z Wikipédie, slobodnej encyklopédie ------------------------------------------- Slováci sú slovanský národ, ktorý tvorí väčšinu na Slovensku a menšinu v USA, Česku, Vojvodine, Maďarsku a v niektorých ďalších krajinách (spolu asi 6 500 000 ľudí). -------------------------------- ------------------------------------ Jazyk:
Slovenčina patrí k západoslovanskej skupine slovanskej vetvy indoeurópskej rodiny. --------------------------- Na Slovensku žije asi 4,6 miliónov Slovákov. Ďalší Slováci žijú v nasledujúcich krajinách (zoznam udáva odhady vyslanectiev a pod. a spolkov Slovákov v zahraničí na prvom mieste a oficiálne údaje krajín v rokoch 2000/2001 na druhom mieste: - USA (1 200 000 / 821 325*) [*podľa sčítania roku 1990 však bolo 1 882 915 Slovákov] - emigranti z 19.-21. stor.
Česko (350 000 / 193 190*) [*podľa sčítania roku 1991 však bolo 314 877 Slovákov] - v dôsledku migrácie v rámci bývalého Česko-Slovenska, dnes kvôli pracovným miestam
Maďarsko (110 000 / 17 693*) [*ale 68 852 osôb tvrdí, že hovoria po slovensky] - autochtónne obyvateľstvo, ale prevažne dôsledok migrácie v rámci bývalého Uhorska po vyhnaní Turkov v 18. a 19. storočí
Kanada (100 000 / 50 860) - emigranti z 19. - 21. storočia
Srbsko a Čierna Hora (60 000 / 59 021) [najmä Vojvodina ] - emigranti z 18. a 19. storočia
Poľsko(2002)(47 000 / 2 000*) [* Ústredná sčítacia komisia uznala námietku Spolku Slovákov v Poľsku pokiaľ ide o toto číslo ]- stará menšina a dôsledok posunov hraníc počas 20. stor.
Rumunsko (18 000 / 17 199)- stará menšina
Ukrajina (17 000 / 6 397) [najmä Zakarpatsko ] - stará menšina a dôsledok existencie bývalého Česko-Slovenska
Francúzsko (13 000/ n.a.)
Austrália (12 000 / n.a.) - emigranti z 20. - 21. stor.
Rakúsko (10 234 / 10 234)- emigranti z 20. - 21. stor.
Spojené kráľovstvo (10 000 / n.a.)
Chorvátsko (5 000 / 4 712) - emigranti z 18. a 19. storočia -------------------- Celkový odhad počtu Slovákov v zahraničí je 2 016 000 v roku 2001 (2 660 000 v roku 1991), z čoho vyplýva, že celkovo bolo na svete v roku 2001 6 630 854 Slovákov (7 180 000 v roku 1991). ---------------------------------------------------------- Priami slovanskí predkovia Slovákov podľa v súčasnosti prevládajúceho názoru prišli na územie Slovenska v rámci sťahovania národov okolo roku 500 (každopádne až po roku 471), a to asi v dvoch vlnách jednak zo severu a jednak z juhu. Tento názor sa presadil na prelome 19. a 20. storočia a podporuje ho skutočnosť, že v období od 400 pred Kr. do roku 500 po Kr. nie sú archeológovia schopní na Slovensku žiadnu archeologickú kultúru jednoznačne identifikovať ako slovanskú, a naopak väčšinou možno jednoznačne hovoriť o keltských, rímskych či germánskych nálezoch. Napriek tomu ostávajú okolnosti slovanských populačných (ne)pohybov v strednej Európe okolo roku 500 do značnej miery sporné. Menšina autorov sa domnieva, že na území dnešného Slovenska (alebo jeho častiach) žili Slovania už dávno predtým. V minulosti to tvrdil napríklad Nestor, koncom 20. storočia ruský jazykovedec Trubačev (pravlasť Slovanov v Karpatskej kotline). Otázka príchodu predkov Slovákov je inak úzko spätá s otázkou pravlasti/etnogenézy Slovanov ako takých, kde dnes existuje veľmi veľa ďalších teórií. Prvé nesporné doklady o Slovanoch v tejto oblasti pochádzajú zo začiatku 6. storočia. ---------------------- ---------------------- ---------------------- Slovanov na Slovensku vo včasnom stredoveku spravidla označujeme ako Slov(i)eni, v zahraničí sa zvyknú označovať buď všeobecne ako Slovania alebo už ako Slováci. ----------------------------------- Niekedy sa hovorí o tom, že Slováci nemohli v stredoveku existovať, lebo nemali vlastný štát. Iní hovoria namiesto Veľkomoravskej ríši ako o Veľkoslovenskej ríši. V skutočnosti už počas stredoveku môžeme hovoriť o Slovákoch ako o jednom z národov, ktoré sa podieľali na vzniku Uhorska. Ako jednoznačne identifikovateľný názov Slovákov je z 13. stor. doložený tvar Slovienin a od 15. storočia Slovák. Či už obyvatelia Nitrianskeho kniežatstva v čase Veľkej Moravy mali zvláštny názov je sporné, pretože doklady v prospech aj neprospech tohto tvrdenia chýbajú. Cudzinci Slovanov tejto oblasti v čase Veľkej Moravy každopádne označovali ako "Slovania" (vtedy slověne) alebo "Moravania" alebo "moravské ľudy". Tu treba poznamenať: ---------------------------------------------------- ------------------------------------------------------ Moravania tu je označenie obyvateľov štátu Veľká Morava, prípadne vládnucej vrstvy Veľkej Moravy, určite nie etnika V čase Veľkej Moravy sa, zdá sa, ako "Slovania" ("slověne") označovali všetci slovanskí obyvatelia Karpatskej kotliny (vrátane Slovincov a Slavóncov), pričom "slovenské" jazykové územie vtedy pokrývalo aj severnú polovicu dnešného Maďarska, časti Sedmohradska a Moravu. Z neskoršieho obdobia stredoveku je doložené systematické označovanie Slovákov v latinských a iných textoch ako "Slovania" (na rozdiel od Česi, Poliaci, Moravania a podobne), prípadne "Nitrianski Slovania" alebo "Uhorskí Slovania" Slováci sa vlastne dodnes označujú ako "Slovania" - slověne (porovnaj tvar: Slovenka, slovenský, Slovensko) Podľa slovenských jazykovedcov sa jazykové