Ježišovo morálne uèenie v Kázni na vrchu

Ježiš hovorí v Kázni na vrchu o tom aká ma byt etika krá¾ovstva Božieho a z toho vyplývajúca etika kres�ana. Ide tuná o hlbšie pochopenie príkazov Destora.
Kázeò na vrchu zaèína blahoslavenstvámi tuná Ježiš hovorí za akých podmienok môže byt náš život š�astný, nielen pre nás, ale aj pre našich spolublížnych už tuná v tejto èasnosti, ale je to zároveò aj predpokladom pre dosiahnutie veènosti.
Len ten kto si poèína� ako mu Ježiš prikazuje vo svojich blahoslavenstvách, žije pod¾a Neho pozoruhodným životom pred ¾uïmi i pred Bohom je so¾ou zeme a svetlom sveta.
Pre dnešných kres�anov nie je iba Desatoro tým jediným platným zákonom ako to bolo u farizejov a zákonníkov. Ježiš nám dal v Kázni na vrchu vysvetlenie príkazov Destora. On dáva akcent na spravodlivos� „ 20 Lebo hovorím vám: Ak vaša spravodlivos� nebude dokonalejšia ako zákonníkov a farizejov, nikdy nevojdete do krá¾ovstva nebeského.“ .
Ježišove reèi obsahujú viac než len Mojžišov zákon. Kázeò na vrchu obsahuje mravné maxima, vrcholy etického konania, ktoré Mojžišov zákon kona� neprikazoval.
Ak chce byt kres�an naozajstným Ježišovým uèeníkom tak sa týmto prikázaniam nesmie vyhýba� ale naopak, ma ich plni�.
Ktoré sú to hlavné etické princípy, ktoré obsahuje Kázeò na vrchu?

Mt 5, 21-22 ZABI� MOŽNO AJ SLOVOM

21 Poèuli ste, že otcom bolo povedané: Nezabiješ; kto by však zabil, prepadne súdu. 22 Ale ja vám hovorím: Každý, kto sa hnevá na brata, prepadne súdu, a kto by bratovi povedal: Hlupák! - prepadne najvyššiemu súdu; kto by mu však povedal: Blázon! - prepadne ohnivému peklu.

Prikázanie nezabiješ poznáme z Mojžišovho zákona ako 5 prikázanie. Išlo tuná však o zákaz fyzickej vraždy blížneho.
Ježiš prehlbuje význam prikázania a hovorí, že sa èlovek proti nemu previní aj vtedy keï na svojho blížneho hovorí zle slova. Teda zabíja� môžeme i zlým slovom nie len manuálne zbraòou. Èo Ježiš myslel pod zlým slovom? Mysli sa pod tým nenávis� voèi svojmu blížnemu, keï je èlovek na niekoho nahnevaný, povie na neho mnoho krát zle slova, nadávky alebo hovorí o tom iným ¾uïom( ohovára) a na svojho blížneho nadáva. Je mnoho ¾udí, ktorý sú psychicky labilnejší , takéto poèínanie svojho blížneho nezvládnu a èasto sa to konèi aj smr�ou ( samovražda). Takéto konanie, ktoré je proti prikázaniam lesky privedie èasto èloveka nielen pod svetsky sud ale, pod¾a Ježiša sa dostáva pod Boží súd (Mt 5, 22) .
Nesmieme dovoli�, aby nás ovládol hnev, nenávis�, zlé slovo, ale treba si váži� každého èloveka a rešpektova� ho.

Mt 5, 23-26 ODPڊ�A� SI NAVZAJOM

23 Keby si teda prinášal dar na oltár, a tam by ti prišlo na um, že tvoj brat má nieèo proti tebe, 24 nechaj svoj dar tam pred oltárom a odíï; najprv sa zmier s bratom, a potom príï a obetuj svoj dar. 25 Pokonaj sa èím skôr so svojím protivníkom, dokia¾ si s ním na ceste, aby �a protivník neodovzdal sudcovi, sudca strážcovi a neuvrhli �a do väzenia. 26 V pravde hovorím ti: Nevyjdeš odtia¾, kým nezaplatíš do poslednej koruny

Ako kres�ania veríme v Trojjedineho Pána Boha, ktorý nám odpúš�a naše vínny. Pán Ježiš Kristus umrel pre naše vínny na dreve Golgotskeho kríža a zmyl naše hriechy svojou krvou.
Dal nám odpustenie hriechov. Keï to roby náš Pán aj my si mame navzájom odpúš�a�. Ježiš nám to dôrazne pripomína , keï hovorí: Odpusti� blížnemu je vlastne podmienkou Božieho odpustenia našich hriechov. Preto nás aj uèí modli� sa v modlitbe Pánovej
„12 A odpus� nám viny naše, ako aj my odpúš�ame vinníkom svojim!“ .

