Vianoce

Subject: Vianoce Fri 7 Nov 2008 - 22:47

Najkrajším symbolom Vianoc je stromèek

Tešíme sa na Vianoce so symbolicky ozdobeným stromèekom a darèekmi pod ním. Nie všetci však vedia o tom, že takéto Vianoce s vyzdobeným stromèekom sa neslávia od poèiatkov, kedy sa zaèali ráta roky PRED KRISTOM (pr.Kr.) a PO KRISTOVI (po.Kr.)

Prvé ozdobené stromèeky sa objavili asi pred štyristo rokmi a to najmä v Nemecku, kde predstavovali urèitý blahobyt nemeckých mešanov. Ozdobovali ho jabåèkami, perníkmi, orechmi. Stromèek ako taký nebol od zaèiatku ihliènatý, najprv používali tis, krušpán (ktorý bol inak nádherný, veï krušpán rastie ve¾mi ve¾a rokov kým narastie do patriènejvýšky, preto boli také vzácne vianoèné stromèeky práve z krušpánu, boli totiž ve¾mi drahé a kupovali si ich iba zámožnejší ¾udia)

Okrem toho využívali na úèel dekorovania aj cezmíny a neskôr zaèali s ozdobovaním jedlièky, smreku i borovice - èiže stromèeky, ktoré sa "uchytili". Tradícia zdobenia práve uvedených drevín pretrváva i dnes. V starých èasoch sa po sviatkoch stromèek spílil a použil na kúrenie v peciach a dnes...

Takže prvá zmienka o ozdobenom vianoènom stromèeku pochádza už z roku 1570 z brémskej kroniky. Vo svete koluje legenda o vianoènom stromèeku z roku 573. Vo Francúzsku v tom èase vraj pôsobil írsky mních Kolumbán, ktorý sa pokúšal priláka ¾udí na svoje kázne. Pri oslavách slnovratu si všimol, že ¾udia majú v úcte jed¾u. Ozdobil ju horiacimi fak¾ami v tvare kríža, èím prilákal celý dav poslucháèov.

V Nemecku, kde sa tradícia pravdepodobne zrodila, umiestòovali vianoèné stromèeky zo zaèiatku do cechárskych a remeselníckych budov. Jed¾u, o ktorej sa píše v brémskej kronike, vraj zdobili cukrovinky, ïatle a kvetiny z papiera.

Do remeselníckych domácností sa dostala koncom 16. storoèia. Dovoli si ju však mohli len bohatšie rodiny, chudobní si ju nahradili vázou s vetvièkami, ktoré po domoch rozdávali aj vinšovníci. Tradícia sa však pôvodne odlišovala v tom, že stromèeky si ¾udia vešali špièkou dole nad štedroveèerný stôl. Predtým sa na tomto mieste vznášala holubièka, ktorá ako symbol Ducha svätého prinášala do príbytku požehnanie.

Èokoládové figúrky na trh priniesla èeská „èokoládová hviezda“ Orión už pred viac ako sto rokmi. Stromèeky si však ¾udia zdobili aj sušeným a èerstvým ovocím, perníkmi a papierovými ozdobami. Zdobenie vianoèného stromèeka sa ujalo najskôr u protestantov, pretože katolícka cirkev to považovala za pohanský zvyk. Ozdobené stromèeky totiž spájali s germánskymi kmeòmi, ktoré týmto spôsobom uctievali boha Wotana. Kelti vraj podobne oslavovali boha Slnka a jeho veèný život

Pod¾a internetového portálu historiarevue.sk sa vianoèný stromèek objavil v roku 1816 aj na rakúskom cisárskom dvore vo Viedni. V Nemecku sa v tomto èase rozšíril už aj do škôl a krèiem. Prvý vianoèný stromèek v Prahe si vo svojej vile v roku 1812 vyzdobil riadite¾ stavovského divadla Jan K. Liebich.

