04. Nedeľa po Svätej Trojici 22. 06. 2008
Kázeň Lk 5, 1-11
„Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána Ježiša Krista.“ Amen
„Raz, keď sa zástup valil na Neho, aby počúval slovo Božie, stál vedľa Genezaretského jazera. A uzrel dve lode pri jazere; rybári už vystúpili z nich a prali siete. Vstúpil teda na jednu z lodí, ktorá patrila Šimonovi, a prosil ho, aby máličko odrazil od brehu. I posadil sa a z lode učil zástupy. Keď prestal hovoriť, povedal Šimonovi: Odraz na hlbinu, spusťte siete a lovte! Odpovedajúc Mu, Šimon povedal: Majstre, celú noc sme sa namáhali, a nič sme nechytili; ale na Tvoje slovo spustím siete. Len čo to urobili, zahrnuli veľké množstvo rýb, takže sa im siete trhali. I dali znamenie pomocníkom na druhej lodi, aby prišli a pomohli im. A oni prišli a naplnili obe lode, takže sa ponárali. Keď to videl Šimon Peter, padol Ježišovi k nohám a povedal: Odíď odo mňa, Pane, lebo som hriešny človek. Hrôza sa ho totiž zmocnila, i všetkých, ktorí boli s ním, nad lovom rýb, ktoré ulovili; podobne aj Jakuba a Jána, synov Zebedeových, spoločníkov Šimonových. I povedal Ježiš Šimonovi: Neboj sa, odteraz ľudí budeš loviť. Potom priraziac ku brehu, všetko zanechali a nasledovali Ho.“
Bratia a sestry, téma pre dnešné nedeľné SB je nasledovanie a učeníctvo. Je nám zreteľne jasné, že to však nie je len nedeľná téma? Aj človek, čo len okrajovo pozná kresťanskú vieru by mal jednoznačne vedieť, že je to téma pre celý život človeka. Nasledovanie, učeníctvo. Evanjeliový príbeh nás dnes upozorní, že podstatnou časťou nasledovania Ježiša Krista je vyučovanie. Ak má byť niekto učeníkom Krista, má byť vyučovaný. Choďte teda, čiňte mi učeníkmi všetky národy – toto je veľký misijný rozkaz Pána Ježiša Krista. Možno to boli Jeho úplne posledné slová na zemi. A robte to tak, že budete krstiť a učiť všetko, čokoľvek som vám prikázal. Naučme sa teda z Božieho slova, kto je učeníkom a ako my máme pomôcť iným, aby sa učeníkmi stali.
Matúšovo aj Markovo evanjelium krátko a okrajovo spomína Ježišovu činnosť predtým, než si Pán povolal učeníkov. Pán Ježiš chodil sám po mestách, kázal v synagógach a zvestoval evanjelium Božie (Mk 1, 14). Ale Lukášovo evanjelium zachováva o trochu viac informácií: pred povolaním učeníkov Pán Ježiš uzdravil démonom posadnutého človeka, uzdravil Petrovu svokru a rozličných chorých. Hľadali Ho zástupy ľudí a zdržovali Ho, aby ostal s nimi (Lk 4, 42). I v dnešnom evanjeliovom príbehu počúvame v prvom verši, že zástup sa znova valil k Nemu, aby počúval slovo Božie.
Toto je nanajvýš dôležité. Pri Genezaretskom jazere si Pán povolal prvých učeníkov, lebo už bolo mnoho ľudí, ktorých bolo potrebné učiť o Božom kráľovstve. Sú tu pre nás dve veľmi podstatné veci: predovšetkým Pán Ježiš si vyberá koho, kedy a kde povolá za učeníka. Ono to je len zdanlivo samozrejmá vec. Bolo by nám neraz milé, sympatické, keby ten či ten sa stal, stala veriacim človekom, úžitok by to bolo pre cirkevný zbor, možno pre mládež by to bolo vynikajúce. Neraz sa zo svojim svetom viery ani nemáme s kým podeliť, ako fajn by bolo keby niekto z našich priateľov tiež spolu s nami začal chodiť do kostola. Sú tiež ľudia, na ktorých nám veľmi záleží. Okolo nás žijú ľudia popletení a oklamaní týmto svetom, s nepokojom v srdci, s hriechom, s ktorým sa žije zle a horšie. Vieme veľmi dobre, ako by im odovzdanie sa Bohu pomohlo. Akým vyslobodením by sa im stal Pán Ježiš. Ale jedine On povoláva učeníkov. Naše ťahanie ľudí k viere môže mať len jedinú podobu: často a mocne zopnuté ruky v modlitbe za týchto blížnych.
Tou druhou dôležitou vecou, ktorú prezrádza biblický text je, že učeníkov povoláva Pán Ježiš, keď je hlad a smäd po slove Božom. Zopakujem ešte raz z 1. verša dnešného kázňového textu: „zástup sa znova valil k Nemu, aby počúval slovo Božie.“ Bolo by super pozvolávať do cirkevného zboru 2000 ľudí, ktorí sa pred 7 rokmi hlásili ku evanjelikom na území mesta pri sčítaní obyvateľstva. Akokoľvek by to bolo vynikajúce, je v tom jeden problém. Nebude učeníkov, kým niet hladu po slove Božom. Našim cieľom, poslaním, bratia a sestry, nie je chýbajúcich 2000 ľudí v našom cirkevnom zbore. Naším poslaním sú teraz trpezlivé a vrúcne modlitby, aby Boh spôsobil túžbu po slove Božom a aby Pán povolal učeníkov pre tých, ktorí sa tiež stanú učeníkmi.