Ak nevieme odpúš�a� blížnemu, tak nemáme pravo oèakáva� Božie odpustenie. Potom nemáme ani pravo predstúpi� pred Boha a obetova� mu obetne dary
Ak sa kres�an nezmieri so svojim bratom, tak bude oddelený od Boha. Táto oddelenos� od Boha, pod¾a Ježišových slov bude trva� dovtedy, dokedy bude trva� hnev èloveka voèi blížnemu Kres�ania sa nesmú navzájom hneva�, majú si odpúš�a�.

Mt 5, 27-30 CUDZOLOŽSTVO - zaèína zlou myšlienkou

27 Poèuli ste, že bolo povedané: Nescudzoložíš! 28 Ale ja vám hovorím: Každý, kto žiadostivo pozerá na ženu, už scudzoložil s òou v srdci.

V Mojžišovom zákone Nescudzoložíš! Prikazuje 6 Božie prikázanie.
Pod¾a SZ chápania cudzoloži� znamená priame tento èin ( telesne) vykona�. Ježiš však ide do håbke a pod¾a neho hreši� proti 6 Božiemu prikázaniu môžeme aj myšlienkami.
Hriešne myšlienka rodiace sa v srdci èloveka , ovplyvòujú aj myse¾ èloveka a èlovek poslúchajúci svoje vnútorné ego, mnohokrát úmyselne cudzoloží.

Treba sa vyhýba� hriešnym myšlienkam, aby nás nevtiahli do hriechu. Ježiš to obrazne vyjadruje v 5M 29-30.Ponauèenie z tohto obrazu je nasledovne – Zle myšlienky v sebe treba hneï na zaèiatku vykoreni�, aby sa nerozrástli a nepriviedli èloveka do hriechu. Dokladá to aj na inom mieste Mt 15,19
Mt 5, 31-32 ROZVOD

31 A bolo povedané: Kto by prepustil manželku, nech jej dá priepustný list. 32 Ale ja vám hovorím, že ktoko¾vek prepúš�a manželku, okrem príèiny smilstva, vystavuje ju cudzoložstvu, a kto si vezme prepustenú, cudzoloží.

Tejto téme sa Ježiš venuje v rámci výkladu 6. Božieho prikázania.
V praxi vtedajšieho židovstva, pod¾a Mojžišovho zákona : muž mohol prepusti� manželku, ak sa mu znepáèila (5M 24,1) .Rabíni tej doby dovo¾ovali prepusti� manželky kvôli takým malichernostiam akou je napríklad pripálené jedlo alebo nechutná polievka ( Hilelova škola
20 Ante - 15 Post)
Ježiš sa stavia proti týmto praktikám a preto ešte raz rozvádza 6 Božie prikázanie vo svojej Kázni na vrchu kde hovorí, že je manželstvo nerozluèite¾ným zväzkom, a zdôrazòuje to aj na iných miestach npr. Èo teda Boh spojil, èlovek nerozluèuj! Mt 19, 6

Ježiš dovo¾uje rozvod a to iba z jedného jediného dôvodu a ten je „ príèina smilstva“ (Mt 5, 32) a (Mt 19, 9) .

