Kisač (slov. Kysáč, mađ. Kiszács) je naselje u opštini Novi Sad u Južno-bačkom okrugu. Prema popisu iz 2002. bilo je 5471 stanovnika (prema popisu iz 1991. bilo je 5850 stanovnika).
Kisač se prvi put spominje u 17. veku i to kao selo sa isključivo srpskim stanovništvom a stotinak godina kasnije u selo se doseljavaju i Slovaci. U Kisaču se nalazi evangelistički hram iz 1795. i pravoslavni hram iz 1773., kao i osnovna škola u kojoj se nastava odvija na slovačkom i srpskom jeziku.
Z dejín Kysáča
Územie, na ktorom sa dnes nachádza osada Kysáč, bolo obývané už v dávnej minulosti. Už roku 1318 tu jestvovala menšia osada, ktorá sa menovala Acsa, dozvedáme sa zo záznamov Štátneho archívu v Budapešti. Osadu údajne zachvátil veľký požiar, avšak život sa vo vyhorenom sídlisku predsa začal obnovovať. Osada mala vtedy názov Kis Acsa (malá Ača). Pramene z roku 1464 svedčia, že osada Kis Alcs bola súčasťou majetku zemianskej rodiny Garayovej. V zápisoch Isidora Nikolića z roku 1722 sa uvádza osada s dnešným názvom Kysáč, v ktorej vtedy žilo 110 srbských rodín.
Osídľovanie Kysáča slovenskými rodinami sa začína roku 1773. Prvý slovenský osadník sa spomína Ďuro Vardžík z Piliša-Peštianska stolica. Čulejšie osídľovanie prebiehalo v rokoch 1776-1787. Prisťahovali sa sem Slováci zo stolíc severného Uhorska: Hontianskej, Peštianskej, Novohradskej, Trenčianskej, Nitrianskej, Liptovskej a iných stolíc. Slováci sa do Kysáča presťahovali aj zo starších dolnozemských osád, napr.: z Petrovca, Kulpína, Selenče, Hložian...
Hlavné zamestnanie občanov Kysáča bolo a zostalo poľnohospodárstvo. Život v osade si postupne vyžadoval novšie a modernejšie potreby. Tak roku 1820 rodina Jesenská vybudovala v osade tehelňu a továreň na škrídlu. Obchody vtedy vlastnili židovské rodiny: Iricová, Remerová, Depošová, Grosová a Hefnerová. Povestnejšie hostince mali Foltinovci a Števčíkovci. Veterný mlyn vlastnila rodina Zaťková a neskoršie i Párnicková. Roku 1913 podnikateľ Dyner dal do prevádzky parný mlyn.
Po elementárnom zaistení slovenskí prisťahovalci si vymohli roku 1785 školy a 1794 kostol. Prvým učiteľom bol Samuel Záborský (1784-1790) a prvým evanjelickým farárom Michal Slamay (1788-1793). Týmto ich snahy o zachovanie svojbytnosti neprestali, lež sa pozmenili na boj proti tvrdej maďarizácii. V prvých šíkoch tohto boja boli znovu vtedajší kňazi a učitelia. Nasledujúcim ohnivkom narastajúceho slovenského povedomia bolo založenie Čítacieho spolku roku 1913. Prvá svetová vojna hlboko otriasla svetovým dianím, ľuďmi a ich zmýšľaním, čo nechalo stopy aj v tomto prostredí. V období medzi dvoma vojnami remeselníci predstavovali organizovanejšiu časť vtedajšieho občianstva. Roku 1924 založili Remeselnícky spolok. Strešnou organizáciou rozvíjania slovenského povedomia sa roku 1932 stala Matica slovenská v Juhoslávii a v tom istom roku bola založená aj Miestna organizácia MS v Kysáči. Okrem toho v osade bol založený aj Spolok československých žien a organizácie Sokolská jednota a Futbalový klub Tatra. Roku 1934 sa od rodiny Urbanovej kúpil dom, v ktorom sa po menších zásahoch organizovala činnosť všetkých spolkov a organizácií v osade. Budova dostala meno Národný dom Kysáč.