odčleňovanie "slovenských" nárečí od ostatných slovanských nárečí začalo už v 6. storočí, v 8. storočí nastala druhá fáza jazykovej genézy a v 10. storočí bol proces vzniku slovenčiny definitívne ukončený. ------------------------------------- ------------------------------------- Z týchto skutočností rôzni autori robia rôzne závery, napríklad aj záver, že sa slovo "slověne" už vtedy vzťahovalo na Slovákov. Po rozpade Veľkomoravskej ríše (zač. 10. storočia) prispela izolácia Slovákov, ktorí sa postupne stávali súčasťou Uhorska od (dnešných) Moravanov, ktorí sa postupne stávali súčasťou Česka, k vytvoreniu špecifickej slovenskej národnosti či národa. Z vrcholného stredoveku máme latinské písomné doklady o tom, že Slováci sami seba označovali "Slovienin". Latinské pramen ich označujú ako "Slavus" a pod. (teda "Slovan"), a to na rozdiel od "Čech", "Poliak", atď... Známe je žilinské Privilegium pro Slavis kráľa Ľudovíta Veľkého z roku 1381 garantujúce paritné zastúpenie Nemcov a Slovákov v mestskej rade. Od 13. storočia slovenskí mešťania dokázateľne používali v písomnej komunikácii slovenčinu, od 15. storočia, dôsledkom husitských "spanilých jázd", teda nájazdov na mestá západného Slovenska, ako aj pobytom bratríkov pod kapitanátom Jána Jiskru z Brandýsa sa na Slovensku rozširuje spisovná čeština. Množia sa listiny písané jednak česky, v mestách ale už pozmeneným jazykom - slovakizovanou češtinou. Aj kráľovská kancelária Mateja Korvína používala češtinu ako jeden z jej úradných jazykov. --- --- --- ---
Forum.
Subject: Re: Slováci Tue 14 Oct 2008 - 0:19
Slovaci -------- Slovaci su zapadnoslavenski narod nastanjen u Slovačkoj (4,203,000), i u još 16 država, prema UN-ovoj procjeni (2006.), to su: SAD (523,000), Češka (193,000), Srbija (68,000), Rumunjska (33,000), Poljska (25,000), Kanada (22,000), Rusija (15,000), Ukrajina (11,000), Mađarska (10,000), Argentina (8,100), Australija (5,100), Hrvatska (5,000), Brazil (3,500), Urugvaj (3,400), Slovenija (2,000), Švedska (1,000). Zajedno ih ima oko 5,130,000 (2006). ---------------------- ---------------------- Ime: U vlastitom nazivu Slováci ili slovanský národ (u značenju slavenski narod; engl. Slovaks; češki Slováci) zadržali su i sačuvali staro slevensko ime kao i u imenu svoje države koju nazivaju Slovensko (Slovenska Republika). --------------- --------------- Jezik: Slovaci govore slovačkim jezikom članom slavenske grane indoeuropskih jezika. ------- ------- Najstariji preživjeli arheološki artefakti iz današnje Slovačke datiraju unazad ranog paleolitika, a pronađeni su blizu mjesta Nové Mesto nad Váhom. Ovo staro oruđe učinjeno je klaktonskom (prema gradu Clacton-on-Sea, gdje je prvi puta pronađeno) tehnikom. Drugo kameno oruđe iz Srednjeg paleolitika otkriveno je u pećini Prévôt blizu Bojnice i obližnjih mjesta. Na području Slovačke ostali su tragovi neandertalca (Gánovec) i skeleti Homo sapiensa, kao i tragovi i brojni predmeti kulture Gravettian u dolinama rijeka Nitra, Hron, Ipel i Váh, kod grada Žilina, kao i u podnožju planina Virhorlat, Inovec, Tríbec i Myjava. Najpoznatiji objekt je najstarija ženska statua od mamutove kosti, otkrivena u Moravany nad Váhom, blizu poznatih toplica Pieštany. Brojne ogrlice od školjaka iz tercijarnog perioda pronađene su u mjestima Zákovská, Podkovice, Hubina i Radošinaare. Ovi nalazi ukazuju na kulturološke izmjene koje su proizašle iz veza mediterana i Sednje Europe. Lončarija iz područja Želiezovce, Gemera i Bukové hory izvanredno je modelirana, sa finim linearnim dekoracijama i odaju prve pokušaje bojenja i osjećaja estetike. ----------------- ------------------ -------------------- Također je na području Slovačke otkriveno nekoliko pećina, od kojih je Domnica, duga 6,000 metara , i do dubine od 700 metara neprekidno nastanjena više od 800 godina od istih plemena, tvoraca lončarije iz Bukové hory. O Lužianskoj skupini blizu Nitre pisao je B. Novotný (Lužianská skupina a počiatky malovanej keramiky na Slovensku. Bratislava 1962.), nađena je i lončarija lengyelske kulture (S. Dimitrijević govori također o Sopotsko-lengyelskoj kulturi u Hrvatskoj; danas nazivana samo sopotska), i lončarija Boleráz (čijih nalaza ima i u podunavlju a poznaje ju N. Tasić). ----------------------- --------------------------- -------------------------------- Prelazak u neolitik u Središnjoj Europi karakterizira dolazak indoeuropskih naroda i razvoj agrikulture, javlja se i ‘retz’-lončarija, u slovačkoj nazivana ‘bajč’. Slovačka i Češka su joj središte, a širi se prema jugu, i sa ovim problemom upoznat je (Dimitrijević 1981). Trgovina školjkama, ambrom, nakitom i oružjem čine slovačko područje važnim europskim raskršćem. Javilo se nekoliko utvrđenih mjesta, od kojih ima uščuvanih ostataka do danas ,a najpoznatije je bilo u Nitriansky Hrádoku. ------------------ ----------------------- --------------------------- Brončano doba u Slovačkoj prolazi kroz tri razvojna stadija od 2000-800 p.n.e. Najpoznatije kulture su funeralne (grobljanske) na području Karpata i srednjem Dunavu. Na sjeverozapadu Slovačke i središnjoj Slovačkoj javlja se bakrena manufakturna roba. Metal postaje glavni izvor bogaćenja lokalnog stanovništva.