Vo¾akedy bol ozdobovaný presne tak jednoducho ako v Nemecku, jabåèka, orechy, perníku, medovníky, neskôr rôzne figúrky povystrihované zo starých krabíc a obalené v pozlátku, farebné papierové reaze (robili sme ich v škole poèas hodín kreslenia a ma¾ovania, ale i ruèných prác), ozdôbky zo slamy a rôznych tráv , kukurièného šúpolia, no i drevené z ¾ahkého lipového dreva zafarbené prírodným farbivom (ako kraslice) alebo natreté cestom a posypané zlatým a strieborným práškom (nevýhoda bola, že ozdôbky takto urobené vydržali iba poèas jednych Vianoc. Ak to ovšem možno považova za nevýhodu, pretože už mesiac dopredu sme chystali ozdôbky na stromèek.

Prežili sme spolu ve¾a pekných chví¾ práve pri tejto èinnosti a rodina bola vždy po veèeroch spolu alebo u niekoho "na driapaèkách, kde starší driapali perie a deti vystrihovali ozdôbky na stromèek. Bola èulá vzájomná komunikácia nielen v rodinách, ale všeobecne, možno to považova za èulý spoloèenský ruch dedín a miest tých èias. To práveže v dnešnej dobe v mnohých rodinách chýba, keïže sú obchody prepchaté všakovakými nádherami od výmyslu sveta a rodièia sa naháòajú po obchodoch, len aby bola výzdoba èo najkrajšia... duch VIANOC, oèakávanie príchodu malého Ježiška na tento svet sa však akosi pomaly, ale isto, vytráca.

V súèasnosti sa ozdobujú stromèeky jednofarebne, teda salónky i ozdoby musia ladi v jednom tóne farby. V tom je takisto rozdiel od prababiek, vtedy mali èo najfarebnejšie stromèeky, vešali na ne aj háèkované a palièkované ozdôbky. Na rozdiel od minulosti však dnes hýria svetielkami všakovakých farieb....

Symboly sviatoèného stola

Vianoèné obyèaje boli pre menších vianoèným tajomstvom a pre dospelých symbolikou, ktorá spája rodinu v dobrom i v zlom. Gazda ráno (24.decembra - v štedroveèerný deò) obviazal stromy slamou, aby pocítili teplo Štedrého dòa a na jeseò priniesli bohatú úrodu.

Ešte pred štedrou veèerou bolo treba urobi obrady, ktoré mali rodinu ochráni pred zlými duchmi a trápeniami, pole a záhradu pred pohromami a statok pred chorobami. Rodina sa zoradila do sprievodu, na ktorého èele kráèal gazda s kadidlom v ruke.

Za ním gazdiná robila cesnakom kríže na dverách a oknách domu, bránke do dvora a na vrátach maštale. Cesnaku sa vraj strašidlá, zlí duchovia a bosorky ve¾mi báli. Rodièov nasledovali so svieèkami deti a všetci odriekali otèenáš. Kadidlom, plamienkami svieèok a modlitbou prosila rodina o pomoc nebeského otca. Samotné odhodlanie odplaši zlých duchov a odvráti všetky nešastia demonštrovala morálne silná a súdržná rodina.

Potom išiel gazda spolu s gazdinou a celou rodinou, hlavne demi do maštale, kde vložil dobytku do tlám kúsok oblátky natretej cesnakom. Verilo sa, že to pomôže celý rok odháòa choroby. Gazdiná zase nad te¾nou kravou prelomila prvý upeèený koláè so želaním, aby sa kravièka šastne otelila.

Celý deò sa držal pôst, až do východu prvých hviezd

A akú symboliku majú orechy, med, jablká, cesnak èi šošovica na našich štedroveèerných stoloch?
Orechy - Hlava rodiny - otec, starý otec ALEBO iný èlen rodiny, ktorý organizoval štedroveèernú hostinu) rozhodil orechy do všetkých kútov miestnosti so slovami: "Na všetky svetové strany posielam zves o Spasite¾ovi Ježišovi Kristovi pre pokoj a mier vo svete a nech do mojej rodiny prúdi zo všetkých strán sveta len zdravie a šastie po celý rok". Každý zo stolujúcich musel rozbi jeden orech a keï mal zdravé jadro v škrupine znamenalo to, že bude zdravý po celý rok a keï mal zoschnuté èi èervivé jadro, bude chorý v roku budúcom.

