každú nedeľu pred Vianocami zapáli ďalšia sviečka. Tak to dnes poznáme, no nie vždy to bolo tak. Adventný veniec prvý krát, vraj až okolo roku 1860 zavesil Johan Hinrich Wichlern v domove pre opustené deti. Zvláštne na ňom bolo že to bol vlastne adventný luster ozdobený jedľovými vetvičkami a mal oveľa viac sviečok ako dnešný adventný veniec. Nielen každý týždeň, ale denne sa zapaľovala nová sviečka. Presne tak, ako keď dnes deti  každý deň otvárajú nové dvierka na adventnom kalendári so sladkosťami.

Vianoce Veniecobr086

Oplátky
Tie sú súčasťou stredoveku. Symbolizujú to, že kresťania pristupujú k eucharistii, svätému prijímaniu, telo Ježiša Krista predstavuje oplátka, ktorá sa je s medom a cesnakom. Med je symbol hojnosti, lásky. Medom sa na Štedrý večer robili krížiky dievčatám, aby boli krásne, a deťom, aby boli dobré. Cesnak je prírodné antibiotikum a má svoju prirodzenú arómu a jedol sa ako ochrana proti démonom a upírom. Je to jeden z krásnych zvykov, ktorý sme našli ešte aj v predkresťanskom období a pretrval dodnes, hoci dnes už ľudia možno ani netušia, prečo sa to jedáva. Voľakedy, asi od druhej polovice devätnásteho storočia, mali výsadu piecť tieto oplátky učitelia. Celý december sa piekli a roznášali do rodín.


Last edited by Forum-"Padina" on Mon 20 Dec 2010 - 0:20; edited 1 time in total
Back to top Go down
Forum.

Forum.



Vianoce Empty
PostSubject: Re: Vianoce   Vianoce EmptyFri 7 Nov 2008 - 22:48

Čo duchovne symbolizujú Vianoce?

Spomienky na nasledovné udalosti: 1, 25. 12. Prvý sviatok vianočný – narodenie Ježiša Krista
2, 26. 12. Druhý sviatok vianočný – deň sv. Štefana, 3, 27. 12. Deň neviniatok, 4, 28. 12. Deň sv. Jána
Zo symboliky Vianoc si môžeme uvedomiť zákonitosti života. Symbol narodenia Ježiša, symbolizuje zrodenie, nový život a nasledujúce dni naznačia čo od života môžeme očakávať.

Symbol sv. Štefana ukazuje na existenciu hriechu a trestu. Podľa života svätých, sv. Štefan zomrel smrťou mučeníka, ukameňovaním. Ako človek iste robil aj chyby, takže zhrešil. Slovo hriech z hebrejčiny znamená minúť cieľ, netrafiť, takže chybu. Zhrešil a stihol ho trest. Je to symbol hriechu a následného trestu.

Deň neviniatok nás upozorňuje na existenciu trestu bez hriechu. Už tým, že sa jedná o neviniatka museli byť bez hriechu. Každé z nich bolo Herodom zavraždené do druhého roku svojho života. Boli bez hriechu a stihol ich trest.
Korunu všetkému dáva deň sv. Jána. Ján vypil jed. Jasný symbol hriechu (chyby) a napriek tomu sa mu nič nestalo. Takže v živote nás môže stretnúť i hriech bez trestu.

Máme tu hriech s trestom, trest bez hriechu a hriech bez trestu. Toto nás v živote stretáva. „Čo stretáva mňa a čo to ovplyvňuje.“ Jednoduchá otázka. Vnímaním toho čo sa deje okolo človeka a osobnými skúsenosťami zistíme, že je to závislé aj od "náhody". Ja som presvedčená, že žiadne náhody neexistujú, ale pripusťme, že áno. Nepríjemné tzv. náhody sa javia nespravodlivé. No a sme pri koreni veci, javí sa to tak, že náš svet je založený na "nespravodlivých náhodách". Tak potom načo reči o boji dobra a zla. Je však svet naozaj závislý od náhod a nám nezostáva nič iné, iba modlenie a meditácia? Určite nie a riešenie máme na očiach takmer dvetisíc rokov.