U kasnom periodu željeznog doba, već su formirana mnoge indoeuropske zajednice, doći će do bitaka sa Keltima koji će nestati germanskom provalom. ------------- ------------------ --------------------- Rimljani i invazije:
Rimska epoha započet će u Slovačkoj tek 6. godine, koje ovamo dolaze vođene ratom protiv Markomana i Kvada. Pod rimskom oružjem naći će se samo uzak dio uz desnu obalu Dunava i maleni dio jugozapadne Slovačke. Do dubljeg prodora u doline rijeka Váh, Nitra i Hron dolazi ipak tek kasnije (174), što je poduzeo Marko Aurelije i opisao u svojem Textus Graecus Meditationum, nomine "ta eis heauton". Padom Rimskog carstva dozi skoro i do historiografske 'seobe naroda'. Do dolaska predaka Slovaka i Čeha posljednji koji su živjeli na području kasnije Slovačke, bili su Goti. Najsjewvernija točka Rimskog carstva biio je grad Laugaritio, čije su ime rimski legionari ugravirali na zidove tvrđave u Trenčinu. -------------- ----------------- --------------------- Dolazak Slavena
Rimske i germanske povijesne teorije sugeriraju da je središnja Europa naseljena Slavenima tek od VI stoljeća, a nalazi se između Visle, Dnjestra, Dunava i uključujući današnju Slovačku, Panoniju i Karantaniju. Neki sadašnji arheolozi i povjesničari drže da slavenska plemena ovdje žive tisućama godina razvijajući se iz sjedilačkog domorodačkog stanovništva usred keltskih i germanskih pokreta. Slavene prvi spominje Herodot (400 p.n.e.) označavajući ih kao Venete ili Venede. O slavenskoj prisutnosti govori i Plinije Stariji (79 godine) i Tacit (Cornelius Tacitus; 55-116 ili 120), Klaudije Ptolemej (160). Pretke današnjih Slovaka srednjeg Podunavja, na području današnje Slovačke nalazimo u 8 stoljeću kao Slovene. Ovo ime očuvalo se kod današnjih Slovaka, Slovenaca i Slovinaca, kao i u imenu pokrajine Slavonije. Na koegzistenciju slavenskih i germanskih plemena ukazuje češki arheolog Josef Poulík koji uz Slavene spominje i germanske Kvade. U 2 i 3. stoljeću Huni počinju napuštati srednjoazijske stepe, oni prelaze Dunav 377 i okupiraju Panoniju sljedećih 75 godina. Godine 451 pod vodstvom Atile Huni prelaze i rijeku Rajnu devastirajući Galiju, prelaze i Pirineje te poharaju Kataloniju. Atilinom smrću (453) prestaje i hunska opasnost, i ovaj narod će nestati sa scene. Do nove invazije doći će tek 568, to su proto-mongolski Avari. -------------------------- ---------------------------- --------------------------------- Nastanak slavenskih država
Slavenskea populacija održala se u području Dunava, a kao odgovor na invaziju stepskih naroda (Avara) pojavila se prva politička slavenska formacija, Sámova říše (Samovo carstvo). Prvi puta ova formacija spominje se 623, u češkom jeziku poznato kao Państwo Samona i kod Germana Reich des Samo. Samo država, ili prije plemenski savez, prostirao se na području Slovačke, Moravske i dijelu Niederösterreicha. Kralj Samo bio je trgovac i pokazao se uspješan u borbi protiv Avara. Samo je po svoj prilici bio sklon i pljački, jer 631. franački kralj Dagobert I. šalje svoje vojske protiv Samovog plemenskog saveza. Godine 631. Samo potuće Dagoberta kod Vogatisburga. Samo se tada baci na pljačku, a u njoj mu se pridruži i Dervan. Ovaj savez neće dugo. Smrću Sama 665. savez se raspada, i Avari se opet osiliše. Karolinzi će uz svesrdnu pomoć Slavena uspjeti Avara riješiti tek tamo 803. a njihove ostatke asimilirat će Slaveni. Tek što su se riješili Avara a na vratima će se pojaviti nova opasnost, šest mađarskih plemena. . . . 