Pivnice
Nachádza sa v Báčke vo Vojvodine (SRJ), v obci Báčska Palanka, vzdialená od Nového Sadu 50 km na severozápad, od Báčskeho Petrovca v tom istom smere 25 km.
Pivnica sa prvýkrát spomína roku 1650 ako pustatina. Ako osada bola založená 28. augusta 1690 počas veľkého sťahovania Srbov. Dňa 1. júla 1790 aj Slováci dostali povolenie osídľovať Pivnicu. Srbský pravoslávny kostol bol vystavaný roku 1746 a roku 1791 bola vybudovaná prvá slovenská fara a kúpený prvý zvon. Od 1. októbra 1791 sa začala písať matrika narodených. Prvý slovenský kostol bol vybudovaný roku 1800 a terajší v rokoch 1824-1826. Dňa 2. februára 1868 bola založená Vzájomná pomocnica a 1. novembra aj pomocná sypáreň. Prvý jarmok v Pivnici bol 17. apríla 1872. Roku 1890 sa začala komasácia chotára a roku 1891 vystavba obecného domu. Dňa 2. mája 1909 bolo prvé divadelné predstavenie. 1. februára 1910 bola otvorená filiálka Petrovskej sporiteľne; 20. júla 1913 založené Hospodárske a úverové družstvo; roku 1919 Slovenský spevokol a Slovenská obchodná spoločnosť a 11. novebra 1929 Mliekárske družstvo. Prvá elektrická žiarovka zasvietila 19. decembra 1924.
1. januára 1933 bol založený Miestny odbor Matice slovenskej v Juhoslávii (obnovený bol 31. marca 1991). Roku 1952 bol dokončený Družstevný dom, ktorý sa stal dejiskom kultúrnych podujatí. 23. mája bolo prvé vystúpenie folklórneho súboru V pivnickom poli a prvé Stretnutie v pivnickom poli bolo roku 1966. Dňa 10. apríla 1994 bolo založené Ochotnícke divadlo Janka Čemana a roku 1995 prebiehal prvý festival DIDA.
Roku 1880 Pivnica mala 4 421 obyvateľov, roku 1900 4 947 a roku 1953 až 5 653. Podľa sčítania obyvateľstva roku 1991 v Pivnici žilo 4 382 občanov (3 524 Slovákov, 660 Srbov, 100 Juhoslovanov, 35 Rómov atď.)
Príchod Slovákov do Pivnice
Doteraz najvierohodnejši doklad o prichode prvých Slovákov do Pivnice a o ich pôvodnej vlasti je práca Jozefa Maliaka Zabudnuté slovenské osady v Stolnobelehradskej a Vesprémskej stolici v Zadunajsku. Presné správy podávaju aj pivnicke matriky a niektoré rodinné kroniky.
Kedysi Pivnica bola majetkom kraľovskej komory, Srbi tam žili od roku 1690 , ale zostalo ešte veľa neobrobenej pôdy a podľa cisárskeho nariadenia roku 1790 táto pôda sa mala obrobiť a na to mali priviesť nových osadníkov.
1. júla 1790 roku sa predpoklada že prve slovenske evanjelicke rodini prichadzaju z Nitrianskej , Trenčiarskej a Stolnobelehradskej stolice.
Heterogénnosť pôvodu dnešného pivnického obyvateľstva sa nam názornejšie predstavi, keď si pripomenieme niekoľko údajov, ktoré o pôvode jednotlivých pivnických rodin hovori že z Myjavy prišli rodiny Valašek, Durgala, Valihora, Bednar, Hrnčar, Dinga; zo Sobotišťa rodina Kubinec ; zo Hlbokého rodina Čobrda , z Lubinký rodina Slávik atď.
Ak sledujeme pivnicke cirkevné zapisnice a matriky, zistíme, že počet obyvateľstva v prvých desaťročiach náhle vzrástol. V niektorých rokoch bola stagnácia, potom zasa náhly vzostup. Tak napriklad cirkev roku 1796 mala asi 500 členov, roku 1807 už 1081 členov, roku 1818 už 1357 članov.
Uradné štatistiky sa začali viesť len od poslednej štvrtiny 19. storočia. V 19. storoči do Pivnice prichádzali aj obyvatelia báčskych osád a neskoršie, najmä na prelome 19. a 20. storočia, začala sa vo väčšom počte aj emigrácia Pivnice. Veľa rodin odišlo do západného Sriemu ; Iloku, Neštinu, Ľuby, Erdevíku, Šídu atď. Pričinou vysťahovalectva boli predovšetkým hospodárske pomery. V južnej Báčke sa v tom čase začal prejavovať nedostatok pôdy a prebytok obyvateľstva. V Srieme bolo pôdy na obrábanie dosť a bola lacnejšia ako v Báčke.
Prve sčitanie uskotočnené v juhoslovanskom štate r. 1921 uvádza, že v Pivnici vtedy bolo 3702 Slovakov.