A tu práve je skutočný význam Vianoc. Pred dvetisícšesť rokmi sa narodilo dieťa, ktoré nám neskôr dalo návod, ako vylúčiť náhody zo života. Čo z jeho učenia urobili jeho nasledovníci? Tvrdil Ježiš, že jeho kráľovstvo nie je z tohto sveta. Citujem: „....Kráľovstvo Božie nepríde tak, aby to ľudia pozorovali. Ani nepovedia: Ajhľa tuto alebo tamto je! Lebo, ajhľa, kráľovstvo božie je medzi vami!“ (Lukáš 17. 20. a 21.) Nikdy nehovoril o posmrtnom živote ako o svojom kráľovstve. Vždy hovoril „iba“ o kráľovstve Božom. No vysvetlil nám aj kde toto kráľovstvo nájdeme. Doslova povedal: To znamená, že tu na tomto svete. Aký je rozdiel medzi týmto svetom a kráľovstvom Božím. Skoro žiadny. Tu má moc "náhoda" a v „Jeho“ svete spravodlivosť. Doslova hovorí: „Hľadajte najprv kráľovstvo Božie, Jeho spravodlivosť a všetko toto bude vám pridané.“ (Matúš 6.33.)



Tento svet je spravodlivý, no našim nie šťastím - nešťastím je, že je spravodlivý aj keď sa nám to nehodí. Keď si uvedomíme túto skutočnosť, treba prijať zodpovednosť za svoje životy, hľadať spravodlivosť v tom, čo nás postihlo a tú istú spravodlivosť, ktorá nás dostala do úzkych, využiť na nápravu ťažkostí a problémov. A ide to. Sú však medzi nami ľudia, ktorým sa prihodilo nenapraviteľné nešťastie a títo ľudia ťažko nadobudnú presvedčenie o spravodlivosti sveta. Ježiš to vystihol slovami: „Neprávosť vrcholí, ochladne láska mnohých.“ (Matúš 24. 12.) Nezmyselné, prehnané zákazy, príkazy a obmedzenia, ktoré sa do Jeho posolstva dostali z vypočítavosti alebo z nepochopenia tohto posolstva zapríčinili, že množstvo ľudí túži po tom, aby Boh vôbec nebol. Ježiš nás upozornil nasledovne: „Darmo ma však uctievajú, keď ľudským rozkazom učia ako učeniam (Božím).“ (Matúš 15. 9.)
Návod života, ktorý nám priniesol, obsahuje presný recept, ako vylúčiť nešťastné "náhody", takisto recept na liečenie bežných, závažných i civilizačných chorôb. Šťastné "náhody" nás predsa neobťažujú a neobmedzujú, všakže?!


Last edited by Forum-"Padina" on Mon 20 Dec 2010 - 0:21; edited 1 time in total
Back to top Go down
Zdenka*

