Laetare 4.pôstna
Amos 8,11.12
Milí bratia a sestry, nachádzame sa v strede obdobia pôstu, je 4 nedeľa pôstna. Dnešná nedeľa sa nachádza v tichom čase potrebnej pokory a pokánia. Pokory a pokánia zo strany každého kresťana, ktorý si uvedomuje, čo prináša kríž Ježiša Krista. Táto nedeľa má však názov
„ Laetare- radujte sa, plesajte“. Čo spôsobuje v dobe pôstu dôvod na plesanie a radosť? Mnohý z nás si kladú takúto otázku. Mnohý sa zamýšľajú nad tým, že ako sa môžem radovať a plesať, keď mám predsa pôst, mám sa kajať a počínať si pokorne?
Milí bratia a sestry, ale mi máme dôvod na radosť lebo máme milosť Božiu, máme žive Slovo aj dnes, Slovo ktoré máme možnosť počúvať aj taras! Preto radujme sa, Boh nás sýti svojim Slovom!
Milovaní bratia a sestry v Pánu, zvesť proroka Amosa, ktorú sme si na začiatku vypočuli nebola iba vyhrážkou a bezmocnou hrozbou. Toto proroctvo sa naozaj splnilo. Stálo sa to v polovici 8. storočia pred Kristom, keď Izraelské kráľovstvo prežívalo tie najlepšie časy, bol to čas najväčšieho rozkvetu.
V krajine vládol pokoj, ľudia sa tešili z plodov svojej práce lebo prišla doba hospodárskeho vzostupu. Jednoduchšie povedané bola to doba v ktorej žili mnohý v bohatstve.
Ale predsa pozerajúc sa na život v tejto dobe, musíme skonštatovať, že nebola až taká ideálna ako by sa nám na prvý pohľad zdalo. Ľudia žijúci v tejto dobe boli zaslepený blahobytom a bohatstvom v ktorom žili. Boli to ľudia nábožný, ale len navonok. V každodennom živote nemali slovo Božie za nič. Práve v tejto dobe si Hospodin povolal do prorockej služby Amosa ktorí bol iba obyčajný pastier a pestovateľ sykomôr´´ (7,14).
Amos, šiel zvestoval čo mu Boh prikázal .Medzi inými proroctvami a zvesťami povedal i zvesť ktorú sme si dnes vypočuli „ Hľa prichádzajú dni, znie výrok Hospodina, Pána, keď pošlem na zem hlad. Nie hlad po chlebe ani smäd po vode, ale po počúvaní Hospodinových slov „ (v II).
Milí bratia a sestry, práve toto proroctvo sa naplnilo. Hlad a smäd zostali neukojene lebo Hospodin zamĺkol. Áno, stálo sa to skutočne. Toto nie je žiadny vymyslený príbeh je to pravda pravdivá. Po Amosovi bol už len jeden prorok ktorý zvestoval slovo Božie v severnom Kráľovstve, v kráľovstve Izraela. Bol to Ozéaš a po ňom už nebolo možne počuť slovo Božie, lebo prišiel čas nepokojov Asýrčania dobyli hlavné mesto Samáriu, Izraelské kráľovstvo zaniklo a ľud bol odvlečený do zajatia. Už nebolo možné počúvať slová usmernenia, nápravy ani slová potešujúce alebo upokojujúce. Pán Boh potrestal národ Izraelsky ktorý pohŕdal Jeho slovom. Odňal mu svoje slovo
Milí bratia a sestry mi máme ešte stále dôvod na radosť lebo máme slovo Božie. Boh nás sýti svojim slovom radujme sa a žime podľa jeho vôle, aby sme nezostali hladný a smädný po jeho pokrme ktorým je slovo Božie. Aj mi dnes žijeme v unáhlenom živote. Dnešný svet je plný starosti a túžob po zemských veciach. Aj dnešný ľudia zháňajú po peniazoch, upokojujú sa rožnými omamnými látkami a na Pána Boha zabúdajú. Pre kúsok zlata alebo niekoľko halierov zabúdame jedený na druhých, nemáme vďačnosť a úctu voči svojim blížnym. To však nie je spôsob života veriacich ľudí. Veriaci človek plne dôveruje Božej starostlivosti, lebo Boh sa v každom čase stará o svojich a zaopatruje ích každým potrebným darom. Preto radujme sa, Boh nás sýti svojim slovom. Majme v úcte slovo Božie a Jeho zvestovanie. Pán Boh tím, že nám dáva slovo Božie, preukazuje nám svoju milosť. Božia milosť ešte stále trvá lebo Boh nám dáva svoje slovo.