803. godina je i prva godina u kojoj se zapisuje jedan slavenski knez u blizini Panonije, to je knez Vratislav, gospodar tbrđave Bratislave. Jedan anonimni bavarski geograf iz 817. spominje u svojemu ' Descriptio, Civitatum et Regionum ad septentrionalem plagam Danubiti ' 30 tvrđava na teritoriju kneževstva Nitra i 11 u moravskom kneževstvu. Godine 822 emisari poslani od Slavena posjećuju cara Ludovika I. Pobožnog (njem. Ludwig der Fromme, franc.: Louis le Pieux ili Louis le Débonnaire) u Frankfurt, nakon čega nadbiskup Adalram od Salzburga posvećuje crkvu kneza Pribine u Nitri. O pokrštavanju Slavena u području srednjeg Dunava ide unazad sve do 7. stoljeća. . . . Godine 833. dešavaju se i rješavaju važne stvari u slavenskim zemljama. Knez Mojmir iz Moravije, zajedno sa svojom armijom, napada kneževstvo Nitre i ujedinjuje ga u slavensku državu inkorektno nazvanu Velikomoravska kneževina. Ovaj će se naziv pojaviti sto godina nakon njezinog nestanka, a upotrijebit će ga bizantski car Konstantin VII. Porfirogenet. . . Knez Pribina, nakon pada Nitre, postaje vladarom Slavena, i okupira Transdunavsku Panoniju. Utemeljuje kneževstvo Balaton. On gradi utvrde i crkve i postiže odlične rezultate u pokrštavanju ove regije. Nakon njegove smrti 861, njegov sin Kocelj, što je zagospodario Balatonom do 876, nastavlja posao što ga je započeo njegov otac. . . Mojmirovo carstvo bogato depozitima željeza, srebra i bakra i postaje atraktivna meta franačkog carstva. Ono je glavni uzrok što Ludvig Njemački, s armijama, napada na Mojmirovo kneževstvo, razvrgava ga i njegovu krunu daje njegovom sinu Rastislavu. Ovaj pak želi stati na put agresivnosti Istočnih Franaka, i pravi 853. savez sa Bugarima i brani se od nekoliko vojnih franačkih napada. Mir će biti uspostavljen tek 857. sa Karlomanom. Nezadovoljni latinskim propovijedima Rastislav umoljava 862 bizantskog cara Mihajla III. da im pošalje učitelje i propovjednike koji će ih učiti na slavenskom jeziku. Ovaj im pošalje Ćirila i Metoda i Soluna, koji za slavenske potrebe učine pismo poznato kao glagoljica, prilagođeno slavenskom jeziku. . . Ćiril i Metoda za Slavene napraviše posebno pismo, slavenske rune poznate kao 'runice' , znaky, ("Cherty y Rezy"), a kasnije kao ‘vlasovice’. Ćirilički sistem koji je stvoren u 9. stoljeću od Ćirila i Metoda baziran je kombinaciji grčkog alfabeta i slavenskih runa. Vlasovice su se nastavljale upotrebljavati kod pagana, dok se ćirilica održala kod kršćana. Tijekom rata protiv pagana, kršćani uništiše sva dokumenta koja su pisana runama. . . Čiril i Metod dolaskom u Rastislavovu državu okupiše oko sebe školarce i utemeljiše akademiju po ugledu na onu u Konstantinopolisu. To je prva akademija u Slovačkoj koja će razvijati pisani slavenski jezik. Dešavalo se to šezdesetih godina 9. stoljeća. . Od 869-871 pojačavaju se napadi Istočnih Franaka iz područja današnje Njemačke, što dovodi do pobuna nakon Rastislavove smrti (870. ili nešto kasnije) a Svatopluk se pokazuje uspješan u borbi protiv Franaka, zadržava nezavisnost Velikomoravske kneževine i postaje kralj od (871 - 894) za što ga 880. okruni papa Ivan VIII.., i stavi pod zaštitu Svete stolice . . Smrću kneza Svätopluka 894. sklapa se mir između Bavaraca i Slavena, ali sa istoka prijeti nova opasnost, ovaj puta to su Mađari koji 894. upadaju u Transdunavsku regiju. Ni na zapadu nije mirno, područje Bohemije (današnja Češka), koji od Arnoula traže zaštitu od Slavena, žele se odvojiti i to čine 895. Mojmir II. 897. pokušava osvojiti Bohemiju, ali ne uspijeva i 898. vodi se borba za tron između njega njegovog brata Svätopluka II. Mojmir II odbija napad Bavaraca i njihovih saveznika Čeha i zarobljava brata Svätopluk II. Godine 899 Bavarci iznova napadaj uSlaveen iu oslobađaju Svatopluka II. Još nisu mirni ,opet 900 napadaju na Slavene uz pomoć Čeha. Do mira će doći nakon što Papa rekonfirmira tri slavenske dioceze, pa da bi sljedeće 901. Ludvig IV Mlađi i Mojmir II sklopili mir u Ratisbonnu. . . Godine 902 i početkom 906, Mojmir II dva puta odbija napade napade Mađara. Tokom njihovog sljedećeg ataka Mojmir II je ubijen (možda 906) a južna Slovačka je opljačkana. Mađari su predstavljali opasnost i za Istočnu Franačku, i za Veliku Moravsku. Nakon Mojmira slavenske države je nestalo, njezin teritorij podijeljen je između Bohemije i Mađarske. ------------ ------------------ ---------------------- --------------------------
Forum.