Zdenka*



Vianoce Empty
PostSubject: Re: Vianoce   Vianoce EmptySat 13 Dec 2008 - 23:55

Vianoce Vc3a1n10
Ešte niečo o Vianociach

V myslení raného kresťanstva bol celý rok výsostne korunovaný slávením centrálneho tajomstva kresťanského života - Kristovho zmŕtvychvstania. Sprítomnenie tohoto tajomstva slávili a slávia kresťania každú nedeľu. Do 4. storočia v Cirkvi nevystupovali do popredia ostatné sviatky, bola iba čiastočne zdôraznená pamiatka prvých kresťanských mučeníkov - martýrov, a to zvlášť v druhej polovici 2. storočia.So začiatkom 4. storočia sa alikvotne pozmeňuje praktická liturgická prax slávenia sviatkov. Začína sa s prehĺbením teologických aspektov Kristovho života a tieto dôležité fakty sú historicko-teologicky začleňované do liturgických slávení v roku. Začal sa sláviť Veľký piatok, Kvetná nedeľa, Nanebovstúpenie Pána, Zvestovanie Pána a i. ako jednotlivé autonómne sviatky. Prvou istou zmienkou o slávení sviatku Narodenia Pána práve 25. decembra je správa z rímskeho prostredia z roku 354 v kalendárnych záznamoch Depositio episcoporum et Depositio martyrum . Deň 25. december sa tam označuje ako festum solis „natalis invicti“ podľa rímskeho kalendára. V Depositio martyrum sa spomína: „VIII kal. jan. natus est Christus in Bethlehem Judaeae. “ Ďalej je tu zmienka o slávení vianočných sviatkov v Ríme okolo rokov 335 - 337. Slávili sa zvlášť v konštantínovskej bazilike. Autorom týchto zmienok je rímsky chronograf F. D. Filocalus. Keďže nepoznáme skutočný deň Kristovho narodenia a už vôbec nie hodinu (neudialo sa to presne 25. decembra o polnoci, ale narodenie Krista je nepopierateľným historickým faktom), existujú tu minimálne dve hypotézy, prečo sa začali Vianoce sláviť práve 25. decembra: 1. „hypotéza vypočítateľnosti“ Keďže 25. marca sa všeobecne slávil sviatok Zvestovania Pána, keď archaniel Gabriel zvestoval Márii, že bude Kristovou matkou, tak o 9 mesiacov (čo je čas vývinu dieťaťa v tele matky) podľa tohoto datovania je symbolický deň narodenia Pána práve 25. december. Toto datovanie sa však postupne diferencovalo a nastávali tu niektoré odchýlky: Ignác Antiochijský radil dátum Kristovho narodenia podľa výpočtov na jarný čas, Klement Alexandrijský sa domnieval, že 20. máj je týmto dňom, čo sa aj niekedy akceptovalo v Palestíne, lebo sa tam máj všeobecne pokladal za mesiac narodenia. Anonymný spis De Pascha computus nazýva 28. marec dňom narodenia Krista ako Slnka spravodlivosti a zároveň tento deň pokladá za deň Kristovej smrti. Napriek tomu sa však v latinskej Cirkvi ujal zvyk sláviť Vianoce práve 25. decembra. Túto hypotézu zastávajú hlavne L. Duchesne, H. Engberding, L. Fendt, A. Strobel, T. H. Talley a i. Ťažkosti predstavenej hypotézy sú hlavne pre nedostatok dostupných prameňov ohľadom presného počítania týchto kalendárnych dní roka, nejednotnosť a ťažšia historická interpretovateľnosť. 2. „dejinno-náboženská hypotéza“Omnoho väčšiu pravdepodobnosť má dejinno-náboženská hypotéza, ktorú zastávajú hlavne autori F. J. Dőlger, B. Botte, J. A. Jungmann, O. Cullmann, H. Frank a i., ktorí hovoria o christianizácii a novej kresťanskej interpretácii rímskeho sviatku narodenia Slnka, ktorý bol nariadený pre Rímske impérium ako sviatok práve na 25. december. Stalo sa tak v roku 275 cisárom Aureliánom (270-275) na počesť boha Slnka z Emes. Kresťania použili tento pohanský sviatok Natalis Solis invicti a nanovo ho interpretovali v kresťanskom duchu. Slnko predstavovalo Krista, čo je znázornené aj na starokresťanských náhrobkoch. Rímski kresťania tento štátny sviatok Slnka v začali sláviť ako vlastný sviatok narodenia Krista - ako Slnka na základe biblických citátov. Napr. Kristus ako Slnko spravodlivosti - Sol iustitiae (Mal 3,20); Kristus - Svetlo sveta - Lux mundi (Jn 8,12) a i. Z Ríma sa slávenie narodenia Ježiša Krista rozšírilo najprv do Afriky (Optatus z Mileve, cca r.360) a južnej Itálie (Philastrius z Brécie, koniec 4. storočia). Známy sa stal Ambrózov hymnus narodenia Intende qui regis Israel. Slávenie Vianoc v Španielsku upravila saragosská synoda v roku 380. Písomná zmienka o slávení kresťanských Vianoc sa tam objavuje okolo roku 461 v zozname sviatkov Gregora z Tours v diele Historia Francorum. Na Východe sa tento rímsky zvyk sláviť Vianoce akceptoval do konca 4. storočia. Bazil, Gregor Naziánsky a Gregor Nyssenský v Kapadócii spomínajú súčasne vo svojich kázňach Zjavenie Pána a aj Narodenie Pána, keďže sviatok Zjavenia Pána je starší. V roku 386 predsedá sláveniu tohoto sviatku Zlatoústy v Antiochii. V Egypte sa prvý raz spomínajú Vianoce v roku 432. V Jeruzaleme a v Palestíne sa sviatok narodenia Pána slávil neskôr. Známa pútnička Ethéria a takisto arménsky lekcionár z roku 415 liturgicky datujú slávnosť Kristovho vtelenia na 6. január. Spomínaný lekcionár má na 25. decembra liturgickú spomienku Jakuba a Dávida s poznámkou: „Počas týchto dní sa na iných miestach slávi narodenie Krista.