Ježiš žene smilnici odpustil, èim nám poukázal, že ak sa dozvieme o prípadnom smilnení svojej manželke alebo manžela, nemusíme ho hneï bez akéhoko¾vek ospravedlnenia opusti�. Existuje tuná možnos� jednorázové smilstvo odpusti�. Veï aj Ježiš odpustil žene- cudzoložnici. Manželia si majú navzájom odpúš�a�.
Mojžišov zákon pripúš�al aj laxnú rozvodovú prax, ale Ježišov zákon pozná rozvod len v najkrajnejšej situácii a tou je mravná neviazanos�, manželská nevera v zmysle gr. porneia, èo znamená promiskuitný, neviazaný sexuálny život. Iba v tomto prípade je pod¾a Ježiša rozvod dovolený, lebo cesta odpúš�ania, takémuto partnerovi, nikam nevedie a ích manželstvo sa stáva màtvym. To nie je ale žiadnom mravným ideálom. Je to len menej bolestná cesta pre manželov a ich deti. Takéto konanie si teba dobre zváži� a treba vybra� to menšie zlo.
Úlohou cirkvi je varova� ¾udí pred rozvodmi a od nich ich odrádza� so stálym zdôrazòovaním Èo teda Boh spojil, èlovek nerozluèuj!

Mt 5 33-37 NEPRISAHA�

33 Opä� ste poèuli, že bolo povedané otcom Nebudeš krivo prisaha�, ale splníš Pánovi svoje prísahy! 34 Ale ja vám hovorím: Nijako neprisahajte: ani na nebo, lebo je Božím trónom; 35 ani na zem, lebo Mu je podnožou; ani na Jeruzalem, lebo je mestom ve¾kého krá¾a; 36 ani len na vlastnú hlavu nebudeš prisaha�, lebo ani jediný vlas nemôžeš urobi� bielym alebo èiernym. 37 Ale nech je vaša reè: áno - áno; nie - nie; lebo èo je nad to, je od zlého.

Ježiš v Kani na vrchu 7. prikázanie nerozoberá, ale prechádza hneï na 8. Nevypovieš krivé svedectvo proti svojmu blížnemu!
Kres�ania majú byt pravdovravný, na ich slova sa ma da� spo¾ahnú�.
„Ale nech je vaša reè: áno - áno; nie - nie; lebo èo je nad to, je od zlého.“
Ježiš odsudzuje tých, ktorý krivo prisahajú a pri tom berú Božie meno na ¾ahkú váhu. Tým sa dopúš�ajú porušeniu 2 Božieho prikázania „Nebudeš bra� meno božie nadarmo!“
Kres�an má vždy hovori� pravdu a to bez zaprisahávania sa!- „Nijako neprisahajte“
Pri pojme prísaha treba rozlišova� – prísahu svojvo¾nú ( ktorú Ježiš zakazuje) a prísahu úradnú, ktorá je vážnym spoloèenským aktom ( prísaha pri vstupe do štátnej služby, pri vstupe do manželstva- tato prísaha je dovolená.).

Mt 5, 38-42 JEŽIŠOVO ODMIETNUTIE SAMOSÚDU A POMSTY
38 Poèuli ste, že bolo povedané: Oko za oko, zub za zub. 39 Ale ja vám hovorím: Neprotivte sa zlému! Naopak: Ak �a niekto udrie po pravom líci, nastav mu aj druhé, 40 a kto sa chce súdi� s tebou a vzia� ti spodné rúcho, daj mu aj pláš�; 41 a ak �a niekto núti na mí¾u, choï s ním dve. 42 Kto �a prosí, tomu daj, a neodvracaj sa od toho, kto si chce požièa� od teba.

Ježiš odmieta starozmluvnú zásadu „Oko za oko, zub za zub“ On naopak hovorí, že sa nemáme protivi� zlému. Doslovne to chápali valdénci, novokrstenci (v Lutherovej dobe), takýmto postojom sa riadil aj rusky spisovate¾ Lev Nikolajeviè Tolstoj. Títo si vytvorili akého si sentimentálneho Ježiša ktorí ustupuje pred zlom, miesto toho, aby so zlom bojoval. Luther pochopil, že ak by sme svet riadili takto interpretovanými Ježišovými slovami, skonèili by sme v chaose a zlo by zví�azilo nad dobrom. Treba odmietnu� také kres�anstvo, ktoré chce byt s každým len za dobre a keï treba prehovori� proti zlu tak mlèí Luther takéto preduchovnene chápanie Ježišových slov považuje za úchylku a vo svojich spisoch vždy nanovo zdôrazòoval , že preduchovnenostou nie je možne riadi� svet.
Aj Dietrich Bonhoeffer hovoril podobne (ako Luther): „(„ Sentimentálny( na všetko sa nezúèastnene usmievajúci) kres�an“), ktorý nemá odvahu ís� do boja so zlom, nakoniec poslúži diablovi, lebo svojou spoloèenskou pasivitou iba umožòuje kona� zlo.“ .
Je to falošná pobožnos�, ktorá pozerá na zlo, ale nepodnikne niè proti nemu.