Subject: Re: Slováci Tue 14 Oct 2008 - 0:19
Srednji vijek-Dolazak Mađara
Ugarska plemena nakon uništenja slavenskog carstva, nastaniše ravnice između Tise i Dunava i nametnuše svoj autoritet nad slavenskim življem, adoptirajući usput njihov stil života. Sagradiše gradove, uvedoše agrikulturu i trgovinu, prihvatiše kršćanstvo i organiziraše se u državu. Ćud ipak ne mijenjaju. Horde konjanika svake godine upadaju na germansko područje zbog pljačke. Ovome se moralo stati na kraj pa kralj Oton I. Veliki na rijeci Lech, pritoci Dunava kompletno uništi mađarsku vojsku . . Teritorij današnje Slovačke do kraja 11. stoljeća integrirao se u multinacionalnu mađarsku državu. Do 1196. Slovačka zadržava specijalni status sa središtem u Nitri. Još godine 997. umire mađarski vođa Gejza i ostavlja otvorenim pitanje nasljednika, pa izbija rat između njegovog sina Vajka (budući Sv. Stjepan) i paganina Koppány-ja. Vajko u Slovačkoj organizira kršćansku vojsku i uz njihovu pomoć svladava pobunjenike. Pokrstio se i popeo na mađarski tron 1000 kao Stjepan I. Papa Silvestar II. daje mu titulu kralja, te Vajko postade prvi mađarski kralj, poznat kao Stjepan I. Sveti, (I. István; od Slovaka zvan Štefan I.; od Čeha Štěpán I.). . . U razvoju države mađarskog kraljevstva, Mađari su pokupili osnovne elemente organizacije bivšeg slavenskog carstva iz Svätoplukovog perioda, a sa njima i mnoge staroslavenske riječi vezane uz organizaciju države, hijerarhiju, sudski sistem, crkvu, agrikulturu, trgovinu, socijalne odnose, etc ,i mnoge su do danas sačuvali u svome jeziku. . Kada je stvorena mađarska država, slovački teritorij Moravska, odvojio se od ostatka bivše države, i postat će teritorijem kasnije Češke. Tatarskom invazijom od 1241-1243 doći će do eksterminacije velikog dijela populacije i na koncu rezultirati mađarskim pozivom njemačkim kolonistima koji će pomoći u razvoj uindustrije i gradova, ne samo na području mađarske države, nego i diljem Srednje i Istočne Europe. Slovačka je bila najveći proizvođač srebra i druga u proizvodnji zlata u Europi, i sve do turske ekspanzije najbogatija i najrazvijenije područje Mađarske. Prve kraljevske privilegije date su tada slovačkim gradovima Trnava (1238), Zvolen, Krupina, Stary Tekov (1240), Nitra, Košice (1248), Banská Štiavnica (1255), Banská Bystrica (1255), Gelnica (1270), Bratislava (1291)
Katastrofalnim porazom mađarske vojske u bitci na Mohačkom polju (1526) Mađarska će se raspasti na 3 dijela i de facto prestat egzistirati --------------------- ----------------------- ----------------------------- Otomanski period - Turci
Mađari gube bitku na Mohacsu i Mađarska postaje turskom provincijom. Transilvanija, drugi dio carstva postala je turskim protektoratom u kojemu se među plemstvom rađa anti-habsburški revolt u periodu od 1604.-1711. Ovi revolucionari koje predvodi plemstvo na strani su Turaka. Treći dio carstva, današnja Slovačka (osim južnih i središnjih predjela), današnja sjeverozapadna Mađarska, sjeverna Hrvatska i Burgenland (Gradišće) opiru se Turcima i 1526 postaju dio Habsburške monarhije, pod imenom Kraljevina Mađarska. Bratislava postaje u periodu između 1536 do 1784/1848 grad krunisanja Kraljevine Mađarske ,u kojem se katedrali Svetoga Martina (Konkatedrála svätého Martina) od 1526. do 1830. okrunilo 19 habsburških suverena, kraljeva i kraljica Mađarske). . . Turska invazija skupo je stajala Slovačku u obrani mađarske monarhije, ne samo u krvi i gubitku populacije, nego i u gubljenju prirodnih bogatstava, napose zlata i srebra. Tek nakon izbacivanja Turaka iz Središnje Europe (1686) Budim će postati glavni grad Mađarske a Slovake čeka jedan novi period koji će započeti nacionalnim pokretom sa nadom u svjetliju budućnost. U 18. i kroz 19. stoljeće pojavit će se želja za ponovnim rođenjem njihove države i javiti se političke stranke što će rezultirati ujedinjenjem sa Češkom i konačnim stvaranjem samostalne slovačke države kojoj je još 623 Samo (Sámova říše), udario temelje. .------------------ ------------------------- ---------------------------- 19. i 20. stoljeće Slovači pokret i stvaranje Čehoslovačke . Među Slovacima pojavio se osjećaj nacionalnog identiteta pa je još u 18. stoljeću došlo do nacionalnog pokreta koji će rasti i kroz 19 stoljeće. Ključna komponenta je Bernolákova (Anton Bernolák) kodifikacija slovačkog literarnog jezika (1780.-tih) i njegova reforma koju provodi L’udovít Štúr u sljedećem stoljeću. Slovaci su još pod mađartskom kontrolom i do velikog slovačkog pokreta neće doći do 20 stoljeća. . Novi znakovi nacionalnog i političkog života dolaze do izražaja pred kraj 19. stoljeća. Slovaci se nastoje povezati sa drugim snagama, i u Budimpešti se 1895 održi Kongres potlačenih naroda Mađarske, što alarmira mađarski government. Pomoć nalaze kod Čeha i uskoro će se 1896. u Pragu javiti i ideja o Čehoslovačkoj, koja će se ostvariti tek završetkom Prvog svjetskog rata. Na putu se svakako našla monarhija Austro-Ugarska, rekonstituirana 1867 iz habsburških područja. Nastankom Čehslovačke unutar njezinih granica našlo se stotine tisuća Mađara. Unutar tre država našla su se češka područja Bohemije i Moravske i manji dio Šleske (Silesije) i Slovačka. Slovaci u ovoj državi dobivaju podređenu ulogu, a sva vlast odlazi u Prag. Između dva rata zastupnicima parlamenta i svećenicima Hlinki i Tisou (Andrej Hlinka i Jozef Tiso) priključili su se mnogi Slovaci koji pozivaju na jednakost Čeha i Slovaka i veću autonomiju Slovačke. . ----------------- -------------------- Osamostaljenje