“ V arménskej cirkvi a v niektorých východných cirkvách sa dodnes slávi sviatok Narodenia Pána 6. januára. Celkovo môžeme povedať, že slávenie sviatku Vianoc malo aj antiheretický - konkrétne kontraariánsky charakter. Keďže Arius popieral Kristovo božstvo a napádal Kristovu inkarnáciu, slávenie vianočných sviatkov predstavovalo hlavne v staroveku aj osvetový charakter medzi kresťanmi. Práve týmito sviatkami sa zdôraznil reálny fakt Kristovej inkarnácie - slávením slávnosti narodenia, pričom jej obsahom bol Kristus ako Boh a človek. Z 5. storočia sa nám zachovalo desať vianočných kázní od pápeža Leva I. (440-461), ktoré zameriavajú pozornosť poslucháčov na dôležité dogmaticko-teologické pravdy ohľadom osoby Ježiša Krista. Vianoce sú tu predstavené ako sviatok nového Svetla, nového Slnka - Krista. Pápež tu opisuje vtelenie, narodenie z Panny, dve Kristove prirodzenosti... Vianoce nazýva sacramentum natalis Christi resp. Nativitas dominicae sacramentum (Serm. 26). Najstaršie liturgické texty vianočných omšových formulárov pochádzajú z prelomu 5. a 6. storočia a sú uvádzané na konci liturgických zbierok omšových formulárov. Ich fragmenty sa nám zachovali v odpisoch z 13. storočia. Niektoré z nich boli prevzaté do neskorších sakramentárov. Podľa starodávneho rímskeho zvyku, ktorý je zachytený v 6. storočí v Capitulare lectionum vo Wűrzburgu a spomína ho aj pápež Gregor I. vo svojej homílii, pápež slávil v deň Narodenia Pána tri omše: prvú v noci (missa in nocte) v bazilike Santa Maria Maggiore, druhú na úsvite (missa in aurora) v chráme svätej Anastázie a tretiu vo dne (missa in die) v chráme sv. Petra, teda na troch rozličných miestach v Ríme. Formuláre všetkých troch omší vošli do sakramentárov a odtiaľ prešli postupne do misálov. Tento zvyk zasiahol aj ostatné európske územie. V roku 1156 ho spomína opát v Cluny Petrus Venerabilis, keď hovorí, že v opátstve celebruje každý kňaz na Vianoce tri omše (Statuta 72f). Táto prax sa veľmi skoro rozšírila a bola prenesená aj do Rímskeho misála z roku 1570 a platí v Cirkvi podnes. Vigílnu omšu Narodenia Pána pozná už Sacramentarium Gelasianum. Pravdepodobne aj piaty formulár vianočnej omše veronského sakramentára Leonianum je určený na vigílne slávenie. Capitulus Evangeliorum (CLLA 1101) s istotou spomína vigílnu omšu (č. 750) na úplný záver adventného obdobia. Zaujímavosťou rímskeho slávenia Vianoc bolo tzv. zdvojené nočné ofícium Narodenia. Ofícium pripadajúce na 25. december pozostávalo z vigílie a z Laudes matutinae, ktoré sa spievali v bazilike Santa Maria Maggiore za prítomnosti pápeža; druhé ofícium sa konalo neskôr v chráme svätého Petra. Prvé sa ujalo vo Francúzsku a dostalo sa do rímskeho breviára z roku 1568, druhé v iných galských krajinách ako vianočné ofícium. Deviate a desiate storočie sú charakteristické vývojom veľkého množstva vianočných sekvencií na všetky tri vianočné omše a vianočnú oktávu včítane jej sviatkov, napríklad Natus ante saecula, Grates nunc omnes a i. Používali sa do tridentskej reformy. Vo vianočných dňoch sa hrávali náboženské hry týkajúce sa vianočného okruhu, napr. Officium pastorum, Officium infantium, Interfectio puerorum, Ludus de Rege Aegipti... K dokresleniu vianočnej atmosféry patrí aj stavanie betlehemov s jasličkami, postavami svätej rodiny, troch mudrcov, pastierov a anjelov. Tieto betlehemy síce neplnia nijakú liturgickú funkciu, ale nás hlbšie vyvádzajú do prežívania vianočných sviatkov. Prvé drevené jasličky boli pravdepodobne postavené už v 7. storočí v bazilike Santa Maria Maggiore v Ríme. Známe je postavenie jasličiek od Františka Assiského v roku 1223 v lese Greccio, čo slúžilo k prehĺbeniu kresťanského rozjímania o tajomstve vtelenia Kristovej osoby, k upevneniu zbožnosti a obrazotvornosti ľudu. Veľké rozšírenie stavania betlehemov badáme v 16. storočí a to zvlášť vplyvom jezuitskej rehole. V Prahe bol takýto betlehem postavený v roku 1562, v Altőttingu 1601, v Mníchove 1607. V Augsburgu a Florencii sa v 16. - 18. storočí dávali dokonca sošky Jezuliatka na oltár. Do rodín sa začal dostávať tento zvyk začiatkom 17. storočia a pretrváva dodnes. Časové umiestnenie vianočných sviatkov (24. december - 5. január) sa od vydania Rímskeho misála roku 1570 viac menej nemenilo. Vianočný čas sa aj dnes slávi od prvých vešpier dňa 25. decembra do prvej nedele po Zjavení Pána. Táto nedeľa sa v latinskej cirkvi nazýva nedeľou Pánovho krstu. V rímskej a v ambroziánskej liturgii sa Vianoce nazývajú sviatok Natalis Domini nostri Jesu Christi (staršie Gelaziánum, Sacramentarium Gregorianum Hadrianum, Leonianum), v galskej a mozarabskej liturgii Dies nativitatis Domini nostri Jesu Christi (antifonár katedrály z Leon, Missale Gothicum). Tridentský misál, ale aj súčasný Rímsky misál nazýva deň Kristovho vtelenia Nativitas Domini - Narodenie Pána. Tento stručný historický prehľad vývoja vianočných sviatkov chce v nás umocniť radosť z Vianoc. Chce priblížiť toto mystérium, ktoré prežívame a ktoré pretrváva v našom vnútri. Veď centrom slávenia Vianoc nie je len bezduché zastavenie sa v ich čarovnej idyle, ale slávenie vianočnej liturgie v spoločenstve, čo dáva Vianociam špeciálny akcent. Tu v centre stojí Kristova inkarnácia a radosť z nej patrí celému svetu, lebo k nám prišla Láska.