Med - ten nesmel chýba. Pod¾a starých povier, každý pred veèerou dostal od najstaršieho èlena za lyžicu medu na oblátku, aby mu med po celý rok pripomínal, že je má pracova ako vèely a pochopi, že je krásne ži v "sladkej" rodinnej zhode. Otec rodiny alebo matka urobil na èelo každému stolovníkovi znak kríža, aby boli pokorní a dobrí ako med. Deom sa hovorilo, aby poslúchali a boli dobré.

Cesnak - znamenal nieèo ako odpudzovaè diabla. Aby neprišli zlí duchovia, museli sa ním natrie zámky na dverách domu, maštale, i závory na chlievoch. To preto, aby kravy kozy a ovce nestratili mlieko.

Jablká - tie sa podávali na stôl už v 16. storoèí (v roku 1508), keï sa v Porýní objavil vianoèný stromèek. U Slovanov každý mal pri štedroveèernom stole rozkroji jablko kolmým rezom na stopku. Hviezda na jablku znamenala zdravie. Kríž zlé znamenie.

Šošovica - bola symbolom hojnosti a bohatej úrody.

Okrasa vianoèného stola - vianoèná hviezda z Mexika

Jedna z najkrajších vianoèných dekorácií dneška - rozkvitnutá "vianoèná hviezdu" - známa aj ako vianoèná ruža. V èasoch Aztékov bola "vianoèná hviezda" symbolom nového života pre bojovníkov, ktorí padli.
Krík s botanickým názvom prýštec najkrajší (Euphrobia pulcherrima)......

.......je charakteristický krásnou èervenou farbou listeòov èervenajúcich sa v èase Vianoc.

Tento krík pochádza z mexických štátov Guerrero a Morelos, kde ho indiáni ho nazývali "kvetom s listami pevnými sa koža". Rozšírili ho brazilskí misionári, ktorí ho vysádzali pri kostoloch.

Inak, tento krík sa v španielskom jazyku nazýva "Nochebuena", èiže Svätá noc. Záhradné centrum ob¾úbenej vianoènej ozdoby je v mesteèku Atlixco, neïaleko známej sopky Popocatepetl, kde vo vianoènom èase predajú až 1,6 milióna rastlín. "Frontálne" rozšírenie dekoratívnej ruže zaèalo v 19. storoèí, kedy ju vraj uvidel pri náhodnej návšteve jednej haciendy nejaký americký ve¾vyslanec, ktorý krík odviezol do Ameriky a odvtedy "vianoèná žiarivá a krásna èervená hviezda" zdobí sviatoène prestreté stoly miliónov ¾udí sveta.

Vianoèná gu¾a nám zdobí stromèeky už viac ako 100 rokov

V roku 1889 Francúz Pierre Dupont si dal patentova výrobu najob¾úbenejšej ozdoby vianoèného stromèeka, fúkanú gu¾u z jemného skla

Najskôr vyrábal jednofarebné sklenené gule a zakrátko po ich uvedení na trh reagoval na rast dopytu rozšírením sortimentu o farebné výrobky prizdobované ornamentmi, kresbami vtákov, kvetmi, hviezdièkami, symbolmi kresanstva a inými motívmi.

Zaèiatkom dvadsiateho storoèia sa na trhu objavili prvé jemné sklenené srdieèka, hviezdièky, snehové vloèky, dažïové kvapky a slzy. Najnovším trendom zdobenia vianoèných stromèekov je ich výzdoba v jednej farbe

Adventný veniec

Keï sa na adventnom venci zapáli prvá svieèka, deti sa zaènú teši, dobre už vedia, že nepotrvá dlho a o necelé štyri týždne prídu Vianoce.

Od tej prvej zapálenej sviece sa každú nede¾u pred Vianocami zapáli ïalšia svieèka. Tak to dnes poznáme, no nie vždy to bolo tak. Adventný veniec prvý krát, vraj až okolo roku 1860 zavesil Johan Hinrich Wichlern v domove pre opustené deti. Zvláštne na òom bolo že to bol vlastne adventný luster ozdobený jed¾ovými vetvièkami a mal ove¾a viac svieèok ako dnešný adventný veniec. Nielen každý týždeò, ale denne sa zapa¾ovala nová svieèka. Presne tak, ako keï dnes deti každý deò otvárajú nové dvierka na adventnom kalendári so sladkosami.