Nezavisnu Republiku Čehoslovačku proklamirao je Praški Nacionalni Odbor u pragu 28 listopada 1918., a dva dana kasnije u Martinu je prihvaća i Slovačko Nacionalno Vijeće. Nakom Drugog svjetskog rata zavladat će komunisti koji će već 1948 izazvati prvu političku krizu. Slovaci će do potpune slobode doći tek raspadom Čehoslovačke u siječnju 1993. i osnovati svoju vlastitu državu sa središtem u Bratislavi. -------------------.---- ---------------------------.- -------------------------------- Etnografija-Život na selu
Slovačko tradicionalno selo sačuvalo se danas još tek podno šumovitih planina Strazovske vrchy, to je Čičmany, proglašeno rezervatom narodne arhitekture. Tradicionalni seoski životni stil Slovaka očuvao se do danas. Sve počinje prodorom Tatara u 13 stoljeću, prilikom čega je došlo do progona stanovništva, uključujući i obitelj Čič, nakon kojega se ona povlači u zabit, i od ostatka svijeta planinskim vrhovima odsječene doline, gdje su uspjeli očuvati način života svojih predaka, svoju nošnju i način života. Tradicionalna slovačka kuća izgrađena je od drveta, sa krovom pretežno na dvije vode i bogato dekoriranih vanjskih zidova, od očuvanih dizajniranih simbola javljaju se strijele, križevi, djetelina, srca i razne životinje, čemu je naročito vješta ženska ruka Slovakinje. -Seoski se život za muškarca sastojao od obrade zemlje i čuvanja stada ovaca i goveda. Žena se uz uobičajene svakodnevne domaćinske poslove bavila i tkanjem odjeće i vezom. ------------------------------ --------------------------------- ------------------------------------ Ples
Ples kod Slovaka je jedinstven, a slovačka folklorna grupa iz svake pojedine etnografske regije nosi svoju tradicionalnu nošnju tipičnu tom kraju. Narodni plesovi osobito su popularni u regijama Orava, Liptov, Šariš i Horehronie. Osobitu popularnost uživa ples flaše, to je ženski les u njihovom jeziku poznat kao “Fľaškový” u regiji Šariš. František Morong koji je studirao ples istočne Moravske navodi uz njega i “Tie Parchoveni”.
Nadalje među Slovacima nalazimo i plesove višňovského verbunk i Čardáš (mađarskog je porijekla; u selu Parchovany); Lyžicový (ples žlice); Šarišská polka i Karička, tipični ženski ples iz sela Parchovany. Ples krut plešu mladi parovi prije vjenčanja, a regrúti – je ples mlađih muškaraca prije odlaska u vojsku. To je ritmički brzi ples sa udaranjem dlanovima po čizmama. Goralski je tipični ples u Visokim Tatrama, najvišim planinama Slovačke; Starosvetský, etc. ----------------------------- ------------------------------- ------------------------------------ Kuhinja
Tradicionalna slovačka kuhinja datira još iz staroslavenskog perioda i kao i kod njihovi rođaka Čeha, Poljaka, Ukrajinaca i drugih, pod utjecajem je stranih naroda sa kojima su kroz povijest dolazili u kontakt, što se tiče slovačkog slučaja utjecali su Mađari, Austrijanci i Nijemci. Temelj prehrane čine brojne vrste juha, kaša, kuhanog povrća, pečenog i dimljenog mesa i mliječnih proizvoda. Stilovi kuhanja variraju od regije do regije, a specijaliteti su im slatka i slana jela i valjušci. Jedno od njihovih najpopularnijih su bryndzove halusky, krumpirovi valjušci sa ovčjim sirom. Uz jelo ide i piće, a kod Slovaka omiljeni su borovička (jaki džin proizveden od Juniperus communisa, od Rusa nazivana i kao kod južnih srodnika Hrvata slivovica (šljivova rakija). Ova vrsta rakije najpopularnija je kod slavenskih naroda i ime joj se veoma malo razlikuje: srpski шљивовица, hrvatski šljivovica, , češki slivovice, poljski śliwowica. --------------------------------- ----------------------------------- --------------------------------------- Kultura
Slovačka kultura odražava se u bogatoj narodnoj tradiciji i pod utjecajem je širih europskih trendova. Bogatstvo duhovne i materijalne kulture Slovaka vidi se i u njihovih 12 državnih naučnih knjižnica, 473 knjižnice u vlasništvu univerziteta i drugih viših učilišnih institucija, 2,600 javnih knjižnica, i više od 50 muzeja. Slovačka Nacionalna knjižnica (Slovenská národná knižnica v Martine) osnovana 1863. u Martinu uključuje kolekciju materijala slovačke kulture. Slovački nacionalni muzej (Slovenské národné múzeum) osnovan 1893. nalazi se u Bratislavi sa izlošcima iz slovačke povijesti, |arheologije i muzikologije, i zasigurno je najpoznatiji državni muzej. Osim njega postoje i Slovačka nacionalna galerija (Slovenská národná galéria Bratislava) osnovana 1948 u Bratislavi, Múzeum Slovenského národného povstania, osnovan 1955 u gradu Banská Bystrica i Východoslovenské múzeum Košice, osnovan 1872 u Košicama.