Kres�an koná správne, keï v rámci individuálnej etike je èlovekom konajúcim dobro, je milí, odpúš�a, je láskavý, pokojný, mierni. Ale keï ide o neprípustné veci v jeho spoloèenskom živote tak vie byt prísny, zásadný a keï treba v boji proti zlu aj tvrdý!
Ježiš myslel tieto slova uvedene v Kázni na vrchu ako smernicu pre individuálnu etiku a preto ich nemožno doslovne aplikova� v oblasti sociálnej.
On sám nám slúži ako príklad, keï zasiahol proti penazomencom a kupcom, ktorý znesväcovali jeruzalemsky chrám. J 2, 15 .
Luther hovoril „ Malého tyrana treba znáša�. Malièkos� treba odpusti�. Ale keï je príkoria prive¾a a násilník pokraèuje vo svojich násilnostiach, potom platí, že proti ve¾kému tyranovi možno aj povsta�- da� ho na sud alebo oznámi� polícii alebo ak nás neèakane násilne prepadne tak, tak sa bráni�.“ - Každý sa musí rozhodnú� sám ako bude kona�, ale pokia¾ je možne tak by mal na prvom mieste h¾ada� cestu pokoja.

Mt 5, 43-48 PRÍKAZ LÁSKY K NEPRIATE¼OVI
„43 Poèuli ste, že bolo povedané: Milova� budeš svojho blížneho a nenávidie� svojho nepriate¾a. 44 Ale ja vám hovorím: Milujte svojich nepriate¾ov, [dobroreète tým, ktorí vás preklínajú, èiòte dobre tým, ktorí vás nenávidia], a modlite sa za tých, ktorí vás prenasledujú [a vám sa protivia]; 45 aby ste boli synmi svojho Otca, ktorý je v nebesiach; veï On dáva vychádza� slnku na zlých aj na dobrých a zosiela dážï na spravodlivých aj na nespravodlivých. 46 Lebo ak milujete tých, ktorí vás milujú, aká vám za to odmena? Èi nerobia to isté aj colníci? 47 A ak pozdravujete len svojich bratov, èo zvláštne robíte? Èi nerobia to isté aj pohania? 48 Vy teda buïte dokonalí, ako je dokonalý váš Otec nebeský.“

