Pôst

Pôst je obdobie, v ktorom si èlovek dobrovo¾ne úplne alebo èiastoène odriekne jedlo, alebo iné pôžitky.
Pôst je väèšinou motivovaný nábožensky, ale v prenesenom zmysle sa tak môže oznaèi� aj protestná hladovka.
Pôst pod¾a náboženstiev, kultúr a názorov

Pôst má v jednotlivých kultúrach a náboženstvách rozlièný prejav a význam.
Budhizmus: Budha, skôr než dosiahol osvietenie sa postil pod¾a zvyku hinduistických svätcov. Pôst je v Indii prejav sebazaprenia.
Islam: Poèas mesiaca ramadán, moslimovia sa zdržiavajú nápojov, jedla, fajèenia i sexu poèas dòa ale v noci tento pôst neplatí a môže sa oslavova�.
Judaizmus má viacero pôstov, napr. na Jom kipur a Tiš’a be-av.
Starý zákon: Pôst je akt pokory a pokánia.

Kres�anstvo má svoje hlavné pôstne obdobie štyridsa� dní pred Ve¾konoènými sviatkami.
Zaèína sa Popolcovou stredou a konèí Ve¾kým piatkom. Do pôstnych dní sa však nerátajú nedele.
Štyridsa�denným pôstom si kres�ania pripomínajú Ježišov štyridsa� dní trvajúci èas strávený na púšti, keï sa pôstom pripravoval na svoje verejné vystúpenie.
Pod¾a pôstneho poriadku Katolíckej cirkvi sú dni prísneho pôstu predovšetkým Popolcová streda a Ve¾ký Piatok, keï je prikázané zdržiava� sa mäsitých pokrmov a je dovolené iba raz za deò sa dosýta najes�. Za pôstny deò sa považuje každý piatok v roku, ale pôstny úkon je ¾ubovo¾ný: môže to by� zdržiavanie sa mäsitého pokrmu, sladkostí, fajèenia, pitia alkoholu èi televízie, vykonanie nejakého dobroèinného skutku a podobne. Pod¾a nariadení cirkvi je však nevyhnutné vykona� každý piatok aspoò jeden z týchto úkonov.