Dostávame ho ešte vo väčšej hojnosti než starozmlúvny ľud v dobe Amosa. Pán Boh sa prihovára k nám prostredníctvom Ježiša Krista v ktorom sa Jeho slovo stalo telom a prebývalo medzi nami (J 1,14). Pán Ježiš Kristus nám dáva svoje slovo ktoré oživuje v nás vieru, On očisťuje naše hriechy z milosti k nám aj cez elementy pri večeri Pánovej. On nás sýti svojim telom a očisťuje svojou krvou. Radujme sa, Boh nás sýti svojim slovom, preto nepohŕdajme nim.
Milí bratia a sestry neberme Božie slovo na ľahkú váhu. Nepohŕdajme ním , neseďme nečinne, otvorme Pánu Ježišovi svoje srdce a dovoľme Mu, aby nám daroval novy krajší život. Počúvajme Jeho slovo, kochajme sa a sýťme sa ním. Aj keď sa nachádzame v období pôstu, nerobme žiadne diéty, nehladujme ale sýťme sa Jeho slovom. Pán Ježiš Kristus zaopatruje všetkých svojich verných. On dokáže nasýtiť cele zastúpi z 5 chlebami a 2 rybičkami a ešte ma aj navyše. Preto nepohŕdajme ním.
Pánu Bohu stačí aj malo. Veď neživí nás predsa množstvo pokrmu, ale moc Božia, ktorá svojím verným umožňuje žiť v hojnosti. Veriaci človek vie, že má nielen chleby, ale aj nebeského láskavého Otca, ktorí ho sýti slovom Božím. Preto nepohŕdajme ním, ale dôverujme Bohu a nie telesnému pokrmu. Svoju nádej nevkladajme do túžbe po blahobyte, po bohatstve, ale ju vložme v Pána Ježiša Krista. Veď On sa v každom čase stará o svojich a zaopatruje ich duchovným a telesným pokrmom. On nás sýti svojim slovom. Počúvajme Jeho slovu a žime podľa jeho zvesti, modlime s Pánu Bohu, ďakujme Mu, že Jeho slovo nie je ani vysoko na nebi alebo ďaleko za morom. Ale je tu, dáva sa nám počuť! Nepohŕdajme ním, lebo je to slovo pre večný život. Bez neho by sme boli stratený, bez neho by sme nemali života. Preto nepohŕdajme ním.
Milí bratia a sestry aj dnes je mnoho ľudí, ktorým slovo Božie vôbec nechýba. Sú taký ľudia, ktorý nim pohŕdajú. Boží súd však bude aj v tom, že Boh vzbudí hlad a smäd aj u tých ktorí ho dnes berú na ľahkú váhu. Ale vtedy už bude neskoro! Vyhladnú a budú smädný, ale nebudú sa môcť nasýtiť. Preto nepohŕdajme ním, počúvajme Ho a žime podľa neho. Nechcime patriť k tím, ktorí si len vtedy uvedomia, aké vzácne je slovo Božie, keď ho už nebude. Uvedomme si už teraz, že slovo Božie je slovo čisté, mocné, slovo ktoré usmerňuje naše cesty. Je to slovo života! Preto nepohŕdajme ním, ale vďačné Ho prijímajme.