Ježiš ukazuje svojim uèeníkom, že kona� pod¾a zákona lásky je správne. Takto koná aj Boh. „On dáva vychádza� slnku na zlých aj na dobrých a zosiela dážï na spravodlivých aj na nespravodlivých.“ ( v45.) prièom nehladí na naše hriechy. Takto ma kona� aj Božie die�a, ktoré je stvorene na Jeho obraz. Tak ma byt cesta dokonalosti na zle veci mame vedie� odpoveda� dobrými. Milova� tých, ktorí nás milujú vieme všetci, ale milova� svojich nepriate¾ov ako seba samých vie len eticky dokonali èlovek. Ježiš na kríži to dokázal, On sa modlil v svojich posledných chví¾ach života za svojich nepriate¾ov
„Ježiš povedal: Otèe, odpus� im, lebo nevedia, èo èinia. Oni si však delili Jeho rúcha a hádzali (o ne) lós.“
Myslím si že by sa dalo poveda�, že v Ježišovej Kázni na vrchu nachádzame zhrnutie mravných predpisov pre každého kres�ana. V Novej zmluve sa môžeme podíva� na základe Ježišovho života a konania na konkrétne aplikácie (Ježišove skutky), ktoré sú v súlade s Jeho uèením. On vystupuje ako morálny uèite¾, to èo hovorí aj sám žije. Je tým najlepším príkladom pre každého kres�ana. Centrálnou úlohou bolo prikázanie lásky a to aj k nepriate¾om Mt5, 43-47.. Pán Ježiš zaèal svoje verejne vystupovanie výzvou: „Pokánie èiòte, lebo sa priblížilo krá¾ovstvo nebeské“ . Zvestoval evanjelium. ¼udia tužili po dokonalom Božom krá¾ovstve na zemi. Už v tej dobe bolo na zemi dos� hriechu, zla, nepravosti, sebectva, útlaku...
Kristovo oznámenie krá¾ovstva Božieho znelo ako vyslobodenie od moci zla a zaèiatok novej doby R 13, 12.
Z Ježišových slov sa tešili všetci ty ktorí sa rozhodli nasledova� Ho. Z Jeho výrokov vidie�, že si krá¾ovstvo Božie predstavoval inak ako tomu chápali ¾udia. ¼udia oèakávali rapídne zmeny už tu a teraz ( židia mali teokraticku predstavu o Božom krá¾ovstve), ale Ježiš hovoril o Jeho duchovnom kra¾ovaní v ¾udských srdciach. Pod¾a neho to nie je svetská záležitos�, ale skrytá Božia vláda v ¾udských srdciach: Krá¾ovstvo Božie je medzi vami!.
Origenes tieto slova prekladal ako Krá¾ovstvo Božie je vo vás, teda v ¾udských srdciach ovládaných Božou láskou.- tento preklad môže by� správny iba vtedy, keï sa mysli na opravdivých Kristových uèeníkov, nie na farizejov. Keï si èlovek uvedomí význam Ježišových slov a správne pochopí význam Krá¾ovstva Božieho tak bude z toho aj vychádza�. Pochopí, že Ježišovi nejde o pozemské bohatstvo (Mk 10, 23) , (L 6, 20) , nehovorí ani o svetskej múdrosti ( K 1, 26-29) . Na základe (Mk 10,14-15) vidie� že už malé die�a ma všetky vlastnosti potrebne na vstup do krá¾ovstva Božieho. Uèí nás že sa mame kaja�, a pokánie èiniaci hriešnici ( publikán, colník...) sa skôr dostanú do krá¾ovstva Božieho ako zbožní farizeji žijúci prísne pod¾a zákona (L 18, 14.17) ; (Mt 21, 31) .
Na základe týchto argumentov dovolím si súhlasi� s pánom Prof. Kiššom , „že ako kres�ania sa mame snaži� o humánnejší svet, kde budú uplatnene etické hodnoty krá¾ovstva Božieho- a to aj v sekulárnom svete. Vtedy Božie kra¾ovanie nad svetom sa bude presadzova� a svet bude menej patri� diablovi a viac Bohu. Bude v òom menej zla a hriechu. Pretože pod¾a apoštola Pavla stvorenstvo oèakáva èiny nás kres�anov na humanizovaní sveta ( R 8, 19) , že budeme svetu pomáha� by� lepším svetom, že naozaj budeme so¾ou zeme a svetlom sveta, ako si to prial náš Pán Ježiš Kristus ( Mt 5,13-16) . Spolu s nami k zlepšeniu sveta chce však Pán Boh použi� aj sekulárnych ¾udí, ktorí konajú pod¾a prirodzeného zákona, Bohom im vpísaného do srdca ( R 2,14-15 ). Pán Boh si chce používa� ¾udí veriacich, ale aj sekulárnych, aby sa èim viacej vo svete uskutoèòovala Božia vláda.“
Použitá literatúra

• Kišš Igor, Sociálna etika, 2006, Univerzita Komenského, Bratislava
• Kišš Igor, Ježišova kázeò na vrchu v živote kres�ana, 2002 Tranoscius, Liptovský Mikuláš
• Luther Martin, Vyber zo spisov, O slobode kres�ana èl. 13.s.24, 1990 Vesna, Bratislava
• [Bergpredigt, S. 14. Digitale Bibliothek Band 12: Religion in Geschichte und Gegenwart, S. 3617 (vgl. RGG Bd. 1, S. 1051) (c) J.C.B. Mohr (Paul Siebeck)]
• [Hieronymus, S. 1. Digitale Bibliothek Band 12: Religion in Geschichte und Gegenwart, S. 13839 (vgl. RGG Bd. 3, S. 315) (c) J.C.B. Mohr (Paul Siebeck)]
• Biblia, Tranoscius, Liptovský Mikuláš, 1978
• http://www.biblia.sk
Mgr. Ana Povolni