Počas druhej svetovej vojny Kysáč bol významným strediskom protifašistického odboja. Už v júli 1941 bol formovaný Kysáčsky partizánsky oddiel, ktorého prvé akcie boli pálenie konopí na Irmove (majetok vedľa Kysáča) a v dnešnom Zmajeve (osada vedľa Kysáča). V Kysáči sa nachádzali početné skrýše, tzv. bázy, v ktorých sa zbierala pomoc a ukrývali kuriéri a významní činitelia Národno-oslobodzovacieho hnutia. Osada bola 13. októbra 1944 partizánmi oslobodená, takže tento deň bol vyhlásený za Deň oslobodenia od fašizmu.
V rokoch 1946-47 vrcholila presídľovacia kampaň tunajších Slovákov na Slovensko, do ktorej bola zapojená MSJ. Podľa nepreverených údajov v tom období sa z Kysáča vysťahovalo okolo 50 rodín.
Roku 1947 bolo v Kysáči založené Remeselnícke výrobné družstvo a v tom istom roku aj prvá predškolská ustanovizeň. Roku 1948 Miestnu organizáciu MS v Kysáči vystriedal Kultúrno-osvetový spolok Dr. Janka Gombára. Väčšie investičné vklady v Kysáči zaznamenali roku 1958, keď sa staval drevospacovateľský podnik Javor, 1960 – kovospracujúci podnik Mašinrad, roku 1965 boli vystavané dve budovy Domu zdravia Dr. Janka Gombára a o rok neskoršie nová lekáreň s bytmi. Nová budova Základnej školy Ľudovíta Štúra bola vystavaná roku 1967 a budova Predškolskej ustanovizne Lienka 1985. V rokoch 1960-61 boli vyasfaltované staré kamenné cesty, ktoré spájali Nový Sad s okolitými osadami, takže onedlho bola uvedená aj autobusová preprava Nový Sad-Kysáč. Roku 1986 bola inštalovaná telefonická ústredňa, 1998 výstavaný Dom smútku na miestnom cintoríne a v novom tisícročí väčšie kapitálne investície boli vodovod a plynofikácia.
Podľa súpisu z roku 1890 Kysáč mal 3992 občanov, z toho 3629 Slovákov, 156 Srbov, 56 Maďarov, 71 Židov a Nemcov. Roku 1971 v Kysáči žilo 6026 občanov, desať rokov neskoršie 6198 a roku 1991 už iba 5854. Ak k tomu pridáme, že roku 1999 v Kysáči zomrelo 114 ľudí a narodilo sa iba 45 detí, zistíme, že osada starne a natalita, aj napriek relatívne dobrej zaistenosti rodín, enormne klesá.
Demografija
U naselju Kisač živi 4402 punoletna stanovnika, a prosečna starost stanovništva iznosi 40,3 godina (38,9 kod muškaraca i 41,6 kod žena). U naselju ima 1966 domaćinstava, a prosečan broj članova po domaćinstvu je 2,78.
Ovo naselje je uglavnom naseljeno Slovacima (prema popisu iz 2002. godine), a u poslednja tri popisa, primećen je pad u broju stanovnika
Demografija
Godina Stanovnika
1948. 5664 [1]
1953. 5671
1961. 5907
1971. 6022
1981. 6220
1991. 5850 5795
2002. 5568 5471
Etnički sastav prema popisu iz 2002.[2]
Slovaci 4.505 82,34%
Srbi 650 11,88%
Jugosloveni 106 1,93%
Mađari 52 0,95%
Romi 33 0,60%
Hrvati 27 0,49%
Crnogorci 10 0,18%
Rusini 8 0,14%
Rusi 3 0,05%
Česi 2 0,03%
Nemci 2 0,03%
Makedonci 2 0,03%
Bunjevci 1 0,01%
Albanci 1 0,01%
nepoznato 19 0,34%
Kisač
Država - Srbija
Pokrajina - Vojvodina
Okrug - Južno-bački
Grad - Novi Sad
Gradska opština Novi Sad
Položaj 45° 21′ 01" SGŠ
19° 43′ 43" IGD
Nadmorska visina - 85 m
Populacija (2002)
- broj stanovnika
- gustina
5471
st./km²
Poštanski broj 21211
Pozivni broj 021
Registarska oznaka - NS
Latest images Log in Register 