Vianoce Veniecobr086

Oplátky
Tie sú súèasou stredoveku. Symbolizujú to, že kresania pristupujú k eucharistii, svätému prijímaniu, telo Ježiša Krista predstavuje oplátka, ktorá sa je s medom a cesnakom. Med je symbol hojnosti, lásky. Medom sa na Štedrý veèer robili krížiky dievèatám, aby boli krásne, a deom, aby boli dobré. Cesnak je prírodné antibiotikum a má svoju prirodzenú arómu a jedol sa ako ochrana proti démonom a upírom. Je to jeden z krásnych zvykov, ktorý sme našli ešte aj v predkresanskom období a pretrval dodnes, hoci dnes už ¾udia možno ani netušia, preèo sa to jedáva. Vo¾akedy, asi od druhej polovice devätnásteho storoèia, mali výsadu piec tieto oplátky uèitelia. Celý december sa piekli a roznášali do rodín.

Subject: Re: Vianoce Fri 7 Nov 2008 - 22:48

Èo duchovne symbolizujú Vianoce?

Spomienky na nasledovné udalosti: 1, 25. 12. Prvý sviatok vianoèný – narodenie Ježiša Krista
2, 26. 12. Druhý sviatok vianoèný – deò sv. Štefana, 3, 27. 12. Deò neviniatok, 4, 28. 12. Deò sv. Jána
Zo symboliky Vianoc si môžeme uvedomi zákonitosti života. Symbol narodenia Ježiša, symbolizuje zrodenie, nový život a nasledujúce dni naznaèia èo od života môžeme oèakáva.

Symbol sv. Štefana ukazuje na existenciu hriechu a trestu. Pod¾a života svätých, sv. Štefan zomrel smrou muèeníka, ukameòovaním. Ako èlovek iste robil aj chyby, takže zhrešil. Slovo hriech z hebrejèiny znamená minú cie¾, netrafi, takže chybu. Zhrešil a stihol ho trest. Je to symbol hriechu a následného trestu.

Deò neviniatok nás upozoròuje na existenciu trestu bez hriechu. Už tým, že sa jedná o neviniatka museli by bez hriechu. Každé z nich bolo Herodom zavraždené do druhého roku svojho života. Boli bez hriechu a stihol ich trest.
Korunu všetkému dáva deò sv. Jána. Ján vypil jed. Jasný symbol hriechu (chyby) a napriek tomu sa mu niè nestalo. Takže v živote nás môže stretnú i hriech bez trestu.

Máme tu hriech s trestom, trest bez hriechu a hriech bez trestu. Toto nás v živote stretáva. „Èo stretáva mòa a èo to ovplyvòuje.“ Jednoduchá otázka. Vnímaním toho èo sa deje okolo èloveka a osobnými skúsenosami zistíme, že je to závislé aj od "náhody". Ja som presvedèená, že žiadne náhody neexistujú, ale pripusme, že áno. Nepríjemné tzv. náhody sa javia nespravodlivé. No a sme pri koreni veci, javí sa to tak, že náš svet je založený na "nespravodlivých náhodách". Tak potom naèo reèi o boji dobra a zla. Je však svet naozaj závislý od náhod a nám nezostáva niè iné, iba modlenie a meditácia? Urèite nie a riešenie máme na oèiach takmer dvetisíc rokov.

A tu práve je skutoèný význam Vianoc. Pred dvetisícšes rokmi sa narodilo diea, ktoré nám neskôr dalo návod, ako vylúèi náhody zo života. Èo z jeho uèenia urobili jeho nasledovníci? Tvrdil Ježiš, že jeho krá¾ovstvo nie je z tohto sveta. Citujem: „....Krá¾ovstvo Božie nepríde tak, aby to ¾udia pozorovali. Ani nepovedia: Ajh¾a tuto alebo tamto je! Lebo, ajh¾a, krá¾ovstvo božie je medzi vami!“ (Lukáš 17. 20. a 21.) Nikdy nehovoril o posmrtnom živote ako o svojom krá¾ovstve. Vždy hovoril „iba“ o krá¾ovstve Božom. No vysvetlil nám aj kde toto krá¾ovstvo nájdeme. Doslova povedal: To znamená, že tu na tomto svete. Aký je rozdiel medzi týmto svetom a krá¾ovstvom Božím. Skoro žiadny. Tu má moc "náhoda" a v „Jeho“ svete spravodlivos. Doslova hovorí: „H¾adajte najprv krá¾ovstvo Božie, Jeho spravodlivos a všetko toto bude vám pridané.“ (Matúš 6.33.)