Zdenka*
Subject: Re: Slováci Tue 14 Oct 2008 - 13:04
inač hymna byvalej Yuhoslavie s textom Hej Sloveni je pvovodom 1839 roku, mladeho slovenskeho študenta, Samo Tomašik
Hej, Slovaci, este nasa slovenska rec zije, Dokial' nase verne srdce za nas narod bije. Zije, zije, duch slovensky, bude zit' na veky, Hrom a peklo, marne vase proti nam su vzteky!
Jazyka dar sveril nam Boh, Boh nas hromovladny, Nesmie nam ho teda vyrvat' na tom svete ziadny; I nechze ie kol'ko l'udi, tol'ko certov v svete; Boh je s nami: kto proti nam, toho parom zmetie.
I nechze sa aj nad nami hrozna bura vznesie, Skala puka, dub sa lame a zem nech sa trasie; My stojime stale pevne, ako mury hradne Cierna zem pohltni toho, kto odstupi zradne!
Keď roku 1784 prišli prví Slováci na územie dnešného juhoslovanského Banátu a založili osadu Slovenský Bardáň, o jeho severnú oblasť akoby nemali záujem. Okrem dvoch výnimiek -Čoky a Potisského Sv. Mikuláša (dnes Ostojičevo), kam sa nasťahovala iba malá skupina Slovákov, všetky ostatné prúdy smerovali do stredného a južného Banátu.
Najväčšie zoskupenie Slovákov v Banáte sa nachádza v Kovačickej obci (12 376 Slovákov). Dve veľké slovenské osady - Kovačica a Padina, ktoré ležia akoby v strede osídlenia Slovákov v Banáte, spolu so 77 Slovákmi v osade Debeľača, spolu predstavujú 62,51% všetkého slovenského osídlenia v Banáte. Hoci v obci žije najviac slovenského obyvateľstva v Banáte, sku točnosť, že tu popri sebe žijú okrem Slovákov aj Srbi, Maďari a Rumuni spôsobila, že, ani tento pomerne vysoký počet Slovákov nezabezpečil, aby boli počtom silnejší.
Na severozápad od Kovačickej obce, v Zreňaninskej obci žije 2 918 Slovákov, t. j. 14,74 % z celkového počtu Slovákov v Banáte. Počtom slovenských obyvateľov vynikajú osady Aradáč (1 702 Slovákov) a Biele Blato (735 Slovákov). Pri sčítaní v roku 1991 v samotnom Zreňanine žilo len asi 400 Slovákov. Celkom malý počet Slovákov žije aj v Perlezi.
V juhozápadnej časti Banátu, v Pančevskej obci žije 1 744 Slovákov, t. j. 8,81% z celkového počtu Slovákov v Banáte. Najviacej ich je vo Vojlovici. Vojlovica však splynula s mestom Pančevo, a preto údaje o tam žijúcich Slovákoch sa zvlášť neevidujú. V roku 1981 žilo vo Vojlovici 1 275 Slovákov. V Pančeve žije okolo 500 Slovákov, malá skupina ich žije tiež v Starčeve a celkom malá aj v Kačareve, v ktorej sa počet Slovákov neustále zmenšuje.
V Alibunárskej obci sa Slováci sústredili najmä v osade Jánošík, kde ich žije 1 151. V susednej, severnejšie postavenej obci Plandište, v osade Hajdušica, sa nachádza 673 Slovákov. Podľa výsledkov posledného sčítania obyvateľstva sa počet Slovákov v tejto obci zvyšuje najmä v osade Jermenovce. Okrem tohto, už aj tak rozptýleného slovenského osídlenia v Banáte, v jeho severnej časti, v obci Čoka, trochu izolovane žije 213 Slovákov v osade Ostojičevo a malá skupina aj v samotnej Čoke. Slovákov možno nájsť, okrem vyššie spomínaných obcí a osád aj vo Vršci, Bielych Kostoloch (Belej Crkve), Banátskom Karlovci, Kovine a na severe aj v Kikinde. Veľmi malý počte ich je v osade Sakule. V ostatných častiach Banátu možno sa so Slovákmi stretnúť už iba ako s jednotlivcami a aj to len v ojedinelých prípadoch.
