Keď chceme hovoriť o morálke myslím si, že ten najkorektnejší a najlepší návod na morálku nájdeme už v SZ v 10. Božích prikázaniach 5 M 6, 1 nn. Sú to predpisy, ktoré dal Pán Boh SZ ľudu, ale ktoré sú platne až dodnes, aj pre dnešného človeka.
Ježiš Kristus bol sám plniteľom morálnych predpisov. On je ten, ktorý prišiel Božie prikázania v SZ naplniť, neprišiel ich zrušiť Mt 5, 17.
Ak sa hlbšie začítame do Biblie tak tam nájdeme určite si state v evanjeliách v ktorých nás Pán Ježiš Kristus poučuje, napomína, karhá..
Jedným z takých miest je Mt 5. až 7 a Lk 6 a 11. => Ježišova Kázeň na vrchu.
Nachádzajú sa tam etické posolstva Novej zmluvy. Sú to Ježišove slova, ktoré do svojich evanjelií zapísali pisatelia evanjelií a v ktorých nejdeme akoby návod na správny život kresťana, alebo mohlo by sa povedať, že je to akýsi Ježišov výklad staro zmluvných prikázaní z 5 M 6 nn.
Pri čítaní týchto NZ miest sa nám nastoluje otázka. Povedal toto Pán Ježiš pri jednej príležitosti? Pri porovnaní s inými evanjeliami, v ktorých sú zachytene podobne slova na rôznych miestach, vidíme , že evanjelista Matúš tu zhrnul do jedného celku výroky na tému
„ etika Kráľovstva Božieho“, ktoré Ježiš povedal pri rôznych príležitostiach, na rôznych miestach ( Mt 5,1 – na vrchu; L6, 17 – na rovine) a rôznym poslucháčom( Raz zástupom, inokedy učeníkom).
V Ježišovom učeni malo centrálnu úlohu prikázanie lásky, „43 Počuli ste, že bolo povedané: Milovať budeš svojho blížneho a nenávidieť svojho nepriateľa. 44 Ale ja vám hovorím: Milujte svojich nepriateľov, [dobrorečte tým, ktorí vás preklínajú, čiňte dobre tým, ktorí vás nenávidia], a modlite sa za tých, ktorí vás prenasledujú [a vám sa protivia]; 45 aby ste boli synmi svojho Otca, ktorý je v nebesiach; veď On dáva vychádzať slnku na zlých aj na dobrých a zosiela dážď na spravodlivých aj na nespravodlivých. 46 Lebo ak milujete tých, ktorí vás milujú, aká vám za to odmena? Či nerobia to isté aj colníci? 47 A ak pozdravujete len svojich bratov, čo zvláštne robíte? Či nerobia to isté aj pohania?“
Ježiš vo svojich výrokoch sa vyjadruje dvojakým spôsobom. Niekedy majú Jeho slova doslovný a inokedy obrazný ( M 5, 29- 30) charakter.
Ďalej sa nastoluje otázka, komu sú tieto požiadavky adresovane? Len Ježišovým učeníkom, alebo aj všetkému ľudu? Týkajú sa iba života kresťanov alebo aj mimo cirkevného ľudu?
V obdoby prvotnej cirkvi sa mnohý snažili plniť Ježišove slová doslovne. Apoštol Jakub označil požiadavky tejto kázni ako „ dokonali zákon slobody“ Jk 1, 25.
Oproti Mojžišovej tóre , je to novy zákon, ktorý bol daný kresťanom, je to zákon Kristov - Lex Christi. Podľa neho sa mame riadiť. Augustín hovorí že slova Kázne na vrchu sú to zásady dokonalého kresťanského života.
Cirkevný otec Hieronymus šiel pri plnení týchto prikázaní do takého extrému, že sa dal na základe Mt 5, 29-39 zbaviť znaku svojej mužskosti a stal sa eunuchom, aby nebol zvádzaný k hriechu. V stredoveku najmä scholastickí teológovia a Tomáš Akvinský považovali Ježišove slova Mt 5 a Lk 6, za evanjeliové rady pre mníchov v kláštoroch ( len kto chce byt dokonali v kresťanskom živote sa ma pridŕžať a ma zachovávať aj evanjeliové rady z Kázne na vrchu
(stredoveké sekty hlásali dôsledný život podľa nej katari v Bulharsku, valdénci vo Francúzsku a v Lutherovej dobe anabaptisti v Nemecku.).) . Ľud v tej dobe nebol týmito požiadavkami viazaní. Podľa Tomáša Akvinského, ľud sa mal pridržiavať iba 5M 6nn.
Martin Luther nemohol úplné súhlasiť sa anabaptistami, ktorý chceli žiť extrémne podľa Kázne na vrchu. Luther ich výstredné pacifistické postoje považoval za
„ pravú úchylku“ ( Lutherove spisy, WA, zv 32, 300, 38)
Luther nesúhlasil ani s názorom stredovekej scholastickej teológie. Lutherovi nestačilo aby tieto reči boli vztiahnuté len na mníchov a preto to považoval za druhý extrém a nazval ho
„ ľavou úchylkou“ ( Lutherove spisy, WA, zv 32, 300, 36).
Luther bol presvedčený, že Kázeň na vrchu platí pre každého kresťana iba v jeho individuálnej etike, nie však v etike sociálnej, spoločenskej ( vojak, policajt, sudca, ekonóm, politik..)
Podľa Lutherovho výkladu , ma kresťan v individuálnej etike uplatňovať princípy Kristovej lásky. Len Kristova láska ho ma napĺňať a formovať, aby sa mohla v ňom odzrkadliť etika kráľovstva Božieho, ktoré prišlo v Ježišovi do tohto sveta. Človek nemôže plniť tieto prikázania z vlastnej vôle a moci. Najprv musí uveriť, lebo len viera plní prikázania Božie.
“ Viera vyplňuje všetky prikázania a bez akýchkoľvek skutkov roby zbožným
( ospravedlňuje). Lebo tu vidíš, že len ona plní prvé prikázanie....“
Použitá literatúra
• Kišš Igor, Sociálna etika, 2006, Univerzita Komenského, Bratislava
• Kišš Igor, Ježišova kázeň na vrchu v živote kresťana, 2002 Tranoscius, Liptovský Mikuláš
• Luther Martin, Vyber zo spisov, O slobode kresťana čl. 13.s.24, 1990 Vesna, Bratislava
• [Bergpredigt, S. 14. Digitale Bibliothek Band 12: Religion in Geschichte und Gegenwart, S. 3617 (vgl. RGG Bd. 1, S. 1051) (c) J.C.B. Mohr (Paul Siebeck)]
• [Hieronymus, S. 1. Digitale Bibliothek Band 12: Religion in Geschichte und Gegenwart, S. 13839 (vgl. RGG Bd. 3, S. 315) (c) J.C.B. Mohr (Paul Siebeck)]
• Biblia, Tranoscius, Liptovský Mikuláš, 1978
•
http://www.biblia.skAutor: Mgr. Ana Povolni
Latest images Log in Register 