Prorok Amos prirovnáva slovo božie k chlebu a vode. Už z toho prirovnania možno poznať aké je slovo Božie vzácne. Chlieb a voda nie sú žiaden luxus sú to základne vyživujúce prostriedky, potrebne k životu. Tento pokrm a nápoj máme v plnosti v Ježišovi Kristovi, ktorí povedal „ Ja som chlieb života; kto prichádza ku mne, nikdy nebude lačnieť, a kto verí vo mňa, nikdy nebude žízniť.“ (J 6,35).
Milí počúvajúci a vo viere žijúci bratia a sestry, ďakujme Pánu Bohu, že nám dáva nasýtenie. Ďakujme Mu, že nám dáva hlad a smäd po Jeho slove. Ďakujme, že tento hlad aj ukojuje. Ďakujme, že na ukojenie nášho hladu po Jeho slove nemusíme prechádzať dlhú cestu, ako Amosovi súčasníci. Ďakujeme, Mu že sa nemusíme pred nikým schovávať, ako naši predkovia, ktorí sa pod vplyvom politickej situácie nesmeli tešiť a naskicovať slovom Božím. Ďakujme Mu, že nemusíme chodiť „od mora k moru, od severu k východu ... ako Izraelci “aby hľadali slovo Hospodinovo (v.12). Ďakujme Bohu že Jeho slovo nie je, ani visoko na nebi alebo ďaleko za morom, lebo tak by nám bolo nedosiahnuteľné. Ďakujme nášmu Pánovi, že na počutie Jeho slova nemusíme prechádzať dlhými a ťažko dostupnými cestami. Ďakujme mu, že máme Jeho slovo nablízku, stačí nám prejsť len pomerne krátku cestu z domu do chrámu, kde môžeme počuť slovo Božie nám každú nedeľu zvestované. Ďakujme Bohu, že mi ešte nie sme potrestaný hladom a smädom po Jeho slove a vďačné ho prijímajme .
Milí bratia a sestry, možno sa pýtame akýže to bude trest ak nám Pán Boh odnijme svoje slovo? Možno si myslime, mňa sa to netiká. Možno sedíme pokojne v kostole a tešíme sa z toho, že sme tu a myslime si : „každú nedeľu počúvam Tvoje slovo Pane, určite ma zachrániš!“. Ale, stačí nám Božie slovo iba na počúvanie? Nemali by sme slovo Božie aj žiť. Bratia a sestry, aj ľudia Amosovej dobe boli nábožný, aj oni slovo Božie počúvali a predsa Pán Boh zamlčal. Porozmýšľajme preto nad svojim životom. Zamyslime sa, či slovo Božie prijímame z vierou a či podľa viery v Ježiša Krista aj konáme!? Zamyslime sa, či ten hlad a smäd po slove Božom neprišiel aj medzi nás? Veď koľko je ľudí na svete ktorým slovo Božie nemá kto zvestovať? V koľkých cirkevných zboroch nemajú farára a slovo Božie sa už viac nezvestuje?!
Bratia a sestry, či nie je dostatočne veľkým znakom duchovného hladu aj, to že si mnohý spomedzi nás hľadajú upokojenie svojho hladu v omamujúcich prostriedkoch?
So smútim srdcom musíme povedať, že náznaky duchovného hladu sú aj medzi nami.
Ale zasa na druhej strane môžeme s radostným srdcom vzdávať Bohu vďaku, lebo je Jeho slovo stále medzi nami, preto vďačné ho prijímajme. Naša doba sa líši od Amosovej tým, že ten kto hľadá, môže slovo Božie nájsť „ Mt 7,8“
Preto milí veriaci vďačne ho prijímajme. Nasycujme sa ním v kázňoch našich kňazov, počúvajme ho, čítajme Bibliu a rôzne kresťanské materiály, ale najme podľa neho žime.
Len slovo Božie nás privedie na tu pravú cestu pravdy a života večného, ktorý nám náš Pán Ježiš Kristus ponúka.
Bratia a sestry radujme sa, Boh nás sýti svojim slovom, nepohŕdajme ním ale vďačne ho prijímajme. Amen
Mgr. Ana Povolni
Latest images Log in Register 