Podľa sčitania z roku 1953 bolo v Pivnici 1590 domácností a 5653 obyvateľov, z toho Slovákov 4176, Srbov 1359, ostatných narodností 117. V tomto roku počet obyvateľstva bol najväčši podľa uvedených údajov.
Slovenské priezviská v Pivnici
BABYLON
BADINSKÝ
BAĎURA
BEDNÁR
BÉLA
BELAN
BELÁNI
BENKA
BIČAN
BLATNICKÝ
BLAŽEK
BOHUNKA
BOLEHRADSKÝ
BRŇA
BUTÁŠ
CABUKA
CECHMAJSTER
CIBULA
CIGÁNIK
ČÁSAR
ČELOVSKÝ
ČERNÝ
ČERVENÝ
ČESKO
ČINČURÁK
ČOBRDA
DANKO
DINGA
DROZDÍK
DUDOK
ĎUGA
DURGALA
FABOK
FAČARA
FEKETE
GALLOIS
GAPČO
GAŠKO
GAŠPAR
GRŇA
GUBA
HANULA
HEMELA
HERČEK
HLOŽAN
HODOLIČ
HOLÝ
HORŇÁK
HRNČÁR
HRONEC
HRUBÍK
HVIEZD
CHRČEK
IGÁZ
IMREK
JANEŠ
JAŠO
KADLÍK
KALKO
KÁMAŇ
KARPIŠŤÁK
KĽÚČIK
KMEŤKO
KOBÁR
KOLÁR
KOLEK
KOPČOK
KOS
KOTIV
KOVÁČ
KRAJČÍK
KRÁLIK
KRNÁČ
KROŠLÁK
KŘČ
KUBICA
KUBINEC
KUCHTA
KUNČÁK
LAJCHT
LOMEN
MACKO
MAĎAR
MAGLOVSKÝ
MAJERSKÝ
MAĽAH
MANDÁČ
MARČEK
MAREK
MARON
MATÚŠ
MERNÍK
MIČKO
MIHÁLIK
MILEC
MOCKO
MOJŽIŠ
MUDROCH
NAĎ
NÁHLIK
NEUROČNÝ
NÍMET
PÁLINKAŠ
PAP
PÁRNICKÝ
PAVELKA
PEAR
PECNÍK
PEŤKOVSKÝ
PINTÍR
POLÁK
PONIČAN
PUDELKA
RAJČAN
RAUZA
RUMAN
SALČÁK
SÉČ
SIČ
SKLABINSKÝ
SLÁDEK
SLAMAI
SLÁVIK
SLAVKA
SĽUKA
SPEVÁK
STRATINSKÝ
SUPEK
ŠAGÁT
ŠARDY
ŠIMEK
ŠIMON
ŠIRKA
ŠLEMENDER
ŠRANKA
ŠTEFÁNIK
ŠUSTER
TÁRNOCI
TEREČEK
TÓT
TUŠIAK
TÝR
UHLÁRIK
VÁGALA
VACHULA
VALÁŠEK
VALENT
VALENTÍK
VALENTINI
VALIHORA
VARGA
VARŹENEC
VELKO
VIKA
VINKOVIČ
VLČEK
ZAJAC
ZÁRLI
ZASKALICKÝ
ZELENÁK
ZIMAN
ŽIGMUND
ŽIHLAVSKÝ
ŽILAJI
Zemepísná poloha Pivnice
Pivnica sa nachádza na 19 ° a 27` východnej zemepisnej dlžky a na 45 ° 28` severnej zemepisnej šírky, v nadmorskej výške 84 m.
Osada pôvodne nebola na tom isto mieste, ako je dnes. Prva založena osada srbská Pivnica bola pôvodne v tej časti chotára, kadiaľ sa tiahne tzv. rímsky násyp, ktorého časti jestvujú dodnes. Osada bola tam len krátko. Obyvatelia sa presťahovali na výhodnejšie miesto a založili osadu - terajšiu Pivnicu. Táto osada sa volala Stará Pivnica na rozdiel od Novej Pivnice, ktoru založili Slováci.
Po založení slovenskej osady sa spočiatku použival názov v množnom čisle - Pivnice, ktorý zahrnoval aj Starú aj Novú Pivnicu.
Susedné obce su : z východu Despotovo, s pravoslávnym obyvateľstvom srbským , zo severovýchodu Savino Selo, sčasti s evanjelickým obyvateľstvom stredoslovenského nárečového typu a kolonistami z Bosny a iných krajov Juhoslávie, pred druhou svetovou vojnou s nemeckým obyvyteľstvom. Zo severu Ruský Kerestur, s gréckokatolíckym obyvateľstvom rusinskym, zo severozápadu Laliť so srbským obyvateľstvom a slovákmi stredoslovenského nárečového typu , zo západu Ratkovo, s kolonistami z Čiernej Hory a Bosny, pred druhou svetovou vojnou s nemeckým obyvateľstvom, s juhozápadu Parage, so srbským obyvateľstvom, z juhu Silbaš, so Srbmi a Slovákmi stredoslovenského nárečového typu.
Latest images Log in Register 