Tento svet je spravodlivý, no našim nie šastím - nešastím je, že je spravodlivý aj keï sa nám to nehodí. Keï si uvedomíme túto skutoènos, treba prija zodpovednos za svoje životy, h¾ada spravodlivos v tom, èo nás postihlo a tú istú spravodlivos, ktorá nás dostala do úzkych, využi na nápravu ažkostí a problémov. A ide to. Sú však medzi nami ¾udia, ktorým sa prihodilo nenapravite¾né nešastie a títo ¾udia ažko nadobudnú presvedèenie o spravodlivosti sveta. Ježiš to vystihol slovami: „Neprávos vrcholí, ochladne láska mnohých.“ (Matúš 24. 12.) Nezmyselné, prehnané zákazy, príkazy a obmedzenia, ktoré sa do Jeho posolstva dostali z vypoèítavosti alebo z nepochopenia tohto posolstva zapríèinili, že množstvo ¾udí túži po tom, aby Boh vôbec nebol. Ježiš nás upozornil nasledovne: „Darmo ma však uctievajú, keï ¾udským rozkazom uèia ako uèeniam (Božím).“ (Matúš 15. 9.)
Návod života, ktorý nám priniesol, obsahuje presný recept, ako vylúèi nešastné "náhody", takisto recept na lieèenie bežných, závažných i civilizaèných chorôb. Šastné "náhody" nás predsa neobažujú a neobmedzujú, všakže?!