Asi pred rokom som mal veľmi vážny rozhovor s jednou sestrou, ktorá sa akosi stratila z tohto cirkevného zboru. Predtým bola celkom aktívna i na mládeži i tu v kostole. A zrazu mi vraví: „rok ste sa mi venovali, bola som konfirmovaná. A potom ste ma nechali tak, akoby ste ma hodili do vody.“ Pamätám si pritom na množstvo pastorálnych rozhovorov, veľa veľa času na stretnutiach s touto sestrou, kde bolo treba riešiť mnohé bežné problémy života. Jednoducho však, bolo to málo. Málo na to, aby sa stala verným učeníkom Pána Ježiša. Rozmýšľal som veľa, prečo to je tak, nielen v súvislosti s dnešnou témou a biblickým textom. A zisťujem, bratia a sestry, že síce mnohokrát povolávame cirkevníkov do cirkvi, do cirkevného zboru, ale nepovolávame ich, aby sa stali učeníkmi Pána Ježiša. Práve po skúsenosti so spomínanou mladou sestrou, iste by bola dosť nešťastná, keby vedela, že sa dostala do kázne. Ale rok sme s ňou riešili mnohé, a dnes vidím dosť nepodstatné osobné záležitosti. A riešiť bolo treba to, aby sa stala učeníkom Ježišovym. Ako Peter a iní, zanechali tam svoje siete, lode a nasledovali Krista.
Hovorím veľmi otvorene: nezaoberajme sa záplavou starostí a problémov, ktoré od ľudí počúvame. Nie preto, že sme ignoranti a sú nám starosti iných cudzie. Ale preto, že riešenie problémov je u Boha, krízy, zúfalstvá a neriešiteľné situácie sú v moci a vo vyriešení u Spasiteľa Ježiša Krista. Brat, sestra, som tu s tebou, aby si sa stal, stala učeníkom Krista Pána. Zanechaj starosti a mnohé útrapy svojho života a vykroč za Kristom. Jedine On ti pomôže a každá iná pomoc nie je skutočnou pomocou.
To znamená jedno: sme učeníci vtedy, keď iným ukážeme ako byť učeníkom. Takto sa plní Ježišov príkaz, choďte a čiňte mi učeníkov. Až keď ľuďom okolo nás ukážeme, že vieme zanechať svoje siete, svoju firmu, svoju TV nedeľu, alebo svoju záhradku a nasledovať Krista, až tak môžeme hovoriť že sme učeníkmi. A až keď nás Pán povolá aby sme boli takýmito učeníkmi, oddanými, zapálenými pre Kristovu vec, až vtedy máme nádej, že učiníme niekoho iného učeníkom Krista Pána. Pamätajme, povoláva ON, Kristus, kde chce, koho chce a kedy chce. Ale dokiaľ sme tu na zemi, máme byť vzornými učeníkmi, aby ten, tá, ktorí bude povolaný za učeníka, vedel, videl a pochopil, čo to skutočne znamená Krista Pána nasledovať a z milosti Božej byť Jeho učeníkom. Amen
Pomodlime sa:
Pane Ježiši Kriste, v modlitbe ku Tebe voláme prosebne predovšetkým za blížnych a blízkych, ktorí potrebujú vo viere rozoznať Teba ako Pána a Spasiteľa, ktorého hodno nasledovať a osláviť svojim životom. Ty si Pane mnohé naše starosti a ťažké životné boje pomohol ustať a prekonať s vierou. Modlime sa za tých, na ktorých nám srdcom záleží, aby si ich povolal za svojich učeníkov, verných nasledovníkov. Svoje modlitby Ti Pane Ježiši predkladáme za chorých, smutných a trápených rozličnými slabosťami tela i duše. Vzbuď hlad po slove Božom, mocný Pane, vzbuď túžbu po pravom a požehnanom živote.
Prosíme Ťa za mnohých evanjelikov tu v meste ale i v celej našej cirkvi, ktorí sú v Tvoje meno pokrstení a predsa chýbajú v spoločenstve veriacich ľudí. Ty Pane oslovuj, Ty nás posielaj, daj nám vedieť čo kde a ako máme vykonať. Prosíme za ľudí, ktorí občas či prvýkrát prídu do kostola. Snažne prosíme, nech medzi nami nájdu milé a láskavé prijatie, miesto kde sa budú cítiť povšimnutí a oslovení láskou a záujmom.
Prosíme za mnohé stratené existencie, za tých čo sú pobláznení zhŕňaním pominuteľného majetku a ktorí tak veľmi potrebujú aj skutočnú hodnotu do svojho života. Ak im ju máme my odovzdať, Ty nám pomáhaj svojim Svätým Duchom. Amen Otče náš...
Mgr. Jerguš Olejár
Latest images Log in Register 