Podobne ako v Báčke aj v Banáte veľká väčšina Slovákov, 96,58 % z celkového počtu, žije na území, ktoré má elipsovitý tvar a v smere juhovýchod - severozápad rozprestiera sa v strednom a južnom Banáte. Územie je väčšie, ale počet Slovákov je menší ako v Báčke. Slovenské osídlenie v Banáte je sústredené v štyroch skupinách osád. Najväčšiu skupinu tvoria osady Kovačica a Padina, potom osady Aradáč a Zreňanin so 14,74 % banátskych Slovákov, tretiu skupinu tvoria osady Jánošík a Hajdušica s 10,52 % Slovákov a najmenej ich je na juhu vo Vojlovici a Pančeve, len 8,81 % všetkých Slovákov v Banáte. Aj národnostné zloženie banátských osád, v ktorých žijú Slováci, je pestrejšie ako v Báčke. Padina, Kovačica a Jánošík sú slovenské osady. Aradáč je slovensko-srbská osada, v ktorej Slováci tvoria 47,64 % z celkového počtu obyvateľstva. V ostatných osadách žijú Slováci spolu s Maďarmi, v Hajdušici tiež s Macedóncami, resp. s Bulharmi. V Hajdušici tvoria Slováci 46,22 % zo všetkých obyvateľov osady a v Bielom Blate je to 41,71%. V ďalších osadách je pomer ešte menší. Strediskom Slovákov v Banáte je Kovačica.
Zdenka*
Subject: Re: Slováci Wed 15 Oct 2008 - 20:14
Slovenské osídlenie v Srieme
V Srieme, ktorý bol Slovákmi najneskoršie osídlený, taktiež nie je slovenské osídlenie rovnomerne rozložené po celej oblasti. Slováci žijú najmä vo východnom a v západnom Srieme. Dôvody prečo sa neusádzali aj v strednej časti Sriemu možno hľadať v tom, že na južných svahoch Fruškej hory je celá reťaz kláštorov srbskej pravoslávnej cirkvi, okolo ktorých sa predovšetkým rozložili srbské osady a pre Slovákov tam už nezostalo miesto.
Najhustejšie slovenské osídlenie sa nachádza vo východnom Srieme. Žije tu 63,66 % z celkového počtu Slovákov v oblasti. Najpočetnejšia je Staropazovská obec, v ktorej žije 59,04 % všetkých Slovákov v Srieme, naj viacej v samotnej Starej Pazovej. Podľa výsledkov sčítania obyvateľov v roku 1991, ale aj podľa výsledkov predchádzajúcich sčítaní, Stará Pazova bola so 6 763 Slovákmi osadou s najväčším počtom slovenského obyvateľstva v celej Vojvodine. Napriek spomenutému počtu Slováci v tejto osade nie sú prevládajúcim obyvateľstvom, tvoria len 39,53 % z celkového počtu obyvateľov osady. Ďalšou obcou, v ktorej žijú Slováci vo východnom Srieme, je Indijská obec. Najviacej Slovákov sa nachádza v Slankamenských Vinohradoch, v ktorých tvoria 81,29% zo všetkého obyvateľstva obce. V malom počte žijú Slováci aj v Novom Slankamene, Krčedíne a Beške. Taktiež v južnej časti východného Sriemu, v tzv. Lužnom Srieme, žije v obci Pečinci, v osadách Ašaňa a Kupinovo, celkom malá skupina Slovákov. Podstatne viac Slovákov žije v Boľovciach (1 349), v Dobanovciach (303) a Zemune (219). Tieto osady však patria do veľkej belehradskej územnej oblasti , hoci Slováci v nich žijúci vo svojej orientácii gravitujú k vojvodinským Slovákom.
Druhá najväčšia koncentrácia slovenského osídlenia sa nachádza v západnej časti dnešného Sriemu, v ktorej žije 33,02% všetkých Slovákov z tejto oblasti. Najviacej ich je v tzv. Rovnom Srieme. V osadách Erdevík (966 Slovákov), Šíd (982 Slovákov) a Binguľa (357 Slovákov) tvoria Slováci menej ako polovicu všetkých obyvateľov spomínaných obcí. Len v osade Ľuba, ležiacej na svahoch Fruškej hory, tvorí 327 Slovákov 55,90% všetkých obyvateľov osady. V malom počte žijú Slováci aj vo Višnjićeve a v celkom malom počte vo Vašici a Sote, ktoré ale patria do Šídskej obce. V Beočínskej obci, nachádzajúcej sa na severných svahoch Fruškej hory, tiež žije malý počet Slovákov. Najviac ich je v osade Lug, ktorá je s 827 Slovákmi najslovenskejšou osadou v Srieme. Menší počet Slovákov sa nájde aj v Beočíne a Čereviči. V malom počte žijú Slováci aj západnejšie, v susednej obci, v osade Neštín. Aj v sriemskej časti obce Nový Sad, v osadách Petrovaradín a Sriemska Kamenica, žijú Slováci. Okrem týchto osád žijú Slováci už len vo väčších mestách, kde sa nasťahovali idúc za prácou. V Sriemskej Mitrovici žije 207 Slovákov a o niečo menej aj v Indiji.
Slovenské osídlenie v Srieme, v porovnaní s Báčkou a Banátom, má najväčšie zvláštnosti a rozdiely. Slováci v Srieme sú sústredení v osadách nachádzajúcich sa na dvoch jeho opačných koncoch, na východe a západe, resp. v úzkom páse na severe. Nachádza sa tu osada, v ktorej už od polovice minulého storočia žije najväčší počet Slovákov - Stará Pazova, a napriek tomu Slováci v nej netvoria väčšinu. Osady Lug a Slankamenské Vinohrady sú v Srieme najslovenske-jšie, ale celkom malé osady. V ostatných prípadoch ide najčastejšie o srbsko-slovenské osady. Strediskom Slovákov v Srieme je Stará Pazova, ale pre značné vzdialenosti, Slováci zo západného Sriemu viacej inklinovali k Slovákom v Báčke.
Latest images Log in Register 