Subject: Re: Vianoce Sat 13 Dec 2008 - 23:55

Ešte nieèo o Vianociach

V myslení raného kresanstva bol celý rok výsostne korunovaný slávením centrálneho tajomstva kresanského života - Kristovho zmàtvychvstania. Sprítomnenie tohoto tajomstva slávili a slávia kresania každú nede¾u. Do 4. storoèia v Cirkvi nevystupovali do popredia ostatné sviatky, bola iba èiastoène zdôraznená pamiatka prvých kresanských muèeníkov - martýrov, a to zvláš v druhej polovici 2. storoèia.So zaèiatkom 4. storoèia sa alikvotne pozmeòuje praktická liturgická prax slávenia sviatkov. Zaèína sa s prehåbením teologických aspektov Kristovho života a tieto dôležité fakty sú historicko-teologicky zaèleòované do liturgických slávení v roku. Zaèal sa slávi Ve¾ký piatok, Kvetná nede¾a, Nanebovstúpenie Pána, Zvestovanie Pána a i. ako jednotlivé autonómne sviatky. Prvou istou zmienkou o slávení sviatku Narodenia Pána práve 25. decembra je správa z rímskeho prostredia z roku 354 v kalendárnych záznamoch Depositio episcoporum et Depositio martyrum . Deò 25. december sa tam oznaèuje ako festum solis „natalis invicti“ pod¾a rímskeho kalendára. V Depositio martyrum sa spomína: „VIII kal. jan. natus est Christus in Bethlehem Judaeae. “ Ïalej je tu zmienka o slávení vianoèných sviatkov v Ríme okolo rokov 335 - 337. Slávili sa zvláš v konštantínovskej bazilike. Autorom týchto zmienok je rímsky chronograf F. D. Filocalus. Keïže nepoznáme skutoèný deò Kristovho narodenia a už vôbec nie hodinu (neudialo sa to presne 25. decembra o polnoci, ale narodenie Krista je nepopierate¾ným historickým faktom), existujú tu minimálne dve hypotézy, preèo sa zaèali Vianoce slávi práve 25. decembra: 1. „hypotéza vypoèítate¾nosti“ Keïže 25. marca sa všeobecne slávil sviatok Zvestovania Pána, keï archaniel Gabriel zvestoval Márii, že bude Kristovou matkou, tak o 9 mesiacov (èo je èas vývinu dieaa v tele matky) pod¾a tohoto datovania je symbolický deò narodenia Pána práve 25. december. Toto datovanie sa však postupne diferencovalo a nastávali tu niektoré odchýlky: Ignác Antiochijský radil dátum Kristovho narodenia pod¾a výpoètov na jarný èas, Klement Alexandrijský sa domnieval, že 20. máj je týmto dòom, èo sa aj niekedy akceptovalo v Palestíne, lebo sa tam máj všeobecne pokladal za mesiac narodenia. Anonymný spis De Pascha computus nazýva 28. marec dòom narodenia Krista ako Slnka spravodlivosti a zároveò tento deò pokladá za deò Kristovej smrti. Napriek tomu sa však v latinskej Cirkvi ujal zvyk slávi Vianoce práve 25. decembra. Túto hypotézu zastávajú hlavne L. Duchesne, H. Engberding, L. Fendt, A. Strobel, T. H. Talley a i. ažkosti predstavenej hypotézy sú hlavne pre nedostatok dostupných prameòov oh¾adom presného poèítania týchto kalendárnych dní roka, nejednotnos a ažšia historická interpretovate¾nos. 2. „dejinno-náboženská hypotéza“Omnoho väèšiu pravdepodobnos má dejinno-náboženská hypotéza, ktorú zastávajú hlavne autori F. J. Dõlger, B. Botte, J. A. Jungmann, O. Cullmann, H. Frank a i., ktorí hovoria o christianizácii a novej kresanskej interpretácii rímskeho sviatku narodenia Slnka, ktorý bol nariadený pre Rímske impérium ako sviatok práve na 25. december. Stalo sa tak v roku 275 cisárom Aureliánom (270-275) na poèes boha Slnka z Emes. Kresania použili tento pohanský sviatok Natalis Solis invicti a nanovo ho interpretovali v kresanskom duchu. Slnko predstavovalo Krista, èo je znázornené aj na starokresanských náhrobkoch. Rímski kresania tento štátny sviatok Slnka v zaèali slávi ako vlastný sviatok narodenia Krista - ako Slnka na základe biblických citátov. Napr. Kristus ako Slnko spravodlivosti - Sol iustitiae (Mal 3,20); Kristus - Svetlo sveta - Lux mundi (Jn 8,12) a i. Z Ríma sa slávenie narodenia Ježiša Krista rozšírilo najprv do Afriky (Optatus z Mileve, cca r.360) a južnej Itálie (Philastrius z Brécie, koniec 4. storoèia). Známy sa stal Ambrózov hymnus narodenia Intende qui regis Israel. Slávenie Vianoc v Španielsku upravila saragosská synoda v roku 380. Písomná zmienka o slávení kresanských Vianoc sa tam objavuje okolo roku 461 v zozname sviatkov Gregora z Tours v diele Historia Francorum. Na Východe sa tento rímsky zvyk slávi Vianoce akceptoval do konca 4. storoèia. Bazil, Gregor Naziánsky a Gregor Nyssenský v Kapadócii spomínajú súèasne vo svojich kázòach Zjavenie Pána a aj Narodenie Pána, keïže sviatok Zjavenia Pána je starší. V roku 386 predsedá sláveniu tohoto sviatku Zlatoústy v Antiochii. V Egypte sa prvý raz spomínajú Vianoce v roku 432. V Jeruzaleme a v Palestíne sa sviatok narodenia Pána slávil neskôr. Známa pútnièka Ethéria a takisto arménsky lekcionár z roku 415 liturgicky datujú slávnos Kristovho vtelenia na 6. január. Spomínaný lekcionár má na 25. decembra liturgickú spomienku Jakuba a Dávida s poznámkou: „Poèas týchto dní sa na iných miestach slávi narodenie Krista.“ V arménskej cirkvi a v niektorých východných cirkvách sa dodnes slávi sviatok Narodenia Pána 6. januára. Celkovo môžeme poveda, že slávenie sviatku Vianoc malo aj antiheretický - konkrétne kontraariánsky charakter. Keïže Arius popieral Kristovo božstvo a napádal Kristovu inkarnáciu, slávenie vianoèných sviatkov predstavovalo hlavne v staroveku aj osvetový charakter medzi kresanmi. Práve týmito sviatkami sa zdôraznil reálny fakt Kristovej inkarnácie - slávením slávnosti narodenia, prièom jej obsahom bol Kristus ako Boh a èlovek. Z 5. storoèia sa nám zachovalo desa vianoèných kázní od pápeža Leva I. (440-461), ktoré zameriavajú pozornos poslucháèov na dôležité dogmaticko-teologické pravdy oh¾adom osoby Ježiša Krista. Vianoce sú tu predstavené ako sviatok nového Svetla, nového Slnka - Krista. Pápež tu opisuje vtelenie, narodenie z Panny, dve Kristove prirodzenosti... Vianoce nazýva sacramentum natalis Christi resp. Nativitas dominicae sacramentum (Serm. 26). Najstaršie liturgické texty vianoèných omšových formulárov pochádzajú z prelomu 5. a 6. storoèia a sú uvádzané na konci liturgických zbierok omšových formulárov. Ich fragmenty sa nám zachovali v odpisoch z 13. storoèia. Niektoré z nich boli prevzaté do neskorších sakramentárov. Pod¾a starodávneho rímskeho zvyku, ktorý je zachytený v 6. storoèí v Capitulare lectionum vo Wûrzburgu a spomína ho aj pápež Gregor I. vo svojej homílii, pápež slávil v deò Narodenia Pána tri omše: prvú v noci (missa in nocte) v bazilike Santa Maria Maggiore, druhú na úsvite (missa in aurora) v chráme svätej Anastázie a tretiu vo dne (missa in die) v chráme sv. Petra, teda na troch rozlièných miestach v Ríme. Formuláre všetkých troch omší vošli do sakramentárov a odtia¾ prešli postupne do misálov. Tento zvyk zasiahol aj ostatné európske územie. V roku 1156 ho spomína opát v Cluny Petrus Venerabilis, keï hovorí, že v opátstve celebruje každý kòaz na Vianoce tri omše (Statuta 72f). Táto prax sa ve¾mi skoro rozšírila a bola prenesená aj do Rímskeho misála z roku 1570 a platí v Cirkvi podnes. Vigílnu omšu Narodenia Pána pozná už Sacramentarium Gelasianum. Pravdepodobne aj piaty formulár vianoènej omše veronského sakramentára Leonianum je urèený na vigílne slávenie. Capitulus Evangeliorum (CLLA 1101) s istotou spomína vigílnu omšu (è. 750) na úplný záver adventného obdobia. Zaujímavosou rímskeho slávenia Vianoc bolo tzv. zdvojené noèné ofícium Narodenia. Ofícium pripadajúce na 25. december pozostávalo z vigílie a z Laudes matutinae, ktoré sa spievali v bazilike Santa Maria Maggiore za prítomnosti pápeža; druhé ofícium sa konalo neskôr v chráme svätého Petra. Prvé sa ujalo vo Francúzsku a dostalo sa do rímskeho breviára z roku 1568, druhé v iných galských krajinách ako vianoèné ofícium. Deviate a desiate storoèie sú charakteristické vývojom ve¾kého množstva vianoèných sekvencií na všetky tri vianoèné omše a vianoènú oktávu vèítane jej sviatkov, napríklad Natus ante saecula, Grates nunc omnes a i. Používali sa do tridentskej reformy. Vo vianoèných dòoch sa hrávali náboženské hry týkajúce sa vianoèného okruhu, napr. Officium pastorum, Officium infantium, Interfectio puerorum, Ludus de Rege Aegipti... K dokresleniu vianoènej atmosféry patrí aj stavanie betlehemov s jaslièkami, postavami svätej rodiny, troch mudrcov, pastierov a anjelov. Tieto betlehemy síce neplnia nijakú liturgickú funkciu, ale nás hlbšie vyvádzajú do prežívania vianoèných sviatkov. Prvé drevené jaslièky boli pravdepodobne postavené už v 7. storoèí v bazilike Santa Maria Maggiore v Ríme. Známe je postavenie jaslièiek od Františka Assiského v roku 1223 v lese Greccio, èo slúžilo k prehåbeniu kresanského rozjímania o tajomstve vtelenia Kristovej osoby, k upevneniu zbožnosti a obrazotvornosti ¾udu. Ve¾ké rozšírenie stavania betlehemov badáme v 16. storoèí a to zvláš vplyvom jezuitskej rehole. V Prahe bol takýto betlehem postavený v roku 1562, v Altõttingu 1601, v Mníchove 1607. V Augsburgu a Florencii sa v 16. - 18. storoèí dávali dokonca sošky Jezuliatka na oltár. Do rodín sa zaèal dostáva tento zvyk zaèiatkom 17. storoèia a pretrváva dodnes. Èasové umiestnenie vianoèných sviatkov (24. december - 5. január) sa od vydania Rímskeho misála roku 1570 viac menej nemenilo. Vianoèný èas sa aj dnes slávi od prvých vešpier dòa 25. decembra do prvej nedele po Zjavení Pána. Táto nede¾a sa v latinskej cirkvi nazýva nede¾ou Pánovho krstu. V rímskej a v ambroziánskej liturgii sa Vianoce nazývajú sviatok Natalis Domini nostri Jesu Christi (staršie Gelaziánum, Sacramentarium Gregorianum Hadrianum, Leonianum), v galskej a mozarabskej liturgii Dies nativitatis Domini nostri Jesu Christi (antifonár katedrály z Leon, Missale Gothicum). Tridentský misál, ale aj súèasný Rímsky misál nazýva deò Kristovho vtelenia Nativitas Domini - Narodenie Pána. Tento struèný historický preh¾ad vývoja vianoèných sviatkov chce v nás umocni rados z Vianoc. Chce priblíži toto mystérium, ktoré prežívame a ktoré pretrváva v našom vnútri. Veï centrom slávenia Vianoc nie je len bezduché zastavenie sa v ich èarovnej idyle, ale slávenie vianoènej liturgie v spoloèenstve, èo dáva Vianociam špeciálny akcent. Tu v centre stojí Kristova inkarnácia a rados z nej patrí celému svetu, lebo k nám prišla Láska.

Subject: Re: Vianoce Wed 24 Dec 2008 - 17:24

Krasny a pokojny Štedry veèer

Prajem vám krásne a veselé Vianoce. Nech sú sviatkami plné lásky, pokoja a oddychu. Nech je vaše srdce obklopené láskou všetkých blízkych a žiari šastím jasne ako Betlehemská hviezda. Nech pod stromèekom nájdete ve¾a darèekov, ktoré vás pri srdieèku zohrejú a zažijete chvíle, na ktoré budete vždy s úsmevom spomína.

Nech vianoèný zvonèek Vam šastím zvoní, nech vianoèný èas sa v lásku zmení, a tak krásne ako sa hviezda ligoce, tak nádherné a tajomné Vam prajem Vianoce.

Nech tichá hudba Vám poèas Vianoc znie, nech ten ïalší rok Vám zdravie, šastie a lásku prinesie

Nech vianoèný zvonèek šastím Vám zvoní, nech vianoèný èas v lásku sa zmení a tak krásne ako sa hviezda ligoce, tak nádherné a tajomné Vám prajeme vianoce....

Šastné a veselé sviatky vianoèné, pekné cesty polnoèné, pod stromèekom ve¾ký ranec, na Silvestra rezký tanec, pri muzike ¾ahký krok a šastlivý Nový rok praje ...

Šastné a veselé sviatky, plné pohody, radosti, lásky a priania rovnako dobrej spolupráce v novom roku, aká bola v roku minulom praje ...

Šastné sviatky Vianoèné, krásne èaro polnoèné, na Silvestra istý krok a s ním šastný Nový rok praje ...

Šastné a veselé Vianoèné sviatky, splnené túžby a priania a úspešný Nový rok praje ...

Šastný Nový rok chcem Vám pria, aby èlovek èloveka vždy mal rád, aby jeden druhému vždy viac šastia prial, aby nový rok za to stál.