Vianoce 77b0b110
Back to top Go down
Zdenka*

Zdenka*



Vianoce Empty
PostSubject: Re: Vianoce   Vianoce EmptyWed 24 Dec 2008 - 17:24

Krasny a pokojny Štedry večer


Vianoce 00211

Prajem vám krásne a veselé Vianoce. Nech sú sviatkami plné lásky, pokoja a oddychu. Nech je vaše srdce obklopené láskou všetkých blízkych a žiari šťastím jasne ako Betlehemská hviezda. Nech pod stromčekom nájdete veľa darčekov, ktoré vás pri srdiečku zohrejú a zažijete chvíle, na ktoré budete vždy s úsmevom spomínať.

Vianoce 1725810

Nech vianočný zvonček Vam šťastím zvoní, nech vianočný čas sa v lásku zmení, a tak krásne ako sa hviezda ligoce, tak nádherné a tajomné Vam prajem Vianoce.

Nech tichá hudba Vám počas Vianoc znie, nech ten ďalší rok Vám zdravie, šťastie a lásku prinesie

Nech vianočný zvonček šťastím Vám zvoní, nech vianočný čas v lásku sa zmení a tak krásne ako sa hviezda ligoce, tak nádherné a tajomné Vám prajeme vianoce....

Vianoce Vianoc10


Šťastné a veselé sviatky vianočné, pekné cesty polnočné, pod stromčekom veľký ranec, na Silvestra rezký tanec, pri muzike ľahký krok a šťastlivý Nový rok praje ...

Šťastné a veselé sviatky, plné pohody, radosti, lásky a priania rovnako dobrej spolupráce v novom roku, aká bola v roku minulom praje ...

Šťastné sviatky Vianočné, krásne čaro polnočné, na Silvestra istý krok a s ním šťastný Nový rok praje ...

Šťastné a veselé Vianočné sviatky, splnené túžby a priania a úspešný Nový rok praje ...

Šťastný Nový rok chcem Vám priať, aby človek človeka vždy mal rád, aby jeden druhému vždy viac šťastia prial, aby nový rok za to stál.

Vianoce Vianoa14
Back to top Go down
Sponsored content





Vianoce Empty
PostSubject: Re: Vianoce   Vianoce Empty

Back to top Go down
 
Vianoce
Back to top 
Page 1 of 1
 Similar topics
-

Permissions in this forum:You cannot reply to topics in this forum
Forum Padina  :: Forum :: Forum Padina-Slovensky forum :: Kalendár, Sviatky, Meniny-
Jump to: