Bratislava-Hlavné mesto Slovenskej republiky

Bratislava (do roku 1919 slov. Prešporok/Prešporek, nem. Pressburg/Preßburg, maï. Pozsony, po¾. Bratys³awa, rus. Братислава, lat. Posonium, gr. v stredoveku Istropolis) je hlavným, naj¾udnatejším a rozlohou druhým najväèším mestom Slovenska a sídlom Bratislavského samosprávneho kraja.

Má rozlohu 367,584 km², žije tu takmer 427-tisíc obyvate¾ov, v bratislavskej aglomerácii s rozlohou 853,15 km² žije 546 300, v Bratislavskom kraji okolo 607-tisíc a v Bratislavskom kraji spolu s Trnavským krajom, ktorý ho obklopuje, 1,15 milióna Predpokladá sa, že denne do mesta dochádza 150-tisíc až 200-tisíc ¾udí, teda v bežný pracovný deò sa tu nachádza okolo 600-tisíc ¾udí.



Sídli tu prezident, parlament, vláda, ministerstvá a rôzne úrady. V Bratislave tiež pôsobí nieko¾ko univerzít, vysokých škôl, divadiel, múzeí a iných kultúrnych ustanovizní akou je napríklad svetoznáma Slovenská filharmónia alebo Slovenská národná galéria.



Pred druhou svetovou vojnou sa v Bratislave hovorilo troma jazykmi: nemeckým, maïarským a slovenským.

Bratislava je mestom bohatým na pamiatky, z ktorých mnohé sa nachádzajú v Starom Meste. Mestská pamiatková rezervácia je jedna z najväèších na Slovensku. Dominantou je štvorvežový Bratislavský hrad, ved¾a ktorého sa nachádza budova Národnej rady Slovenskej republiky a neïaleko Katedrála svätého Martina.

Najvýraznejšou modernou stavbou je Nový most na Dunaji, najväèší zavesený most na svete s jedným pilierom a jednou závesnou rovinou a stavba 20. storoèia na Slovensku v kategórii mostné stavby



Nachádza sa v strednej Európe, na súradniciach 17°7' východnej dåžky, 48°9' severnej šírky, 126–514 m nad morom. Rozprestiera sa po oboch brehoch rieky Dunaj, na upätí pohoria Malé Karpaty. Svojou rozlohou 367,58 km² je druhým najväèším mestom Slovenska (po meste Vysoké Tatry). Leží v blízkosti Èeska, Rakúska a Maïarska.



Je jediným hlavným mestom na svete, ktoré hranièí súèasne s dvoma krajinami (na juhu s Maïarskom, na západe s Rakúskom). Nachádza sa 60 km východne od Viedne, èím je súèas�ou najtesnejšieho zoskupenia dvoch hlavných miest v Európe a s Viedòou, maïarským mestom Gyõr a moravským mestom Brno tvorí významný stredoeurópsky metropolitný región CENTROPE.

Najbližšie obce a mestá pri Bratislave sú na severe obce Marianka a Borinka, mestá Stupava a Svätý Jur, na východe obce Most pri Bratislave a Ivanka pri Dunaji, na juhovýchode obce Rovinka, Dunajská Lužná, Kalinkovo, Hamuliakovo a mesto Šamorín, na juhu maïarská obec Rajka a rakúska obec Deutsch Jahrndorf, na západe rakúske obce Kittsee a Wolfsthal a rakúske mesto Hainburg an der Donau.



Predpokladá sa, že v najbližšej dobe sa bude Bratislava rozvíja� aj juhozápadným smerom v okolí štátnej hranice s Rakúskom a pravdepodobne bude plynulo napojená aj na susedné rakúske obce.

Bratislava sa nachádza v miernom podnebnom pásme kontinentálneho rázu, ktoré je charakteristické výrazným rozdielom medzi teplotami v lete a v zime a striedajúcimi sa 4 roènými obdobiami. Priemerná roèná teplota je okolo 9,9°C. Slnko svieti priemerne 1976,4 hodín roène a padne okolo 527,4 mm zrážok.



Najznámejšie námestie v Bratislave je Hlavné námestie nachádzajúce sa v centre mesta. Naposledy bolo zrekonštruované v roku 2005, kedy bola kompletne vymenená dlažba. V blízkosti sa nachádza aj Primaciálne námestie a Hviezdoslavovo námestie.

V centre sa nachádza aj Námestie SNP. Kamenné námestie, nachádzajúce sa v strede Starého mesta, je v prípravných prácach na celkovú rekonštrukciu. Má by� miestom zaujímavej a modernej architektúry a zelene.



Cez Bratislavu teèie rieka Dunaj, druhá najväèšia európska rieka, a odde¾uje mestskú èas� Petržalka od ostatných mestských èastí. V mestskej èasti Devín sa do Dunaja vlieva rieka Morava, do ktorej západne od Devínskej Novej Vsi ústi rieèka Mláka.



Do Karloveského ramena sa západne od Dlhých dielov vlieva Mokrý potok. Pri Botanickej záhrade ústi do Dunaja potok Vydrica.

Východné svahy Malých Karpát odvodòuje Raèiansky kanál, ktorý sa severne od mestskej èasti Vajnory spája s vodami Blatiny, ktorá ïalej ústi do Malého Dunaja.

V Bratislave sa nachádza nieko¾ko prírodných a umelých vodných plôch, z ktorých prevažná väèšina slúži aj ako prírodné kúpaliská. Napríklad Rohlík, Rybník, Štrkovecké jazero a Kuchajda v Ružinove, Vajnorské jazerá a Zlaté piesky pri dia¾nici D1, Malý Draždiak a Ve¾ký Draždiak v Petržalke, Rusovské a Èunovské jazero.

Dejiny Bratislavy

Archeologické nálezy svedèia o kontinuite osídlenia ve¾mi vhodne umiestneného územia mesta od nepamäti.

Lokality Bratislava a hrad, Devín a hrad, Devínska Nová Ves, Dúbravka, Lamaè, Vydrica (zhruba pri vjazde na Nový most pod hradom), Raèa a Vajnory sú nepretržite osídlené buï už od paleolitu, alebo aspoò od neolitu.

Trnávka je prerušene osídlená od halštatskej doby, Záhorská Bystrica od laténskej doby, Podunajské Biskupice a Rusovce od rímskej doby, iba Èunovo má nálezy až od slovanskej doby. Jarovce, Prievoz, Vrakuòa, Komárov (obec roku 1950 prièlenená k Podunajským Biskupiciam) a severná Petržalka sú zatia¾ doložené najskôr stredovekými listinami.

Od najstarších èias sa na území Bratislavy – tam, kde sa dnes križujú Ventúrska a Panská ulica - križovali dve v stredoveku dôležité obchodné cesty: Jantárová (spojnica Baltské more – Jadranské more), Podunajská (pri Dunaji; spojnica západná Európa – západná Ázia). Tieto dve cesty v stredoveku vyhranili budúci tvar zakladajúceho sa osídlenia pod Bratislavským hradom.

Bratislava v 16. storoèí


25–15 mil. rokov starý je nález siedmych kostier pliopiteka ((Epi)Pliopithecus Vindobonensis; nadèe¾aï pliopitekoidovce, infrarad úzkonosovce) z roku 1952 z tzv. Zapfeho štrbiny v stokerauskej vápenke v Devínskej Novej Vsi. Èe¾aï pliopitekov má pod¾a niektorých názorov k¾úèový význam pri poèiatkoch evolúcie èloveka.

Najstarším hominoidovcom (¾udoopicou v širšom zmysle) z územia Bratislavy je nález starý 14–10 mil. rokov pred Kr. Ide o zuby druhu Griphopitecus suessi (alebo Griphopitecus darwini, pôvodne Sivapithecus darwini; pozri dryopitekovité) z polohy Sandberg v Devínskej Novej Vsi. Nález bol opísaný roku 1902.

Paleolit – Stará kamenná doba (2 600 000– 9 600/8 300 pred Kr.)

Ešte pred nieko¾kými desa�roèiami prevládali pesimistické názory na to, èi na území dnešnej Bratislavy možno ráta� s paleolitickým èlovekom. Prvým náznakom staropaleotickej prislušnosti a prvým nálezom okrúhliakovej industrie na Slovensku bol jednostranný sekáèovitý nástroj (choppers) vyrobený z okruhliaka kremeòa, ktorý sa našiel medzi Ahojom a závodom Figaro (Kraft Foods Slovakia) ešte v 60. rokoch.

Ïalší objav nastal až po roku l976, kedy O. Èerpan našiel na Dlhých Dieloch najstaršie pracovné nástroje opoèloveka. Podobné nálezy (najmä driapadlá) urobil J. Cuper. Jemu vïaèíme aj za nález prvého pästného klina zo Slovenska na stavenisku Elekrotechnickej fakulty STU v Mlynskej doline v Bratislave. Na najvyššej terase Karlovesského potoka už v blízkosti jeho vyústenia do Dunaja našli J. Hromada s J. Cuperom pästný klin mand¾ovitého tvaru.

Tento druhý nález je významný hlavne preto, že poznáme jeho stratigrafické umiestnenie. Ide totiž o relikt mindellskej terasy (mindel: 480 000–430 000, resp. 480 000–350 000; èlovek heidelberský (Homo heidelbergensis)). Obdobie vzniku mnohých hrubotvorných nástrojov sa ešte nepodarilo zisti�, pravdepodobne pochádzajú z mindelrisského interglaciálu (okolo 300 000 pred Kr.). Bratislava bola vtedy dôležitým bodom pri postupe èloveka heidelberského na Považie a južný okraj severského škandinávskeho ¾adovca.

Èo sa týka stredného paleolitu (250 000–40 000 pred Kr.), obdobia lovcov neandertáIcov (Homo neandertalensis), O. Èepan našiel aj pracovné nástroje, ktoré ve¾mi pravdepodobne patria k moustérienskemu komplexu (Karlova Ves Zlaté schody, Krá¾ova hora, Koliba, Ahoj, Dúbravka, Devínska Nová Ves).

V období mladého paleolitu (40 000–8300 pred Kr.), ktorého nosite¾om bol už èlovek rozumný (Homo sapiens), pochádzajú nálezy spoza SZTS a neolitického sídliska v Mlynskej doline.

Z obdobia pleistocénu pochádzajú aj viaceré nálezy zvyškov mamutov (Mammonteus primigenius), a to z Èelakovskej ul., Mudroòovej ulice, Mlynskej doliny, Zlatých pieskov, Karlovej Vsi, Štrkovca a nedávno spred dia¾nièného tunela Sitina.

Mezolit – Stredná kamenná doba (9 600/8 300 – 5700 pred Kr.)

V roku 1990 sa našli pozostatky predpokladanej prechodnej stanice loveckej skupiny na Ve¾kej lúke v Dúbravke. Našla sa tam štiepaná industria v dvoch polohách vzdialených od seba nieko¾ko sto metrov.

Neolit – Mladšia kamenná doba (5700 – 4400 pred Kr.)

Zaèiatkom 6. tisícroèia pred Kr. sa objavili prvé výdobytky neolitickej civilizácie aj na juhozápadnom Slovensku. Ich nosite¾om bol ¾ud kultúry so staršou lineárnou keramikou. Poèas tejto kultúry sa na území Bratislavy zaèala meni� panenská príroda na kultúrnu krajinu. Dokazuje to nález nepravidelnej obdåžnikovej sídliskovej jamy pri ústí Vydrice do Dunaja so staršou lineárnou keramikou, kamennými nástrojmi a dvoma ¾udskými kostrami (detskou a ženskou), ktoré sú najstaršími ¾udskými pozostatkami z Bratislavy.

Pamiatok na tvorcov kultúry kultúru ¾udu s mladšou lineárnou keramikou a želiezovského typu je už v Bratislave neúrekom. Sú to najmä obytné stavby s pä�radovou nosnou kolovou konštrukciou so zásobnými jamami, pecami a podobne (a samozrejme keramikou) v Mlynskej doline. Destské hroby tu nie sú výnimkou, ojedinelý je však nález die�a�a obkoleseného kolovou konštrukciou, ktorá pripomína „domy màtvych”, známe zo Západnej Európy. ¼ud kultúry s mladšou lineárnou keramikou nevytvoril však osadu len v Mlynskej doline, ale aj v Devínskej Novej Vsi, na sev. úpätí Devínskej Kobyly, v Záhorskej Bystrici, na území Devína, na devínskom hradnom vrchu a pod dnešným starým mestom (Ventúrska ul.).

Po roku 5000 pred Kr. sa na severozápade Karpatskej kotliny a v okolí sformovala nová, tzv. lengyelská kultúra. Nálezy zo sídlisk pochádzajú opä� zo západnej èasti mesta (Záhorská Bystrica, Mlynská dolina, Devínska Nová Ves). V tomto období vznikli aj prvé výšinné sídliská v našej oblasti: na východnom svahu Devínskej Kobyly a na Krá¾ovej hore. Charakter keramiky a pomerne poèetné antropomorfné hlinené plastiky svedèia o blízkych kontaktoch územia Bratislavy a južnou Moravou a Dolným Rakúskom.

Posledná neolitická skupina lengyelskej kultúry - skupina Brodzany (starší názov Brodzany-Nitra) - nám v Bratislave zanechala medené sekeromlaty najstraších európskych typov (typy Ploènik a Bratislava) z dnes už neznámych nálezísk.

Eneolit – Medená doba (4400–2300 pred Kr.)

V eneolite pokraèovala lengyelská kultúra ako tzv. ludanická skupina. Ludanická skupina mala opä� sídliská na miestach, z ktorých ¾udia mohli kontrolova� dôležité dunajské a malokarpatské karpatské priechody (Karlova Ves, Mlynská dolina, Lamaè, Devínska Nová Ves, Vajnory a Ve¾ká lúka).

Nález èrepu v žiarovom hrobe na Ve¾kej lúke poukazuje na prítomnos� skupiny Bajè-Retz, ktorá bola tiež tvorcom sekeromlatu typu Mezökeresztes a iných sekeromlatov.

Rôznorodos� a bohatstvo medenej industrie z eneolitu podèiarkuje význam územia dnešnej Bratislavy, ležiaceho na prieseèníku dôležitých európskych dia¾kových komunikácií, najmä jantárovej (severojužnej) a dunajskej, ktoré sa tu križovali od nepamäti. Aj použitá meï tak pochádzala hlavne z Álp, Sedmohradska, ale aj zo stredného Slovenska.

Uprostred eneolitu (3500 pred Kr.) bola len lengyelská kultúra vystriedaná najstarším stupòom badenskej kultúry, tzv. bolerázskou skupinou, ktorá ako prvá buduje výšinné sídliská na bratislavskom a devínskom návrší. Tieto boli pravdepodobne opevnené. Hradný vrch v BA zohrával vtedy úlohu akejsi akropoly èi citadely s obrannou, centrálnou spoloèenskou a zrejme aj kultovou funkciou, ktorá slúžila obyvate¾om sídlisk v jej okolí (Staré Mesto).

Ïalšie osady sa nachádzalí napr. v Dúbravke, Devínskom jazere èi medzi Devínskou Novou Vsou a Záhorskou Bystricou. Z bolerázskej skupiny sa sformovala vlastná bádenská kultúra, o ktorej máme len kusé informácie. Najznámejší je nález jamy s lebkou tura v Dúbravke.

Mladý eneolit a raná bronzová doba

Z obdobia konèiaceho slovenského eneolitu a zaèínajúcej bronzovej doby (2900–2200 pred Kr.) pochádza ešte menej dokladov. Bratislava bola vtedy križovatkou viacerých kultúrnych prúdov: skupina Kosihy-Èaka, sekerka altheimského typu, ¾ud kultúry so šnúrovou keramikou (typ Traunsdorf a skupina Leitha - nálezy v Devínskej Novej Vsi) a najmä keramika ¾udu kultúry so zvoncovými pohármi z Dolného Rakúska, ktorý priniesol luky s väèším dostrelom a priebojnos�ou.

Bronzová doba (2300–750 pred Kr.)

Prvou, skutoène starobronzovou kultúrou v Bratislave bola až wieselburská kultúra (hroby, bronzové predmety a keramika v Rusovciach a Podunajských Biskupiciach). Ešte v èase jej rozkvetu prevrstvil juhozápadné Slovensko ¾ud únìtickej kultúry z Moravy a Rakúska, ktorý bol jedným z hlavných predstavite¾ov tvorcov civilizácie bronzovej doby v strednej Európe (hrob v Rusovciach, osídlenie devínskej vyvýšeniny s depotom bronzovej suroviny – hrivien, bronzové dýky napr. z Lamaèa).

Významný nález z tohto obdobia predstavuje zlatý diadém, ktorý mal pravdepodobne vz�ah k egejskej oblasti, hlavne k diadémom z mykénskych šachtových hrobov. Na konci staršej bronzovej doby vzniká maïarovská kultúra, ktorá zanikla zaèiatkom strednej bronzovej doby. Táto kultúra nám zanechala hroby v DNV, priekopu korýtkového tvaru na devínskej výšine s keramikou a.i.

Maïarovskú kultúru vystriedalo obdobie kultúrne nevýrazné (bronzové predmety z Devínskej Novej Vsi, špirálovitý náramenník, bronzový hrot oštepu) a potom ¾ud stredodunajskej mohylovej kultúry (hroby z Devína, ihlice z Košickej ulice, dlhé bronzové meèe z riek Dunaj a Morava, do zeme zasadené obydlia v Mlynskej doline, nálezy z Dúbravky, Patrónky a.i.).

Zaèiatkom mladej bronzovej doby (1250 pred Kr.) sa na území Bratislavy sformovala jedna zo zložiek okruhu stredodunajských popolnicových polí-velatická kultúra. Ve¾ký etnický pohyb nazývaný pohybom morských národov mal vtedy (cca. 1250–1200) odozvu aj na území Bratislavy a prejavil sa v novom usporiadaní spoloènosti na èele s vojenskými vodcami, z ktorých sa konštituovali neskoršie kniežatá a ve¾moži.

Nepokojná doba si vyžiadala aj stavbu hradísk, ktorých ruiny sa okrem Devínskej výšiny a hradiska v Devínskej Novej Vsi (poloha Útoènica) zachovali na mnohých bratislavských kopcoch a nie sú ešte presne preskúmané. Z poèetných nálezov velatickej kultúry z územia mesta si osobitnú pozornos� zasluhuje bronzový èakan, ktorý má na dvoch ramenách zobrazených plastických vodných vtákov, ktorých dokonalé zobrazenie nemá obdobu.

Obdobie neskorej bronzovej doby (1000–750 pred Kr.) vypåòa v Bratislave fáza završujúca dlhodobý vývoj stredodunajských popolnicových polí zvaná podolská kultúra, resp. fáza. Na záver svojej existencie sa musela bráni� proti útokom, najmä z Ázie, preto obývala opevnené hradiská. Najvýznamnejšie bolo na devínskom návrší.

Halštatská doba (750 – 450 pred Kr.)

K zániku bronzovej doby u nás významne prispel nájazd Kimérov a iných kmeòov z Ázie v 8. stor. pred Kr., ktorý umožnil spojenie s kultúrnymi centrami pri Èiernom mori – zaèala sa halštatská doba, èiže stará železná doba.

Bratislava s okolím patrila do kultúrno-spoloèenského zoskupenia zvaného kalenderberská kultúra (pod¾a hradiska Kalenderberg v Dolnom Rakúsku), ktoré bolo súèas�ou severovýchodoalpskej halštatskej oblasti. Územie Bratislavy tvorilo samostatnú spoloèensko-hospodársku jednotku – sídliskovú komoru. Bolo vybudované výšinné sídlisko a pri¾ahlá osada (predhradie) v Devíne a znova osídlený Bratislavský hradný vrch.

Tretím, spriateleným hradiskom bolo zrejme halštatské hradisko Braunsberg pri Hainburgu v Rakúsku za slovenskými hranicami. Tieto hradiská spoloène chránili križovatku stredoeurópskych komunikaèných spojov. Osídlené boli aj výšinné sídliská nad Devínskou Kobylou a poèetné po¾nohospodárske osady: Karlova Ves, Habánsky mlyn v Mlynskej doline, Župné námestie, Primaciálne námestie a Hlavné námestie, Trnávka a dve osady na rozhraní katastrov obcí Vajnory a Ivanka pri Dunaji, kde sa odkryli základy pravoúhlych stavieb a tri unikátne štvorcové studne, ktoré mali kultové zameranie. Na území týchto dvoch osád sa našli ešte okrem iného hlinené mesiaèikovité idoly a keramika inak typická pre juhovýchodnú Európu. Cintoríny z tohto obdobia boli na viacerých miestach, istá je len existencia hrobov v Rusovciach.

Pred polovicou 6. stor. pred Kr. sa dostáva nerušený vývoj halštatského osídlenia do krízy. Do Karpatskej kotliny sa dostali etnické skupiny nomádskeho pôvodu, spriaznené so skýtskym svetom. Po príchode Keltov sa však ešte objavujú zvyšky halštatského osídlenia.

Laténska doba – keltská Bratislava (450 pred Kr. až prelom letopoètu/6 po Kr.)

Laténska doba je na Slovensku obdobím keltského osídlenia. Najstarším dokladom prítomnosti keltského etnika na území mesta je vèasnolaténske (450–375 pred Kr.) sídlo na Ve¾kej lúke v Dúbravke. Z 3. stor. pred Kr. pochádzajú bronzové nánožné kruhy z Raèe a zo strednej laténskej doby (250–125 pred Kr.), zvyšky hrobov v Rusovciach a na Štúrovej ulici, zvyšky sídlisk pri Devínskej Novej Vsi, v Devíne, v Dúbravke a v Starom Meste (Panská ul.). Nálezy stredolaténskych mincí s lýrovitým znakom z Bratislavy a okolia poukazujú na vyššie formy obchodu už v tomto období.

Najvýraznejšie osídlenie Bratislavy pochádza z neskorej laténskej doby (125–0 pr.Kr.). Vtedy obýval Bratislavu keltský kmeò Bójov, ktorý tu asi po roku 113 pred Kr. vytvoril opevnené mesto (oppidum), ktoré (ako všetky keltské oppidá) pripomínalo svojou štruktúrou a neagrárnym charakterom stredoveké mestá a bolo politickým, administratívnym a hospodárskym centrom bójskeho kmeòového zväzu. Rozkladalo sa zhruba na území medzi Palisádami, Svoradovou ul., Hurbanovým námestím, Námestím SNP, Panskou a Laurinskou ulicou a južným svahom Bratislavského hradného vrchu. Skladalo sa z vnútorného opevneného areálu – vlastného oppida (cca. 20 hektárovej akropoly na západ od Ventúrskej ulice) a štvrtí výrobného charakteru (cca 31,71 ha podhradia na východ od Ventúrskej ul. a na sever od akropoly). Na území BA sa nachádzala aj predhradná osada špecializovaná na výrobu keramiky (hrnèiarske pece),umiestnená 600 m severne od oppida - na Námestí Slobody a v okolí (9,07 ha), opevnené sídlisko na Devíne a sie� po¾nohospodárskych osád, napr. v Devínskej Novej Vsi, Devínskom jazere, Devíne, Dúbravke, Mlynskej doline, Trnávke èi Vajnoroch.

Súèasný model štruktúry bratislavského oppida spolu s oblas�ou Nám. Slobody je vystavený na základe archeologických informácií z 80 nálezísk evidovaných do roku 1989. K opevneniu sa viažu priekopy z Rudnayovho námestia a murovaný objekt na Kapitulskej ulici. V podhradí sa našli polozemné konštrukcie (Ventúrska, Sedlárska, Panská, Hurbanovo nám., Partizánska),nadzemná konštrukcia (zrejme hospodársky objekt s 10 ¾udskými kostrami pod južným svahom hradného vrchu),zásobné jamy, železiarske pece, dielenské objekty a štvr� s èastými hrnèiarskymi pecami (medzi Sedlárskou a Michalskou ulicou a Primacionálnym námestím). Hrnèiarske pece zo špecializovanej osady na Námestí. Slobody mali inú štruktúru ako tie v podhradí. Nálezy keramiky sú samozrejme tiež ve¾mi poèetné.

Èastý výskyt keltských mincí v meste (desa� masových nálezov) viedol bádate¾ov k domnienke, že sa v bratislavskom oppide nachádzala mincovòa. Táto sa potvrdila nálezom rôzneho minciarskeho náèinia na Panskej ulici è. 19–21. K minciam lokálnej proveniencie patria zlaté muš¾ovité statéry s legendou BIATEC a BIAT, strieborné tetradrachmy BIATEC, NONNOS, DEVIL, BVSV, TITTO, COISA, IANTVMARVS a s mnohými inými legendami a malé strieborné mince simmerinského typu. V priestore bratislavského oppida evidujeme aj cudzie razby: norické razby typov Eis, Magadalensburg a ve¾kú západonorickú razbu a legednou ADNAMATI a i. Spomenuté cudzie razby pochádzajú väèšinou z hromadného nálezu na hradnom vrchu. Pod¾a bežných názorov sa celková èinnos� keltskej bratislavskej mincovne odohrala v rokoch 70–58 pred Kr.

Antické pramene hovoria, že sa Bójovia pred rokom 58 pred Kr. márne pokúšali doby� centrum Norického krá¾ovstva v dnešnom Korutánsku, bojovali s Germánmi (Kimbrami a Teutónmi okolo roku 113 pred Kr.), ale aj s Dákmi. Na území Bratislavy historici predpokladajú takýto vývoj: oppidum bolo po roku 58 pred Kr. oslabené, èi dokonca obsadené norickými vojskami, èo spôsobilo, že bratislavskí Bójovia v rokoch 55–44 pred Kr. pod¾ahli Dákom na èele s krá¾om Burebistom, ktorí bratislavské oppidum znièili. Po jeho zániku sa stalo centrom hospodárskych a politických udalostí opevnená osada na Devínskom vrchu, ktorá bola po celé 1. stor. pred Kr. husto osídlená a mala podobne ako oppidum neagrárny charakter. Stala sa pravdepodobne vysunutou strategisckou baštou pri realizovaní dáckej expanzívnej politiky po Jantárovej ceste. Archeologické nálezy (amfory, rímsky tanier, republikánske denáre a medené ausgustové mince) svedèia o tom, že tu okrem Keltov a Dákov boli už od 2. polovice 1. stor. pred Kr. pravdepodobne prítomní aj Rimania. Keltská osada s polyetnickou skladbou na devínskej výšine zanikla až v druhom až štvrtom desa�roèí po Kr., kedy ju vystriedali neustále sa meniace stopy prítomnosti Germánov a Rimanov.

Rimania a Germáni (1. až 5. stor.)

Nasledujúci vývoj na území Bratislavy je pomerne nepreh¾adný.

V rokoch 12–9 pred Kr. dobyli Rimania územie neskoršej provincie Panónia a rozšírili tak ríšu po slovenský úsek Dunaja. Súèasne v roku 8 alebo 9 pred Kr. dovàšili Markomani a Kvádi na sever od Dunaja skazu kedysi kvitnúceho Boiohéma a v roku 1 po Kr. vytvorili spolu s inými Germánmi (v Èechách a okolí) vo¾ne organizovaný kmeòový zväz, v antických prameòoch oznaèovaný ako Marobudovo krá¾ovstvo. V roku 21 po Kr. zaniklo krá¾ovstvo a medzi Moravou a Váhom vzniká „nárazníkový” štátnopolitický útvar obývaný Kvádmi, tzv. Vanniovo krá¾ovstvo, ktoré sa rozpadlo v rokoch 50 alebo 51 na nieko¾ko samostatných celkov, ktoré boli v nasledujúcich storoèiach striedavo spojencami s nepriate¾mi Ríma.

Prvý prienik Germánov do bratislavskej oblasti bol iste len sporadický, až v èase Vanniovho krá¾ovstva sem boli presídlené ozbrojené družiny. V rámci tohto krá¾ovstva mala Bratislava nepochybne dôležité postavenie. V antických prameòoch sa totiž uvádza, že Vannius bohatol najmä vyberaním cla od obchodníkov putujúcich po Jantárovej ceste na sever.

V èase cisára Augusta (27 pred Kr. až 14 po Kr.), zrejme prvý raz roku 6 po Kr., prešli Rimania Dunaj. Bolo to na výprave proti Marobudovi, vládcovi Marobudovho krá¾ovstva. Vychádzajúc zo zimného tábora pri dnešnom Hainburgu, prešli zrejme Dunaj pod Devínom, ktorý už mal, ako vieme, sèasti rímske obyvate¾stvo od sklonku minulého storoèia. Niekedy v 3. desa�roèí po Kr. sa dostala devínska osada do rúk Germánov a stala sa dôležitou pevnos�ou Vanniovho krá¾ovstva. Za cisára Domitiána (81–96) bola však už útoèným predmostím Rimanov. Zvyšky viacerých antických architektúr, ako aj sídliskové objekty aj hroby barbarských osadníkov sú dokladom striedavého ovládania devínskej skaly od zaèiatku 1. stor. do 1. polovice 5. stor. oboma etnikami.

Na rozdiel od Devína pochádzajú najstaršie rímske pamiatky z Rusoviec až z èasu vlády Vespasiána (69–79), kedy bol na brehu vtedajšieho toku Dunaja vybudovaný prvý drevozemný tábor a prvé pohrebisko. Od pôvodného keltského obyvate¾stva prevzali Rimania názov Gerulata. Niekedy za Trajána (98–119) dostala Gerulata svoju stálu posádku, pre ktorú stavebné oddiely panónskych légií vybudovali trvalý kastel (menšia vojenská pevnos�). V blízkosti kastela vyrástla civilná osada, ktorá bola, ako dokazujú nálezy, ve¾mi dôležitá. Najdôležitejším nálezom z tohto obdobia je skvostná vojenská prilba typu Guiosborough. Z tehiel sú najviac zastúpené tehly s kolkami X. a XIIII. légie. Po vpáde Markomanov, Kvádov a Sarmatov do Panónie v r. 259/260 žila Gerulata (tábor aj vicus, èiže civilná osada)v ruinách. Pri obnove tábora stavitelia rezignovali na ve¾kú èas� jeho pôvodnej rozlohy a pre potreby vojska vybudovali menšiu stavbu pevnostného typu (viac poschodí; mohutné piliere vo vnútri; studòa vo dvore; 30 × 29 m), tzv. burgus. Obnova prebiehala v 4. stor., kedy sa rozmohla stavebná aktivita aj na Devíne. Burgus zanikol v po1ovici 5. stor.

Za cisára Trajána (95–117), v období, keï sa zdokona¾ovali, resp. budovali vojenské oporné body aj na severnom brehu Dunaja (Devín, Stupava), vznikla (107–114) aj menšia vojenská stanica, poprípade auxiliárny kastel aj vo vlastnej Bratislave niekde v priestore okolo Primaciálneho námestia, ktorý mal stráži� prechod cez Dunaj.

Na území mesta sa našli základy viacerých stavieb, cestných komunikácií (podobne ako v Gerulate), tehál a i. Stavebný materiál zo zaèiatku 3. storoèia sa našiel aj na hradnom vrchu.

Význam Bratislavy v rímskej dobe nepriamo dokumentujú aj vykopávky realizované v 80. rokoch na Ve¾kej lúke v Dúbravke, 500 m južne od SZTS. Dosia¾ tu boli odkryté ruiny kamennej stavby - komfortného rímskeho kúpe¾a a sídliskové germánske objekty z 1. až 5. storoèia. Výnimoène celistvo a mimoriadnej dobre zachované ruiny rímskeho kúpe¾a z 2. tretiny 3. storoèia. (obdobu nebývalej hospodárskej prosperity Panónie) sú najkrajším rímskym objektom na Slovensku. Ruiny tejto stavby by vzbudzovali obdiv aj hocikde na území rímskych provincií. Kúpele sa nachádzali uprostred germánskej osady a asi SO m ïalej stála ståpová budova so strechou pokrytou rímskymi tegulami. Bádatelia sa domnievajú, že mohlo ís� o dvorec rímskeho veterána germánskeho pôvodu, ktorý sa rozhodol prispie� ku konsolidácii rímsko-germánskych vz�ahov i praktickým èinom a zriadi� si komfortný rímsky kúpe¾ (ktorý však svojmu pôvodnému úèelu možno nikdy neslúžil).

O prítomnosti Germánov na území BA v rímskej dobe svedèia, okrem sídliska v Dúbravke, aj sídlisko vo Vajnoroch (l. stor.), žiarový hrob v Záhorskej Bystrici (l. polovica 3. stor.) èi pohrebisko na Šancovej ulici (3. až 4. stor.). Spoluprácu medzi Germánmi a Rimanmi v mierových èasoch naznaèuje spomínaná osada na Ve¾kej lúke a germánske èrepiny ved¾a rímskeho stav. materiálu na Bratislavskom hrade.

Koniec rímskej nadvlády v oblasti Bratislavy prebiehal pozvo¾na a bez drám. Keï Rimania v 4. storoèí zaèali budova� stanice priamo na území Kvádov (Ve¾ký Kýr), došlo k vojne, ktorá skonèila podpísaním mieru v roku 375. Po tomto roku Rimania opustili ¾avý breh Dunaja a na panónske územie boli prijaté za cisára Theodosia (375–395) družiny Gótov, Alanov, Hunov a neskôr Markomanov a Kvádov. Limes – a teda aj Devín, Bratislava a Gerulata – jednoducho stratil funkciu rímskej hranice a zaèal sa rozpada�. Ve¾ké zemetrasenie, ktoré v roku 456 postihlo západnú Panóniu a Norikum, možno považova� za symbolickú a definitívnu bodku za touto historickou epochou.

Vývoj v nasledujúcich rokoch s�ahovania národov (asi 375–500) je z väèšej èasti nejasný. Z tohto obdobia sú zatia¾ iba nálezy zlatých predmetov z neznámeho náleziska, ïalej nálezy z Vajnor (2. polovica 5. stor.) a z Devína. Bývalú Gerulatu asi v 2. polovici 5. stor. obývali Ostrogóti.

Prví Slovania (6. až 8. stor.)

Obdobie „temnoty“ sa konèí okolo roku 500, príchodom Slovanov do bratislavskej oblasti.Slovania sa v polovici 6. storoèia dostali do konfliktu resp. kontaktu s Longobardami, sídliacimi za riekou Moravou (hrobky pri Devínskom jazere) a od konca 6. stor. (Devínska Nová Ves) do kontaktu s Avarmi, ktorí prišli z pravého brehu Dunaja. Poèetné hroby zo 7. až 8. storoèia z Bratislavy dokazujú, že kým na západe Bratislavy, v oblasti strategicky dôležitých výšin, došlo k symbióze avarského a slovanského etnika (avarské resp. avarsko-slovanské náleziská Devínska Nová Ves (koniec 6. až 8. stor.), Záhorská Bystrica (7. až 8. stor.), Devínske Jazero (7. až 8. stor.) a Èunovo (8. stor.)), vo východnej èasti mesta (Vajnory (koniec 7.(?) až 8. stor.)) žilo èisto slovanské obyvate¾stvo. V tejto súvislosti nemožno nevyzdvihnú� význam nálezov z Devínskej Novej Vsi, kde bolo jedno z najväèších pohrebísk tých èias na Slovensku a okolí (len v jednom pohrebisku sa našlo 875 hrobov).

Roku 623 vypukla, pravdepodobne v okolí Devína/Devínskej Novej Vsi, vzbura Slovanov proti avarskej nadvláde, ktorá viedla k vzniku Samovej ríše (623-659). Po jej zániku symbióza oboch etník pokraèuje a silnie vplyv Franskej ríše.

Nitrianske kniežatstvo a Ve¾ká Morava (9. stor.)

Od konca 8. storoèia je Bratislava súèas�ou Nitrianskeho kniežatstva, ktorého spojením s Moravským kniežatstvom roku 833 vzniká štát Ve¾ká Morava.Pravdepodobne na konci 8. storoèia (urèite nie neskôr ako okolo roku 900), v èase Nitrianskeho kniežatstva, sa na hradnom kopci nachádzalo rozsiahle hradisko (5,5 ha) chránené mohutným dreveným valom. V druhej polovici 9. storoèia, v èase Ve¾kej Moravy, pribudol kamenný palác (12 × 5 m), obkolesený jednoduchými obydliami a trojloïová bazilika na východnej strane kopca, pri stavbe ktorej sa použil aj rímsky stavebný materiál. Bazilika je najväèšou ve¾komoravskou bazilikou zo Slovenska a celý areál hradiska je asi taký istý ako areál Mikulèíc (t.j. mesto Morava). Bratislavský hrad bol vtedy cirkevno-administratívnym centrom a jedným zo stredísk kultúry, osvety a vzdelanosti. Osídlenie (slovanské) v opevnenej osade pod hradom sa v 9. storoèí sústreïovalo do priestoru medzi dnešné západné mestské hradby a Ventúrsku ulicu. Ïalšie (slovanské) osady boli na Hlavnom námestí, pri Kostole sv. Trojice, pri vyústení Partizánskej ulice do Palisád, v Karlovej Vsi – Kútikoch a v Dúbravke. V 9. storoèí možno vznikla aj Osada sv. Mikuláša (okolo dnešného Kostola sv. Mikuláša), základ tzv. osady Podhradie (v užšom zmysle, teda priamo pod hradom).

Obraz Devínskeho hradiska v 9. stor. bol podobný ako bratislavského – aj tu sa napr. nachádzal kostol a slovanské osady pod hradom. Na rozdiel od bratislavského bolo však devínske hradisko viac vojenskou pohraniènou pevnos�ou. Bola tu však objavená aj budova školy (možno známe ve¾komoravské uèilište) a hrad bol sídlom knieža�a èi ve¾moža a jeho družiny (možno aj Rastislava). Vzh¾adom na blízkos� susedného Bratislavského hradu sa zdá, že Devínu podliehalo aj územie v dnešnom Rakúsku, ktoré vtedy bolo slovanské a súèas�ou Ve¾kej Moravy. Hrad Devín zo severu bránili dve ïalšie hradiská v Devínskej Novej Vsi (Na pieskoch a Nad lomom).

Ïalšie slovanské osady boli v Devínskej Novej Vsi, Rusovciach (v ruinách pôvodných rímskych stavieb).

Dôkazom významnosti územia Bratislavy vo ve¾komoravskom období je už sám fakt, z jediných štyroch názvov sídiel celej Ve¾kej Moravy zachovaných v súdobých prameòoch (mesto Morava, Nitra, (vlastná) Bratislava, Devín) sú posledné dva v Bratislave. Devín sa spomína (menovite-) prvýkrát roku 864 vo Fuldských letopisoch ako hrad Dowina, silná pohranièná pevnos� Ve¾kej Moravy. Samotná Bratislava sa síce v 16. storoèí spätne spomína vo vz�ahu už k roku 805/7 ako Pisonium a Uratislaburgium/Wratisslaburgium, ale prvou súdobou zmienkou je názov Brezalauspurc (po slovensky ve¾mi pravdepodobne *Preslava) v súvislosti s jednou z troch bitiek pri Bratislave v júli a auguste 907 v Salzburských letopisoch. Tieto bitky, pri ktorých Maïari porazili Bavorov a následne (do roku 955) obsadili dnešné východné Rakúsko, sa pokladajú za definitívny koniec štátu Ve¾ká Morava.

Spomínaný názov Pisonium, ktorého pôvod je ve¾mi sporný, je údajne názov pôvodnej rímskej hraniènej pevnosti v dnešnej Bratislave, Uratislavurgium je údajný nový názov od roku 805/7 odvodený od mena akéhosi slovanského knieža�a Vratislava (Uratislaus), a názov Brezalauspurc, z ktorého neskôr vzniklo neskoršie nemecké Pressburg a slovenské Prešpurek, je zas pravdepodobne odvodený od mena Pre(d)slav, èo bol syn ve¾komoravského krá¾a Svätopluka, ktorý dostal do léna okolie Bratislavy. Dnešné meno Bratislava je novotvar, ktorý v 19. stor. Pavol Jozef Šafárik omylom „vyvodil” z mena èeského knieža�a Bøetislava.

Súèas� Uhorska


Vrcholný stredovek (10. až 13. stor.)

Hoci sa predpokladá, že Maïari Ve¾kú Moravu roku 907 znièili a – hoci väèšina územia Slovenska ešte na dlhú dobu nie – Bratislava sa dostala pod ich nadvládu, ich prítomnos� na území Bratislavy nie je až do 12. storoèia nijako doložená a práve naopak pokraèuje slovanské/slovenské osídlenie. Správu mesta teda prenechali Slovákom.

Vývoj v 10. storoèí je ve¾mi nejasný. Osídlenie na hrade, pod ním a v Devíne pokraèovalo. V 10. storoèí zaèali stavali stava� nový kamenný hrad (možno ako obranu proti Maïarom), no nedokonèili ho. Existujú náznaky toho, že niekedy medzi rokmi 992(?) a 1002(?) bola Bratislava s okolím súèas�ou Bavorska (Svätá rímska ríša), až kým roku 1002(?) Gizela, dcéra Henricha II. Bavorského toto územie nedala ako veno Štefanovi I., jej novému manželovi a prvému krá¾ovi, s ktorým jeden èas sídlila v Nitre.

Od èias vlády Štefana I. ako uhorského krá¾a (1000–1038) toho už vieme podstatne viac. Tradícia Bratislavy ako významného ve¾komoravského mesta oèividne pretrvávala. Štefan I. tu dal razi� mince s nápisom PRESLAV(V)A CIV(ITAS), èiže hrad/mesto Preslava-Bratislava (pred nedávnym objavom týchto mincí sa mylne predpokladalo, že nápis znel (B)reslava civitas).O význame hradu svedèí aj ve¾ký poèet zmienok o tom, ako sa práve bratislavský hrad stával útoèiskom èlenov krá¾ovskej rodiny pri zápasoch o trón a ako odolával nemeckým útokom. Hrad bol sídlom vojenskej posádky a:
cirkevnej správy: V 10. stor. tu vznikol nový kostol a pri òom sídlo cirkevnej správy, neskôr tu sídlilo prepošstvo s kapitulou (v 13. stor. sa kostol aj s prepošstvom (r. 1204) pres�ahovali do mesta, roku 1221 nasledoval aj prepošt)
svetskej správy: Hrad bol sídlom Bratislavského komitátu (od èias Štefana I.) a župana. Županmi boli èasto š¾achtici oèividne slovenského pôvodu (Levka 1135, Ivanka 1248, Jaroslav 1298)

V 12. storoèí bol Bratislavský hrad jedným z najlepšie opevnených hradov v Uhorsku a fungoval aj ako miesto turnajov a veèierkov uhorských krá¾ov.

Východne od hradu sa už definitívne formuje jadro vznikajúceho mesta. Sídelné jadrá tvorili jednak Podhradie v užšom zmysle (Osada sv.Mikuláša) priamo pod hradom, kde v 11. storoèí postavili kostol-rotundu (hneï ved¾a dnešného Kostola sv. Mikuláša), a jednak susedný priestor asi po dnešné Hlavné námestie (ktorý bol umiestnený tak, že mu nehrozili stále záplavy). Roku 1002 sa spomínajú (interpolovaná zmienka) príjmy z mýta trhovej osady pod hradom, roku 1151 sa spomína miestny trh. Herrimannova kronika k roku 1042 hovorí o Bratislave ako o „ve¾mi za¾udnenej“. Sicílsky Arab Al Idrídí pokladal Bratislavu 12. storoèia za „stredne ve¾ké mesto“ s tesne ved¾a seba budovanými domami. Výhodná poloha pri dunajskom brode a na križovatke Jantárovej a Podunajskej cesty podporovali vývoj osady, takže najneskôr od roku 1200 už môžeme definitívne hovori� o Bratislave ako meste. Dokazuje to aj najstaršie typárium peèate komunity meš�anov, ïalej fakt, že dedina Krásna Ves (Széplak) bola roku 1288 darovaná Bratislave (èo by nešlo, ak by Bratislava nebola mestom), ako aj to, že v listinách z rokov 1279, 1280 a 1288 (teda pred rokom 1291) sa o Bratislava jasne hovorí ako o meste - dokonca roku 1288 krá¾ Ladislav Kumánsky Bratislavu nazýva „mesto naše krá¾ovské“ (civitas nostra regalis). 2. decembra 1291 boli každopádne Bratislave (už predtým zvanej a považovanej za mesto) jej mestské výsady potvrdené krá¾om Ondrejom III. (pozri Ve¾ké privilégium pre Bratislavu).

Udelením týchto výsad trhovej osade sa oddelilo tzv. Podhradie v užšom zmysle od zvyšku mesta a na rozdiel od mesta naïalej podliehalo hradu. Právne zjednotené s Bratislavou bolo až v roku 1848, kedy sa už tiahlo aj na juh od hradu. Ve¾ké privilégium spomína aj „predmestia“, z èoho logicky vyplýva. že už vtedy bolo mesto dávno ohradené hradbami (hradby boli výrazne prestavané v roku 1311).

Aj v Devíne možno doloži� kontinuitu osídlenia a podobne ako vo vlastnej Bratislave aj tu v 13. storoèí presunuli kostol a cirkevnú správu pod hrad do osady.

V tomto období sa stali tieto hlavné politické udalosti:
1030: èeské knieža Bøetislav I., ako úèastník výpravy rímsko-nemeckého cisára Konráda II. proti Uhorsku spustošil západné Slovensko a podnikol útok na Bratislavský hrad; porazil ho uhorský krá¾

1042: Bøetislav I. a vojská rímsko-nemeckého cisára Henricha III., ktorý bol v konflikte s novým uhorským krá¾om Samuelom Abom, doèasne dobyli Bratislavu; Henrich podnikol ešte jeden útok roku 1043

1052: Henrich III. 2 mesiace bezúspešne obliehal statoène sa brániaci Bratislavský hrad, prièom hrad znaène poškodil. Pod¾a údajov Viedenskej obrázkovej kroniky sa jeden z obrancov hradu v noci priblížil k nepriate¾ským lodiam na Dunaji a potopil ich. Následný mier medzi Henrichom a uhorským krá¾om (1053) musel sprostredkova� sám pápež Lev IX., ktorý špeciálne kvôli tomu prišiel do Bratislavy.

1073–1074: Uhorský krá¾ Šalamún, ktorý poèas svojich bojov proti nitrianskym kniežatám Gejzovi a Ladislavovi sídlil v Bratislave, dal opravi� hrad poškodený roku 1052
1108: Rímsko-nemecký cisár Henrich V. spolu s èeským knieža�om Svatoplukom obsadili Považie a snažili sa doby� Bratislavský hrad. O rok neskôr stroskotal ïalší útok Èechov (podniknutý ako pomsta za uhorský útok na Morave)
1146: Rakúske knieža Boris uchádzajúce sa o uhorský trón sa s pomocou nemeckých žoldnierov náhlym útokom zmocnil Bratislavského hradu, ale uhorský krá¾ ho od nemeckých rytierov (s doplnením o výkupné) vydobyl spä�
60. roky 12.stor.: Uhorský krá¾ Štefan III., v boji proti domácej opozícii, býva na Bratislavskom hrade, odkia¾ ovláda jeho okolie, a dal vylepši� jeho opevnenie
1189: úèastníci tretej križiackej výpravy, na èele s rímsko-nemeckým cisárom Fridrichom I. Barbarossom, sa zhromaždili pri Bratislave, aby potom odtiahli na Balkán a do Malej Ázie

1241–1242: Mongolom (Tatárom) sa nepodarilo doby� opevnený hrad, ani mesto, no doèasne spustošili okolité osady; dôsledkom bol príchod väèšieho poètu nemeckých kolonistov do Uhorska aj Bratislavy
1271 a 1273–1276: Bratislavu obsadil èeský krá¾ Otakar II. v súvislosti s bojmi medzi Uhorskom a Èeským krá¾ovstvom o Štajersko. V tejto súvislosti bol roku 1271 podpísaný aj (1.) bratislavský mier

1285–1286: Bratislavského hradu sa zmocnil uhorský š¾achtic a palatín Mikuláš z Kysaku (Köszegu, Güssingu), hrad roku 1286 vypálil, ale jeho vzbura proti uhorskému krá¾ovi bola porazená

1287–1291: Bratislavu dobyl rakúsky vojvoda Albrecht Habsburský. Roku 1291 ho porazil Matúš Èák (vtedy bratislavský a trenèiansky župan) a na základe hainburgského mieru Bratislava opä� pripadla Uhorsku.
1291 (pozri aj vyššie): V snahe priláka� nových obyvate¾ov do neustálymi vojnami �ažko poškodenej (pozri napr. 1287–1291) Bratislavy dostala trhová osada po prosbách meš�anov od krá¾a Ondreja III. tzv. Ve¾ké privilégium (pozri Ve¾ké privilégium pre Bratislavu). Skoršiemu potvrdeniu výsad dovtedy bránili župani z bratislavského hradu, lebo vedeli, že tak osada pod hradom vypadne spod ich kontroly a právomoci, poškodenie mesta však v krá¾ových oèiach prevážilo.

Expanzia mesta [upravi�]

Roku 1279 bola Bratislave darovaná osada Lamaè (znova odpojená 1848, znovu pripojená 1946), roku 1280 osada Sellendorf (horná Mlynská dolina; zanikla v 16. stor.), roku 1287 Vydrica (pri Slovenskej televízii), roku 1288 Krásna Ves (Széplak; osada na sv. od mesta, ku ktorej však patrilo rozsiahle územie medzi Lamaèom, Raèou, Vajnormi a Prievozom; zanikla ešte v 13. stor.). Roku 1288 Bratislava získala mestské majetky v Petržalke (Petržalka bola znova odpojená 1848, znova pripojená 1946).

Obyvate¾stvo a hospodárstvo [upravi�]

Až do 12. storoèia ostalo územie Bratislavy slovenské, o èom svedèia aj názvy osád v okolí trhovej osady – Vydrica (Vydurcha), Stupava, Vysoká (Znojša), Záhorská Bystrica (Biztrich), Raèa (Racha, potom Okoly), Dvorník (vo Vajnoroch), Praèa (vo Vajnoroch), Vrakuòa, Ivanka, Farná (Custolen – Kosto¾any) a pod.

V 12. storoèí sa v trhovej osade vo viacerých vlnách usadzujú aj prví Maïari, ktorí tak dopåòajú dovtedajšie prevažne slovanské obyvate¾stvo. Pri hrade si založili osadu Krásna Ves (Széplak), ktorej obyvatelia boli služobníci hradu. V Bratislave sa sústreïovali aj kupci z viacerých krajín, najmä Taliani. V 13. storoèí, asi najmä po vpáde Tatárov (1241-42, pozri vyššie), ojedinele pravda – vzh¾adom na polohu Bratislavy – už aj skôr, prišli do mesta nemeckí kolonisti, ktorých podiel potom postupne rástol, až sa nakoniec v novoveku stali väèšinovými obyvate¾mi mesta pred Slovákmi.

V èase keï Bratislava dostala privilégiá už významnú úlohu v meste hrali nemeckí kupci, lákaný do sèasti vy¾udneného Uhorska rozsiahlymi výsadami. Vytvorili sa dve skupiny obyvate¾stva: bezprávni starousadlíci boli spravidla služobníci, kým nemeckí hostia s výsadami sa ujali správy mesta. Ve¾ký význam pre hospodárstvo mesta malo od nepamäti vinohradníctvo (prvá zmienka 1249). Rozmáhali sa aj remeslá. V 13. storoèí už vieme, že mesto malo richtára (prvý známy bol Jakub – koncom 13. stor.) a dvanás� prísažných. Meš�ania tvorili spoloèenstvo privilegovaného obyvate¾stva (universitas civium – 1280).

Neskorý stredovek (14. až 15. stor.)

V 14. a 15. storoèí prežíva Bratislava obdobie ïalšieho rozmachu.

V rokoch 1301 až 1322, po smrti uhorského krá¾a Ondreja III. bola Bratislava pripojená k Rakúsku, pretože Ondrejova vdova ju svojho èasu dala Habsburgovcom. Habsburgovci Bratislavu vrátili Uhorsku v roku 1322, ale èoskoro ju znova obsadili a až roku 1338 sa mesto definitívne opä� stalo súèas�ou Uhorska. Od roku 1364 viedol pisár Siegfried mestskú knihu. Roku 1385 Žigmund Luxemburský obsadil hrad a celú stolicu a o rok neskôr dal mesto, hrad, Bratislavskú a Nitriansku stolicu do zálohu svojim bratrancom moravským markgrófom Prokopovi a Joštovi. Hrad od nich znovu dobyl Stibor zo Stiboríc, ktorého za odmenu urobili županom v rokoch 1389-1402. Roku 1405 sa mesto stalo slobodným krá¾ovským mestom (pozri kapitolu Privilégiá). Ïalšími spojencami Žigmunda (najmä v boji proti èeským husitom) bola š¾achtická rodina Rozgoòovcov (páni z Rozhanoviec), ktorí sa stali županmi v roku 1421.

Bratislavský hrad, 14. storoèí


Mesto malo znaèné príjmy z daní, prenájmu regálnych práv, nehnute¾ností, viníc, domov, poddanských obcí Lamaè, Vydrica, Sellendorf, Vrakuòa, Praèa (Vajnory), ktoré postupne získavalo do nájmu èi vlastníctva (pozri vyššie kapitolu Expanzia mesta). Roku 1390 dostali obce Lamaè a Vydrica plné mestské práva. Vydrica splynula s mestom, Lamaè a Sellendorf sa vy¾udnili v zápasoch mesta s palatínom Mikulášom Garom. Vrakuòu odkúpila Bratislava od drobných vlastníkov, Praèu najímala a roku 1525 odkúpila. Bratislava mala svoju kanceláriu, ktorá vydávala najmä listiny o majetkových záležitostiach meš�anov.

Husitské vojny sa Bratislavy dotkli iba nepriamo, pretože husiti Bratislavu (na rozdiel napríklad od Trnavy) neobsadili. Už po Žižkovom vpáde na Moravu Žigmund nariadil bratislavským županom (Rozgoòovcom) v lete roku 1423, aby zaèali posi¾òova� opevnenie hradu. Ako prvé nahradili starý ve¾komoravský val, novým kamenným. Roku 1427 zaèali husiti expandova� do Dolného Rakúska a Žigmund, ktorý plánoval z Bratislavy urobi� nové ve¾kolepé centrum svojej nemecko-èesko-uhorskej ríše, nariadil celej Bratislavskej stolici pod hrozbou odòatia majetkov, aby prikázala poddaným pracova� na opevneniach mesta. Roku 1428 vypálilo husitské vojsko po neúspešnom obliehaní mesta jeho predmestia; 4. apríla 1429 11 dní vyjednával v Bratislave so Žigmundom vodca husitov Prokop Holý a kòaz Engliš. Husitskí vojaci nadväzovali kontakt s obyvate¾mi, najmä rybármi. Keï kapitán husitov Blažko z Borotína obsadil Trnavu, pokúsil sa zmocni� aj Bratislavy. Pokus urobi� tak ls�ou (27. 11. 1432 sprisahanie pod vedením rytiera Petra Kuteja) stroskotal, preto následovali menšie útoky na Bratislavu v rokoch 1432–1434. V rokoch 1434–1435 sa v Bratislave rokovalo s husitami o sume, ktorú požadujú, aby opustili Slovensko.

V rokoch 1431–1434 sa v zmysle Žigmundových (neskôr nerealizovaných) plánov nového hlavného hradu ríše úplne prestaval bratislavská hrad, ktorý sa tým zaèal podova� svojmu dnešnému tvaru.

Po Žigmundovej smrti (1437) sa zostrili vz�ahy medzi mestom, verným krá¾ovnej Alžbete , a hradom, kde boli prívrženci Vladislava Jagelovského. V rokoch 1440 až 1443 došlo k bojom medzi bratislavským hradom a mestom pod ním. V roku 1442 Vladislav dobyl hrad a doèasne dobyl aj mesto, ale porazil ho rímsko-nemecký cisár Fridrich III. Habsburský podporujúci Alžbetu. Roku 1443 napokon Fridrich (Alžbeta medzitým zomrela) dostal mesto naspä�, ale hrad ostal vo Vladislavových rukách až do jeho smrti roku 1444 v boji s Turkami pri Varne.

V rokoch 1439–1445 stál v Bratislave prvý stály most cez Dunaj (roku 1445 zanikol).

Nový lesk získala Bratislava za vlády Mateja Korvína (pozri aj kapitolu Privilégiá). Roku 1465 tu vznikla prvá univerzita na území Slovenska Universitas Istropolitana (Academia Istropolitina).

Za vlády Jagelovcov (1490-1526) bola Bratislava miestom èastých diplomatických rokovaní. V rokoch 1490–1491 cisár Maximilián vyhnal uhorské vojská z Rakúska (leto 1490; dostali sa tam predtým za Mateja Korvína) a dokonca obsadil uhorské hranièné územia, ale nakoniec bol donútený podpísa� 7. 11. 1491 (2.) bratislavský mier s uhorským krá¾om Vladislavom II., ktorým sa Uhorsko vzdalo dolného Rakúska a Maximilián (Habsburgovci) dostal prís¾ub uhorského trónu, ak Vladislav nebude ma� mužského potomka. Roku 1499 sa v Bratislave konal snem èeských stavov, pamiatkou na ktorý je tzv. „zùstání prešpurské“

Plán Bratislavy, 15. storoèí


Privilégiá

Znaènou oporou pre hospodárske záujmy mesta aj meš�anov boli výsady, ktoré Bratislave ude¾ovali uhorskí králi. Uvádzame príklady:
¼udovít I.:
1344 – právo kona� výroèné trhy
1354 – zákaz dovozu vína z Rakúska do Bratislavy
Žigmund Luxemburský:
1402 – zákaz súdi� Bratislavèanov komuko¾vek inému okrem bratislavského richtára
1405 – Vyhlásenie Bratislavy (spolu s mnohými inými mestami Uhorska) za slobodné krá¾ovské mesto, èo znamená, že mesto získalo kolektívnu nobilitu, èiže postavenie š¾achtica so všetkými jeho právami. Od tohto roku vysielala Bratislava ako slobodné krá¾ovské mesto pravidelne svojich zástupcov na zasadanie uhorského snemu. Úèelom tohto nariadenia bolo oslabi� moc „normálnych“ š¾achticov v krajine
1423 – prvé mestské výsady pre Podhradie (teda to, èo vlastná Bratislava dostala už roku 1291)
1430 – právo razi� mince - najprv len štvr�denáre, neskoršie aj ostatné druhy (mincovòa tu pracovala v rokoch 1430 – 1530 a 1623 - 1721)
1436 – právo používa� mestský znak (erb) - znak s tromi vežami nad otvorenou bránou v hradbách
Albrecht Habsburský:
právo vybera� poplatky z tovaru prevážaného po Dunaji
1439 – povolenie postavi� most cez Dunaj
Ján Huòady:
prenájom mestu krá¾ovskej soli uloženej v meste, neskôr prenájom celej so¾nej komory (monopol na predaj soli), tiež prenájom tridsiatkových príjmov z Bratislavy, Šoproni, Neusiedlu a Rusoviec
právo mestskej rade väzni� zloèincov všetkých druhov
rímsko-nemecký cisár Fridrich:
právo meš�anom slobodne obchodova� v celom Rakúsku
Ladislav V. (Václav III):
1453 – potvrdenie všetkých výsad
Matej Korvín:
oslobodenie od platenia tridsiatku, neskôr na desa� rokov od všetkých poplatkov (s cie¾om použitia získaných peòazí na budovanie opevnenia)
1464 – zlatou bulou potvrdil dovtedajšie práva
1468 – právo meèa
Vladislav Jagelovský:
1508 – právo skladu

Hospodárstvo

V 14. stor. opä� prekvitá vinohradníctvo, remeslá a obchod. Rozvíja sa obchod cez Moravu do Po¾ska, Èiech, Nemecka, Rakúska, Dalmácie, významná bola úprava obchodných stykov s Viedòou. Vyvážalo sa najmä víno a súkno. Okrem obchodu mesto bohatlo z vinohradníctva (Bratislava mala vinice aj v okolitých obciach Raèa, Devín, Praèa) a remesiel, ktoré spoèiatku pracovali len pre domácu potrebu. Roku 1376 vydala mestská rada prvé cechové štatúty pre pekárov, rnäsiarov, obuvníkov.

Od zaèiatku 15. storoèia sa rozmáhal tranzitný obchod, zvyšoval s sa poèet vývozných artiklov. Vyvážal sa aj dobytok, kože, sušené ryby, potraviny. V meste bolo 15 ve¾koobchodníkov, vznikali obchodné spoloènosti (napr. AIbrechta Gnilsama). Bratislavskí obchodníci mali dobrý chýr aj v cudzine. Niektorí z nich ako èlenovia mestskej rady plnili popri obchode aj diplomatické poslanie. Do Bratislavy prichádzali aj cudzí kupci, najmä z Moravy, Rakúska a Nemecka (Kolín, Norimberg). , Na zahraniènom obchode malo vysoký podiel víno; roku 1439 bolo v bratislavskom chotári l14 vinièných záhonov s 2003 vinicami. Prudký rozvoj zaznamenala remeselná výroba organizovaná v cechoch. Rozsiahle stavebné práce na hrade aj v meste si vyžadovali poèetných murárov, kamenárov a tesárov. Okrem potravinárskych a odevných odvetví prekvitalo najmä debnárstvo, garbiarstvo a strihaèstvo súkna

Obyvate¾stvo

V 14. stor. bola mestská spoloènos� bola diferencovaná na vrstvu patricijov, ktorí tvorili príslušníci richtára Jakuba a iných bohatých kupeckých a vinohradníckych rodín, stredné meštianstvo tvorili menej zámožní kupci a vinohradníci; mestská chudoba sa prejavila v 2. pol. 14. stor., o èom svedèia súdne záznamy a zmienky o bránení jej záujmov v mestskej rade. Poèetné duchovenstvo tvorili farári kostolov sv. Martina, sv. Michala, sv. Vavrinca, èlenovia kapituly, príslušníci reholí antonitov, františkánov, sídlila tu aj reho¾a klarisiek. Formovala sa aj vrstva svetskej inteligencie, v meste sa vo svojich domoch èasto zdržiavala š¾achta. Poprední príslušníci mestskej spoloènosti sa združovali v nábožensko-charitatívnom Bratstve Božieho tela.

V polovici 15. stor. mala Bratislava 5000 obyvate¾ov; najvyššie dane platilo 7,5 % obyvate¾stva, strednú zámožnú vrstvu predstavovalo 65,7 % daòových poplatníkov, najnižšiu kvótu platilo 27 % obyvate¾ov. V súpise chýbajú najchudobnejší obyvatelia, ktorí nemali majetok a neplatili dane. Väèšinu mestského patriciátu a stredného meštianstva tvorili Nemci; percento Slovákov, o ktorých svedèia ich osobné mená, nedá sa vyèísli�. Nižšie percento predstavujú obyvatelia pôvodom z Èiech, Moravy a Po¾ska. Pomerne málo je Maïarov, ojedinele sa vyskytujú Taliani. Významnú úlohu zohrali Židia, ktorí poskytovali na vysoké úroky pôžièky nielen meš�anom, ale aj mestu. Na ochranu ich záujmov sa vytvorila inštitúcia richtára Židov. Vonkajšia rada Správy slobodného krá¾ovského mesta sa rozrástla na 60 èlenov, ustanovil sa finanèný úrad – mestská komora na èele s komorníkom, ktorý podliehal komorský pisár. O bezpeènos� obyvate¾ov a dozor nad trhmi sa staral mestský kapitán, mesto malo stálych prokurátorov. Rozšírila sa agenda mestskej kancelárie, kde sa viedlo viac druhov kníh (daòové, pozemkové, súdne, protokoly testamentov popri pravidelných zápisoch radných protokolov),

Hlavné mesto Krá¾ovského Uhorska a Uhorska (16. až 18. storoèie)



Roku 1525 boli k Bratislave pripojené Vajnory aj s Trnávkou (roku 1848 boli Vajnory znova odpojené, ale bez Trnávky; roku 1946 boli Vajnory znova pripojené).

Po bitke pri Moháèi (1526) sa postupne zaèali hrnú� do Uhorska Turci, ktorí napokon obsadením dvoch hlavných centier Uhorska [1541 (obsadenie Budína), 1543 (obsadenie Ostrihomu)] obsadili v podstate územie dnešného Maïarska (stalo sa priamou súèas�ou Osmanskej ríše) a formou vytvorenia vazalského štátu Sedmohradsko aj východné územia bývalého Uhorska. Zvyšok krajiny bol premenovaný na Krá¾ovské Uhorsko a jeho jadro tvorilo dnešné Slovensko (plus dnešný Burgenland a západné Chorvátsko). Všetky významné udalosti sa odteraz odohrávali na Slovensku. V Uhorsku (Krá¾ovskom Uhorsku) však paralelne vznikol ešte iný problém: Po krá¾ovej smrti v bitke pri Moháèi vypukla 1527 až 1538/1541 obèianska vojna medzi Habsburgovcami (Ferdinand I.) a Zápo¾skými, ktorá sa nakoniec skonèila definitívnym potvrdením Habsburgovcov ako vládcov Krá¾ovského Uhorska.

Vo svetle týchto udalostí treba vidie� aj vývoj v Bratislave. Už deò po porážke pri Moháèi v auguste 1526 utiekla vydesená krá¾ovná-vdova Mária aj s krá¾ovským dvorom z Budína do Bratislavy a usadila sa tu. 17. 12. 1526 zasadal vo františkánskom kláštore v Bratislave uhorský snem a zvolil Ferdinanda I. Habsburského za dedièného krá¾a Uhorska (protikrá¾om bol Ján Zápo¾ský, zvolený v novembri inými š¾achticmi). V roku 1529 Turci prvýkrát v dejinách obk¾úèili Bratislavu, ale nedobyli ju. V januári 1531 boli úmyselne zbúrané kostoly a nemocnice mimo mestských hradieb, aby Turci odtia¾ nedovideli ponad hradby. Hradby posilnili stavebným materiálom získaným z týchto zbúraných predmestských kostolov (sv. Michala a sv. Vavrinca). Zaèiatkom roka 1532 boli do Bratislavy poslané tisícky vojakov ako obrana proti Turkom plánujúcim zaútoèi� na Viedeò. Bratislava sa doèasne premenila na vojenský tábor. Turci, keï uvideli vojenskú silu mesta, rozhodli sa zaútoèi� na Viedeò z juhu. Turci Bratislavu nikdy nedobyli.

V roku 1536 napokon vyhlásil panovník zákonným èlánkom 49 Bratislavu oficiálne za hlavné mesto Uhorska, za sídlo uhorského snemu, Uhorskej komory a Uhorskej miestodržite¾skej rady (fakticky bola hlavným mestom už od roku 1531). Hlavným mestom Uhorska mala by� Bratislava dovtedy, kým sa krá¾ovstvo neoslobodí od Turkov. V skutoènosti ostala hlavným mestom až do roku 1783 (preloženie sídla centrálnych úradov spä� do Budína) resp. 1830 (koniec korunovácií v Bratislave) resp. 1848 (koniec zasadaní uhorského snemu v Bratislave). V rokoch 1541–1848 sa (s nieko¾kými výnimkami) zasadania uhorského snemu konali zásadne v Bratislave. V rokoch 1552–1784 boli s menšími prestávkami na bratislavskom hrade uložené uhorské korunovaèné klenoty. V rokoch 1563–1830 bolo v dóme sv. Martina a vo františkánskom kostole ostrihomským arcibiskupom – už so sídlom v Trnave, lebo Ostrihom bol turecký – korunovaných 11 uhorských krá¾ov a 8 krá¾ovien (prvý bol korunovaný Maximilián Habsburský, posledný Ferdinand V.). (pozri samostatný èlánok Bratislavské korunovácie).

V 17. stor. sa k bojom s Turkami pripojili protihabsburské povstania (1604–1711) odohrávajúce sa na území Slovenska. Väèšina z nich nejako postihla aj Bratislavu. V roku 1606 vojská Štefan Boèkaja obsadili predmestia Bratislavy a zrazili sa tu s cisárskym vojskom. Gabriel Betlen dobyl Bratislavu roku 1619, v roku 1621 ho porazili cisárske vojská a potom v rokoch 1621 až 1622 mesto obk¾úèil. Porážku napokon utrpel pri Michalskej bráne. V rokoch 1619 a 1620 do Bratislavy (ako protikrá¾) zvolal uhorský snem. Mikulovský mier (1622) medzi Betlenom a cisárom bol roku 1626 potvrdený tzv. (3.) bratislavským mierom. V rokoch 1682–1683 bola poèas povstania Imricha Tököliho Bratislava jediným mestom na Slovensku, ktoré sa omietlo Tökölimu vzda�, no nakoniec v júli 1683 mesto (nie však hrad) kapitulovalo. Dobyli ho až cisárske vojská v tom istom roku po definitívnej septembrovej porážke Turkov pri Viedni. Tököliho ¾udia boli roku 1684 v Ohòavách (Biely kríž) postínaní. V roku 1701 došlo k násilnostiam Rákociho vojska v Bratislave. Napokon v roku 1704 v rámci povstania Františka Rákociho sa podarilo princovi Eugenovi Savojskému obráni� Bratislavu pred Rákociho vojskami, no okolie mesta bolo totálne spustošené.

Ïalším faktorom v 17. stor. bola protireformácia, ktorá sa rozšírila aj v Bratislave. V roku 1607 vzniklo v Bratislave – pre slovenské národné obrodenie ve¾mi významné – Evanjelické lýceum. Katolícky arcibiskup Peter Pazmáò (Pázmány) však uviedol do Bratislavy jezuitov a okrem misijnej èinnosti im zveril aj výchovu mládeže na jezuitskom gymnáziu. Napriek tomu sa však evanjelici (protestanti) vzmáhali, v rokoch 1636-1638 a 1640 si postavili kostoly – jeden pre Nemcov, druhý pre Slovákov a Maïarov. Náboženské boje vyvrcholili po porážke tzv. Vešeléniho sprisahania v roku 1670. Panovník rozpustil uhorský snem a zriadil tzv. gubernium na èele s Jánom Gašparom Ampringenom, ve¾majstrom rádu nemeckých rytierov. Roku 1671 tzv. Bratislavský mimoriadny súd odsúdil na smr� napríklad èeskobratského kazate¾a Mikuláša Drábika, Františka Boniša a poèetných podozrivých, najmä evanjelických kòazov a uèite¾ov do väzenia a na galeje. Protestantské obrady boli zakázané, kostoly dostali jezuiti a uršulinky. Súd pracoval až do roku 1677 a odsúdil aj úèastníkov protihabsburských povstaní. Krutovláda trvala do vypuknutia moru roku 1677. Ampringen opustil Bratislavu a gubernium zaniklo.

17. storoèie je celkovo „katastrofickým“ storoèím, došlo k viacerým potopám (najmä roku 1622), ve¾kým požiarom (1642, 1647, 1660, ...) a morovým epidémiám.

Ako vïaku za rekonštrukciu hradu uskutoèenú v rokoch 1635–1647, dostala rodina župana Pálffyho dediène pridelený titul bratislavských županov.

Po porážke Turkov (1683–1718) a protihabsburských povstaní (szatmárskym mierom roku 1711) zostala Bratislava, ako sme už spomenuli, naïalej hlavným mestom Uhorska. Po „porážke” ve¾kej morovej epidémie (v rokoch 1710–1713; zabila 3 860 ¾udí; na jej pamiatku postavili Ståp Najsvätejšej trojice), nastalo v rokoch 1713 až 1780 najlepšie obdobie v dejinách mesta a všestranný rozvoj. Vyrastajú nové budovy, paláce a kostoly v barokovom štýle, ožíva vinohradníctvo, remeslá a obchod, Bratislava sa stáva strediskom manufaktúrnej výroby (prvá manufaktúra a zároveò prvý podnik moderného typu vznikla 1728 – manufaktúra na výrobu písem pre tlaè). V roku 1751 bola v Bratislave zriadená prvá pošta.

V roku 1741 bola v Bratislave korunovaná Mária Terézia, ktorá mesto èasto navštevovala a v roku 1775 dala zbúra� mestské hradby, aby sa umožnil ïalší rozvoj mesta. V tom istom roku došlo k výstavbe valov okolo vonkajšieho predmestia Kvetná dolina (Blumenthal; približne dnešné Nové Mesto). Vznikli aj prvé parky (napríklad dnešné Hviezdoslavovo námestie). Z politických udalostí v Bratislave uhorskí š¾achtici prisahali vernos� novozvolenej panovníèke Márii Terézii, ktorá za to s¾úbila rešpektova� ich výsady. Roku 1763 však rozpustila uhorský snem, obmedzila právomoc uhorských úradov a za miestodržite¾a (1765–1781) vymenovala svojho za�a Albrechta Sasko-Tìšínskeho (Albrecht von Sachsen-Teschen), ktorý od roku 1766 sídlil aj kvôli nemu na zrenovovanom hrade, ktorý vtedy nadobudol prakticky dnešnú podobu. V 70. rokoch si na hrade zriadil chýrnu obrazáreò, tzv. Albertínu (dnes vo Viedni). V súvislosti s èastými návštevami krá¾ovského dvora panoval v Bratislave èulý spoloèenský ruch. V meste pôsobili významní vedci a umelci, podporovaní najmä miestodržite¾om.

V kultúrnej oblasti prinieslo 18. storoèie takisto ve¾ký rozvoj. Mesto bolo centrom barokovej hudby, barokového stavebníctva, vznikajúceho novinárstva a od konca 18. stor. aj slovenského národného obrodenia. Známe boli napríklad „veèierky“ Márie Terézie a iných š¾achticov v Grassalkovichovom paláci (dnes Prezidentský palác). V roku 1762 v Bratislave v Pálffyho paláci koncertoval šes�roèný – neskôr svetoznámy – Wolfgang Amadeus Mozart. V Bratislave vychádzali tieto „prvé“ noviny:
1721–1722: Nova posoniensia (prvé pravidelne vychádzajúce noviny v Uhorsku)
1764–1929: Pressburger Zeitung (prvé nemecké noviny v Uhorsku)
1780–?: Magyar Hírmondó (prvé noviny v maïarèine)
1783–1787: Prešpurské noviny (prvé noviny v slovenèine)

Okrem toho v roku 1783 vyšiel v Bratislave prvý román v slovenèine „René mládenca príhody a skúsenosti“ of J. I. Bajzu. Ïalej bola roku 1784 presunutá z Trnavy do Bratislavy Krá¾ovská akadémia (založená v Trnave roku 1777 ako právnická škola).

Poèas vlády Jozefa II. (1780–1790) zaèal politický, význam Bratislavy upada�. Jozef roku 1781 zrušil inštitúciu uhorského gubernátora, okrem toho nezvolával uhorský snem, ústredné úrady roku 1783 definitívne pres�ahoval do Budína, korunovaèné klenoty sa roku 1784 dostali do viedenského múzea a do Viedne pres�ahovali aj Albertínu. Poèet obyvate¾ov dokonca klesol a hospodárska situácia sa až asi do roku 1811 zhoršovala.

V (doèasnom) novom, jozefínskom územnosprávnom èlenení Uhorska v rokoch 1785–1790 bola Bratislava sídlom Bratislavského dištriktu.

Hospodárstvo [upravi�]

Hospodársky vývin Bratislavy v 16. a 17. storoèí negatívne ovplyvòovali turecké vojny a povstania, pozitívne pôsobila prítomnos� ústredných uhorských úradov a vysokej š¾achty, ako aj výhodné dodávky potravín. Naj�ažším bremenom boli vojnové dane, ktoré roku 1665 dosahovali 18 000 zlatých. Z remeselných odvetví prekvapujúco prosperovalo klobuèníctvo - z mesta sa vyvážalo do cudziny ve¾ké množstvo klobúkov. Bratislavskí obchodníci naïalej obchodovali s Po¾skom, Sliezskom, Rakúskom, Èechami a Moravou. Koncom 17. stor. žilo v Bratislave 37 obchodníkovi, roku 1699 založili obchodnú gildu. V roku 1530 vzniklo prvé poštové spojenie Viedeò—Bratislava.

Zaèiatkom 18.storoèia bola hospodárska situácia Bratislavy nepomerne lepšia ako v ostatných mestách na Slovensku. Roku 1720 mala 350 remeselníckych dielní, roku 1780 vyše 1000 majstrov, 1800 tovarišov a 500 uèòov. Osobitné cechy mali remeselníci v Podhradí. Roku 1728 založili spomínanú prvú manufaktúru. roku 1779 Strasserovu súkenku. Vyspelým spôsobom výroby – prvými strojmi – vynikala manufaktúra grófa Rubiniho na výrobu strojovej priadze. Medzi rokmi 1750–1800 pracovalo v Bratislave okolo 35 manufaktúr. Po¾nohospodárstvo reprezentovalo aj naïalej vinohradníctvo v meste a na okolí (Raèa, Vajnory, Lamaè, Devín).

Obyvate¾stvo [upravi�]

Sociálne rozdiely sa v 16. storoèí prehåbili. Proti silnejúcej š¾achte, ktorá si v meste kupovala domy, ale nechcela plni� meštianske povinnosti, vystúpilo najmä stredné meštianstvo (1567, 1578, 1596). Nepokoje roku 1583, spôsobené tiež náboženskou neznášanlivos�ou, mali takisto sociálne príèiny.

Roku 1720 mala Bratislava s Podhradím 9000 obyvate¾ov. Od 16. stor. sem nepretržite prichádzali chorvátski a maïarskí uteèenci, pretože ich pôvodné územia boli teraz súèas�ou Osmanskej ríše. Chorváti sa usadzovali medzi tunajším obyvate¾stvom, ale zakladali si aj vlastné osady (Lamaè, Dúbravka, Devínska Nová Ves). V období tridsa�roènej vojny prichádzali do mesta aj protestantskí emigranti z Èiech, Moravy a Rakúska. Rakúski evanjelici sa usadili v Prievoze. Silnejúci slovenský živel zaèal prenika� do remesiel, obchodu, a vinohradníctva, ale aj do radov kléru, medzi úradníctvo mesta a ústredných úradov. Slováci žiadali zriadenie miesta slovenského kazate¾a v dóme; ako prvý tu pôsobil Bartolomej Soboliè. V 17. storoèí sa konali slovenské bohoslužby a pri oboch konfesiách boli aj slovenské školy.

Roku 1782 mala Bratislava vyše 33 000 obyvate¾ov (z toho 29 223 v meste pod hradom majúcom postavenie slobodného krá¾ovského mesta) a bola najväèším mestom Uhorska. Medzi rokmi 1720 a 1780 poèet obyvate¾ov vzrástol až o 200 %.

19. storoèie a zaèiatok 20. storoèia (do roku 1918) [upravi�]

Udalosti [upravi�]

Hoci Bratislava prestala by� sídlom centrálnych uhorských úradov, vzrástol jej význam ako centra šírenia osvietenstva a kolísky slovenského národného obrodenia. Vychádzali tu napr. prvé slovenské noviny.

Hrad bol v rokoch 1784–1802 v dôsledku pres�ahovania inventára do iných miest sídlom nového generálneho seminára (školy pre výchovu katolíckych kòazov), kolísky slovenského národného obrodenia. Študoval tu aj Anton Bernolák, ktorý latinským dielom Filologicko-kritická rozprava o slovenských písmenách kodifikoval prvú spisovnú slovenèinu.

Neskorším centrom národného obrodenia bolo Evanjelické lýceum v Bratislave (založené už roku 1607). Na tomto lýceu v roku 1803 zaèína èinnos� Katedra reèi a literatúry èesko-slovenskej (vznikla z Ústavu reèi a literatúry èesko-slovenskej založeného roku 1801). V roku 1829 zaèal na lýceu študova� ¼udovít Štúr, ktorý sa neskôr stal profesorom lýcea a celkovo v òom strávil 20 rokov života. V tom istom roku študenti lýcea založili v rámci spomenutej katedry tzv. Spoloènos� èesko-slovanskú (alebo Spoloènos� reèi a literatúry èesko-slovenskej), ktorá zohrala dôležitú úlohu v slovenskom hnutí. Napokon 2. februára 1843 sa v Bratislave štúrovci rozhodli kodifikova� nový spisovný slovenský jazyk na báze stredoslovenského náreèia, ktorý používame dodnes. V Bratislave vychádzali aj Štúrove Slovenské národné noviny.

Zaèiatok 19. stor. bol charakterizovaný aj napoleonskými vojnami. V rokoch 1789–1800 tadeto tiahli ruské vojská. Roku 1805 vtiahlo do mesta francúzske vojsko a zostalo tu až do podpísanie (4.) bratislavského mieru 26. decembra 1805 po bitke pri Slavkove. Podpísal ho v Primaciálnom paláci zástupca Francúzska Talleyrand a zástupca Rakúska Lichtenstein. Roku 1809 navštívil mesto Napoleon, pri príležitosti podpísania prímeria, potom èo francúzske vojská mesto roku 1809 opä� obsadili a bombardovali. Pri odchode v tom istom roku francúzske vojská premenili Devín na ruinu, ktorou zostal až dodnes. Na Bratislavskom hrade, kde v tom èase boli už kasárne, bola vojenská posádka - rakúski a talianski vojaci. Pre ich neopatrnos� kompletne vyhorel roku 1811 hrad Bratislava a dlho potom zostal ruinou až do 60-tych rokov 20. storoèia. Roku 1814 navštívil Bratislavu ruský cár Alexander. V roku 1815 sa mnohé rokovania viedenského kongresu konali v susednej Bratislave.

Od roku 1802 zasadal uhorský snem v Paláci Uhorskej krá¾ovskej komory (dnes Univerzitná knižnica), ale napríklad v rokoch 1812–1825 panovník snem nezvolával. V roku 1820 v Bratislave koncertoval devä�roèný Franz Liszt v paláci De Pauliho. V roku 1830 sa korunovácia uhorského krá¾a konala posledný raz v Bratislave.

Pokia¾ ide o revolúciu 1848 – 1848, aj tu Bratislava zohrala významnú úlohu. Na zasadnutí uhorského snemu rokov 1847 – 1848 v Bratislave (poslednom v Bratislave) boli 18. marca 1848 prijaté takzvané marcové zákony, ktorými sa okrem iného zrušilo poddanstvo v Uhorsku. Tieto zákony podpísal a vyhlásil 11. apríla cisár Ferdinand V. v Primaciálnom paláci. Poèas samotnej revolúcie sa Bratislava jednoznaène postavila na stranu maïarskej revolúcie (teda nie na stranu Viedne). Na jej podporu vzniklo nieko¾ko spolkov. Poèas bojov Bratislavu obsadili rôzne vojská, najmä koncom roka 1848 vojsko generála Windischgrätza a na jar 1849 nakrátko ruské vojsko s generálom Paskievièom.

Po revolúcii od mája 1849 bola Bratislava sídlom súdu generála Haynaua, ktorý za úèas� na revolúcii odsúdil nieko¾ko stoviek osôb a 13 nechal popravi�. V novembri 1849 zas slávnostne rozpustili v Bratislave pred dnešným Úradom vlády oddiely slovenských dobrovo¾níkov, ktorí bojovali spolu s Viedòou proti Maïarom. V (doèasnom) novom administratívnom èlenení Uhorska po revolúcii bola Bratislava v rokoch 1849–1859 sídlom Bratislavského dištriktu (najprv vojenského potom civilného). V roku 1871 mesto stratilo súdnu právomoc a funkciu richtára, roku 1876 (iné zdroje: 1871/1886) sa Bratislava stala tzv. municipálnym mestom (inštitút vznikol z bývalých slobodných krá¾ovských miest), na jeho èele stál župan, ktorý bol súèasne hlavným župan Bratislavskej župy.

Roku 1848 (právne 1848, fakticky 1851) sa uskutoènila významná zmena v usporiadaní mesta. Jednak Podhradie (na dunajskom nábreží pod hradným kopcom zhruba medzi tunelom a Novým mostom) administratívne splynulo s mestom, jednak bola Kvetná dolina (Blumental) oficiálne premenovaná na Nové Mesto, jednak boli poddanské obce Lamaè a Vajnory a majetky v Petržalke znova odlúèené od mesta, a jednak v meste vytvorili pä� èastí: Staré mesto (Altstadt), Ferdinandovo mesto (Ferdinandstadt, medzi Špiálskou a bývalou Kozou bránou), Mesto Márie Terézie (Theresienstadt, Podhradie (= Schlossgrund + Zuckermandl) + Vydrica), Mesto Františka Jozefa (Franz-Josephstadt, zvyšné vnútorné predmestia) a Nové Mesto (Neustadt, tam kde dnes). Roku 1879 boli štvrte premenované na okresy a ulice prvýkrát dostali úradné pomenovanie (najprv nemecké, od roku 1890 paralelne maïarské).

Roku 1866 zasiahla Bratislavu prusko-rakúska vojna, ktorej posledné boje sa odohrávali v oblasti Lamaèa a Kamzíka (bitka pri Lamaèi). V roku 1914–1919 bola v Bratislave èinná maïarská Alžbetínska univerzita, vytvorená pretvorením Právnickej akadémie. Bola nepriamym predchodcom Univerzity Komenského.

Rakúsko-maïarské vyrovnanie (1867) znamenalo vyvrcholenie maïarizácie a umožnilo maïarskému obyvate¾stvu ovládnu� rozhodujúce pozície v správe mesta a jeho podiel zaèal prudko narasta� (pozri obyvate¾stvo). Slovenské národné hnutie, sústredené teraz už mimo Bratislavy (Martin a pod.), sa v Bratislave koncentrovalo predovšetkým na školách. Už roku 1861 si študenti lýcea založili „Ústav slovenský v Bøetislave”, po obštrukciách premenovaný v nasledujúcom roku na „Spoloènos� èesko-slovenská na evanjelickom uèilišti v Bøetislavì nad Dunajem”, ktorého študenti po atakoch maïarských študentov a úradov museli opusti� lýceum. Slovenské národné hnutie bolo systematicky perzekvované. Èas� študentov bola zo škôl vylúèená, èas� odišla do Prahy. K slovenskej národnosti sa od 60. rokov v meste aktívne hlásila iba úzka skupina ¾udí okolo advokáta dr. Michala Mudroòa (1835–1887) a jeho advokátskeho koncipienta Vendelína Kutlíka (1834-1904). Pod ich záštitou roku 1868 založili poslucháèi Právnickej akadémie spolok Naprej, ktorý pracoval 6 rokov. Roku 1874 študenti najmä lýcea založili spolok Zora na pestovanie slovenèiny (roku 1882 boli za to vylúèení zo škôl, niektorí založili v Prahe spolok Detvan). Koncom 19. storoèia už bolo – bez preháòania – trestné aj to, ak sa študenti rozprávali v škole po slovensky. Až zaèiatkom 20. stor. sa hlavne v okolitých obciach zaèalo aktivizova� slovenské katolícke hnutie okolo F. Jurigu. Tretím, jediným „oficiálnym” nosite¾om slovenského povedomia a bojovníkom za národné požiadavky, boli robotníci. Požiadavka národnej rovnoprávnosti sa objavila už v prvých dokumentoch socialistického spolku Napred, tento spolok organizoval aj kurzy slovenèiny a vystupoval so slovenskými predstaveniami. Od zaèiatku 20. stor. sa boj z národné práva stal integrálnou súèas�ou sociálno-demokratických programov, najmä jej slovenskej èastí. Pred prvou svetovou vojnou však už zaèali pribúda� aj v Bratislave slovenskí podnikatelia, hoci niekedy kritizovaní aj Slovákmi za prílišnú èeskú orientáciu, a dokonca nieko¾ko nešovinistických profesorov.

Dopravná a komunálna infraštruktúra [upravi�]
1830: zaèiatok pravidelnej dopravy osôb a tovaru po Dunaji (parnými loïami), èo bol zároveò impulz pre industrializáciu mesta; v dôsledku blízkosti Viedne a Budapešti však do konca 1. svetovej vojny neprekroèil bratislavský prístav lokálny význam.
1840: z Bratislavy do Svätého Jura otvorili prvú železnicu v celom Uhorsku, ktorú potom do roku 1846 predåžili až do Trnavy (bola to konská železnica)
1847: zriadený prvý telegraf
1848: pribudlo železnièné spojenie s Viedòou
1850: pribudlo železnièné spojenie s Budapeš�ou
1856: zaviedli plynové osvetlenie ulíc (po výstavbe II. plynárne)
1872/1873: prestavba konskej železnice do Trnavy na parnú; Bratislava získala spojenie s Považím a stredným Slovenskom
1884 : zaviedli telefón (prvá telefónna ústredòa) a elektrické osvetlenie mesta
1886: zaviedli vodovod a otvorili Mestské divadlo (dnes Slovenské národné divadlo)
1890: otvorenie premávky propelera do Petržalky
1891: dali do prevádzky prvý stály (železný) most cez Dunaj
1895: otvorenie mestskej elektrickej dráhy (elektrièky), jednej z najstarších v Európe
koniec stor.: kanalizaèná sie�
1902: zaviedli elektrinu
1909: prvý trolejbus (na Železnú studnièku)
1910: Menzlova továreò vyasfaltovala hlavné bratislavské ulice
1914: „elektrièka” (elektrická železnica) do Viedne

Hospodárstvo [upravi�]

Hospodárske pomery zaèiatkom 19. storoèia popri odchode centrálnych úradov zhoršila aj zlá finanèná situácia štátu, ktorá vyvrcholila roku 1811 vysokou infláciou. Do výroby èoraz viac prenikala trhová ekonomika, rušili sa cechové obmedzenia, vznikala vo¾ná konkurencia, zakladali sa nové manufaktúry. V Bratislava bola súkenka, manufaktúry na hodvábne výrobky, klobúky, repný cukor, podniky na spracovanie olejov, potaše a iných chemikálií, liehovar a likérky, dielòa na spracovanie kože a na výrobu spriadacích strojov. Popri 50 èlenoch gildy dostali právo obchodova� aj Židia. Roku 1842 bola založená prvá sporite¾òa. Po zrušení poddanstva (1848) prichádzalo do bratislavských manufaktúr (neskoršie tovární) vidiecke obyvate¾stvo.V 50. rokoch vznikla továreò na tabak a plynáreò.

Od 60. rokov 19. stor. sa Bratislava rýchlo industrializovala: vznikla Kühmayerova továreò (1868), súkenka (1869), Rothova továreò na patróny a Ludwigov mlyn (1870), Steinova sladovòa a pivovar (1871, dnes na Krížnej), Nobelova továreò na dynamit (1873, koncom 20. stor. Istrochem), ve¾ký konfekèný závod (1879). V posledných dvadsiatych rokoch 19. storoèia vzniklo ïalších 16 tovární: tehe¾òa (1883), Menzlova továreò na asfalt (1885), rozšírila sa Grünebergova továreò na kefy, vznikla továreò na káble (1894), rafinéria Apollo (1895, dnes Slovnaft), továreò na èokoládu a cukríky bratov Stollwerckovcov (1896, dnes Kraft Foods Slovakia - Figaro). Na prelome storoèia bolo v Bratislave 51 priemyselných podnikov, zamestnávajúcich do 600 robotníkov. Zaèiatkom 20. storoèia vznikli ïalšie ve¾ké závody: elektráreò (1901), Danubius (1907) a továreò Matador na výrobky z gumy a kauèuku. Ve¾kovýroba postupne zatlaèovala malovýrobu, ktorá si ešte koncom storoèia udržiavala v poète pracovníkov prevahu. Cechy roku 1872 definitívne zanikli a ich fondy prebrali živnostenské spoloèenstvá a úrady. Z po¾nohospodárskej výroby malo význam len vinohradníctvo, Bratislava však bola strediskom obchodu s obilím. Bratislavskí meš�ania sa snažili vyváži� stratu politického významu mesta rozvíjaním obchodu. Roku 1850 založili Obchodnú a živnostenskú komoru, koncom 60. rokov vznikli väèšie banky, expozitúry budapeštianskych bánk, ktoré ovládli viaceré priemyselné závody.

Obyvate¾stvo [upravi�]

V rokoch 1787–1814 klesol poèet obyvate¾ov Bratislavy o 10000 (27 %). Zmenilo sa sociálne zloženie obyvate¾stva. Väèšina š¾achty mesto opustila a prichádzala len na snemy. S rozvojom kapitalizmu prirodzene pribúdal poèet robotníkov. Manufaktúry zamestnávali v niektorých prípadoch 25–50 robotníkov. Roku 1890 v Bratislave vznikla prvá odborová organizácia na Slovensku.

Do polovice 19. stor. mala Bratislava 23 000 obyvate¾ov nemeckej, 9500 slovenskej a 3000 maïarskej národnosti. Až do rakúsko-maïarského vyrovnania si Bratislava v podstate udržala ráz nemecko-slovenského mesta. Po vyrovnaní nastala tuhá maïarizácia. Pomaïarèila sa správa mesta, celý verejný, kultúrny a spoloèenský život, ako aj nemecké i slovenské podnikate¾ské vrstvy. Roku 1881 sa pre porovnanie pod¾a úradných štatistík k maïarskej národnosti hlásilo 7517, 1910 už 31705 obyvate¾ov. Èíslo z roku 1910 je však nepochybne prehnané, èomu nasvedèuje aj sèítanie uskutoènené v Bratislave hneï po vzniku Èesko-Slovenska.

Názov [upravi�]
805/807 (približne): Uratislaburgium / Wratisslaburgium, Pisonium (po latinsky) (pod¾a Aventina dalo roku 805/807 moravské knieža menom Uratislaus (èiže Vratislav) postavi� na mieste znièenej rímskej hraniènej pevnosti Pisonium mesto, ktoré nieslo meno po svojom zakladate¾ovi, èiže Uratislaburgium).
okolo 850: Istropolis (z gréètiny, názov pochádza z èias christianizácie a používal ho neskôr Matej Korvín)
9. storoèie: *Braslavъ (rekonštruovaná stredoveká slovanská forma pod¾a slovanského knieža�a Braslava; pozri rok 907)
1. polovica 10. storoèia (?): *Božänjь (rekonštruovaná stredoveká slovanská forma pod¾a slovanského knieža�a Božana; pozri 1001, 1107 atï.)
907: Brezalauspurc(h) (prvý doložený súdobý názov; v Salzburských análoch (Annales Juvavenses maximi); pod¾a starších prameòov vznikol názov pod¾a Braslava (pozri vyššie), pod¾a novších prameòov však má názov pôvod od Predslava, zrejme tretieho syna Svätoplukovho (pozri pod 1001); v tejto súvislosti si treba uvedomi�, že sa v rakúskych a bavorských menách písmená P a B èasto zamieòali), Braslavespurch (pod¾a Aventina pod¾a Annales Juvavenses), Pressalauspruch
po 1001: Preslav(v)a Civitas (po latinsky Hrad Preslava/Bratislava) (tento názov bol donedávna chybne uvádzaný ako „Breslava Civitas“, na nedávno nájdených minciach však jasne vidie� formu Preslavva Civitas)
1001, 1052, 1142, 1172, 1194: Poson (tento názov je zrejme odvodený od slovanského knieža�a Božan a (pozri vyššie), názov sa používal tiež v 13. a 14. storoèí)
1042: Brezesburg (alebo Prezesburg), Brecisburg
1045: Bosenburg
1048: Brecesburg
1052: Brezisburg, Brezzizburch, Breisburg, Bresburc, Preslawaspurch
1098: Prespurch, Brespurg
1107, 1109, 1146: Bosan
1108: Preburch, Bosania, Prespurch, Bresburch, Bresburg, Prespuerch, Brespurg, Posonia, Possen (èeský prameò), Bossen (rukopis zo Štokholmu)
1109: Presburch
1143: Bosonium
1147: Prespurch
1151 a 1163/4: Posonium (po latinsky, pôvod ako vyššie uvedený názov Poson)
1189: Bosonium, Brezburc, Bosonium quod Prespurc teutonice nuncupatur, Brisburc, Posonium
1197: Posony (maïarská forma)
12. storoèie: Bassan (alebo Massan) (arabský text)
1217: Posonia
neskôr:
po nemecky: Preßburg (16. storoèie)/Presburg (16. storoèie)/Pressburg (1786), Presburh (1773), v 20. storoèí Preßburg, pod¾a nového nemeckého pravopisu od roku 1998 Pressburg
po grécky: Istropolis (1465, znamená "Mesto na Dunaji")
po latinsky: Posonium (pozri rok 1151)
po maïarsky: Posony (v roku 1773 ešte používané), Pozsony (1808)
po slovensky: Pressporek (1773)/Prešporek, Presspurek/Prešpurek, Prešporok a pod. (používané neskôr; tieto formy sú odvodené z nemeckej formy, Požúò a pod. (odvodené z maïarskej formy)
po èesky: Presspurk/Prešpurk, Presspurek/Prešpurek
po francúzsky: Pressbourg, neskôr Presbourg, viï napr. ulica „Rue de Presbourg“ v centre Paríža
po anglicky: Pressburg(h), Pressborough, viï napr. „Pressburg Street“ na juhozápade Londýna
v rokoch 1830 až 1840 používali prívrženci ¼udovíta Štúra nasledovné formy: Bøetislav, neskôr: Bøetislava, po kodifikácii novej slovenèiny roku 1843 Bra�islava (nad Dunajom); prípadne Tatranská Vratislava (viï 805). Formu Bøetislav(a) v roku 1837 zaviedol Pavel Jozef Šafárik (vo svojom diele Slovanské starožitnosti), v historickom názve Brecisburg (1042) videl slovanskú formu Bracislaw/Brecislaw a mylne predpokladal, že mesto založil èeský krá¾ Bøetislav. V druhej polovici 19. storoèia sa tvar Bratislava prestal používa�, ojedinele sa však vyskytol tvar Bøetislava
koncom 1918: prechodne Wilsonovo mesto (pod¾a amerického prezidenta Wilsona). Niektoré pramene však uvádzajú, že tento názov používali výluène èesko-slovenské légie v Taliansku zaèiatkom roku 1919 na svojich mapách.
22. február - 6. marec 1919: Bratislav (oficiálny názov), inšpirovaný štúrovcami, resp. Šafárikom, v marci jazykovo upravený, keïže koncovka -av má èeský pôvod, porov. napr. Bøeclav), pod¾a ojedinelých názorov bolo meno odvodené nezávisle od štúrovcov a Šafárika zo slovanskej formy Braslavъ, pod¾a iných (ešte zriedkavejších) názorov názov vytvoril americký prezident Wilson)
od 6. marca 1919: Bratislava (oficiálny názov) - úprava koncovky oživila štúrovský názov z roku 1843, s prihliadnutím na reformu písania Martina Hattalu (1851)

Obyvate¾stvo
Národnostné zloženie z roku 2001: Slováci 91,4%, Maïari 3,8%, Èesi 1,9%, Nemci 0,3%, ostatní 2,6%.

Vierovyznanie: Rímskokatolíci 56,7%, bez vyznania 29,3%, Evanjelici 6%, nezistené 4,7%. V demografickom vývoji sledovanom pod¾a mestských èastí došlo od roku 1990 ku stagnácii až poklesu obyvate¾stva v 9 mestských èastiach: Staré Mesto, Nové Mesto, Podunajské Biskupice, Ružinov, Vajnory, Devín, Lamaè, Jarovce, Rusovce.

Relatívne výraznejší prírastok obyvate¾ov bol zaznamenaný v mestskej èasti Karlova Ves o 14 581 obyvate¾ov (nárast o 77 %) a Devínska Nová Ves o 3 998 obyvate¾ov (nárast o 30,8 %), ktorý vznikol v dôsledku ukonèenia sústredenej bytovej výstavby.

Najvyšší poèet obyvate¾ov (115 tisíc) mala v roku 2005 mestská èas� Petržalka (27,0 %) a najnižší poèet obyvate¾ov mestské èasti Devín a Èunovo s podielmi 0,18 % z celkového poètu obyvate¾ov mesta.

Najvyšší poèet obyvate¾ov, 452 278, mala Bratislava v roku 1996, odvtedy poèet obyvate¾ov klesal.


Kultúra a zaujímavosti
Divadlá

Slovenské národné divadlo - opera

V Bratislave má sídlo Slovenské národné divadlo, ktoré do roku 2007 sídli v nieko¾kých budovách, osobitne opera a balet. Pod jeho pôsobnos� patrí aj Divadlo Pavla Országha Hviezdoslava a Malá scéna SND – èinohra. Od apríla 2007 sídli v novostavbe pri Dunaji v blízkosti novej modernej mestskej štvrte Eurovea, ktorá je vo výstavbe. Sídli tu aj rada menších a alternatívnych divadiel, napríklad A4 - nultý priestor, Bratislavské bábkové divadlo, Bratislavské divadlo tanca, Divadlo a.ha, Divadlo Astorka Korzo '90, Divadlo Aréna, Divadlo F7, Divadlo Ívery - študentské divadlo, Divadlo Kaplnka, Divadlo Ludus, GUnaGU, Divadlo Nová scéna, Radošinské naivné divadlo, Štúdio L&S, Taneèné divadlo Bralen, Teátro Wustenrot a West.

Bratislava je sídlom Slovenského národného múzea ([1]), ktoré sa nachádza na Vajanského nábreží v blízkosti osobného prístavu. Na históriu Bratislavy je zamerané Mestské múzeum v Bratislave, založené v 1868 ([2]). Pri hlavnej železniènej stanici medzi ulicami Štefánikova, Pražská a Šancová je Múzeum dopravy. Zaujímavos�ou je Múzeum hodín v Dome u dobrého pastiera na Židovskej ulici oproti Katedrále svätého Martina (Bratislava), Múzeum zbraní v Michalskej bráne a Farmaceutické múzeum hneï ved¾a na Michalskej ulici. Na lodi Kriváò na petržalskej strane je expozícia Lodného múzea v blízkosti reštaurácie Au Café. Medzi ïalšie múzeá patrí Múzeum Janka Jesenského a Múzeum Milana Dobeša. Pre židovskú komunitu je mimoriadne dôležité Múzeum židovskej kultúry na Židovskej ulici a Mauzóleum Chatama Sófera. V mestskej èasti Èunovo na dunajskej hrádzi v bezprostrednej blízkosti štátnej hranice s Rakúskom a Maïarskom je nové Múzeum moderného umenia.

Bratislava je jednou z mála európskych metropol, ktorá nemá astronomické observatórium ani planetárium. Má na to pritom ve¾mi dobré podmienky, pretože sa nachádza na úpätí Malých Karpát, èo je lokalita ve¾mi vhodná na výstavbu observatória, ktoré by mohlo prispie� k popularizácii astronómie v tomto meste a okolí. Podobne je to s planetáriom, èo je dnes takmer štandardná súèas� každého moderného a kultúrneho mesta. Jediným zariadením, ktoré slúži potrebám astronómov amatérov z Bratislavy a okolia je astronomický úsek PKO, kde sa konajú astronomické prednášky a pozorovania noènej oblohy.

Najbližšie astronomické observatórium pri Bratislave sa nachádza v Modre (30 km od Bratislavy) a planetárium až v Hlohovci (70 km od Bratislavy).

Napriek tomu sa ale dá Bratislava považova� za vedecké centrum Slovenska - je totiž sídlom Slovenskej akadémie vied, Univerzity Komenského, èi nieko¾kých vedecky orientovaných knižníc.

Bratislava má poèetné pamiatky. Na Hlavnom námestí sa nachádza fontána so sochou krá¾a Maximiliána II., (dal ju postavi� po svojej korunovácii v Bratislave v roku 1563, z dôvodu nedostatku vody v centre mesta, ktorý sa ukázal ako problém pri hasení požiaru, ktorý vypukol pri korunovácii; dokonèená bola v roku 1572. Èasto, ale nesprávne, býva nazývaná aj Rolandovou fontánou) a stará radnica. Ide o najstaršiu radnicu Slovenska, v ktorej sa dnes nachádza Mestské múzeum. Cez jej vnútorný dvor sa dostaneme na ïalšie námestie, na ktorom stojí Primaciálny palác, pod¾a ktorého je tiež námestie pred ním pomenované. Palác bol pôvodne sídlom ostrihomského arcibiskupa. Roku 1805 bol v Zrkadlovej sieni paláca podpísaný takzvaný Bratislavský mier a dnes sála slúži ako reprezentaèná miestnos�, v ktorej môžeme obdivova� zbierku anglických gobelínov.

Na Hviezdoslavovom námestí môžeme obdivova� budovu Slovenského národného divadla, v ktorom sa v dnešnej dobe konajú operné a baletné predstavenia. Budova bola postavená pod¾a vzoru parížskeho divadla. V úzkych mestských ulièkách si môžeme ešte aj dnes vychutna� atmosféru starej Bratislavy. Práve po nich je možné sa dosta� až k hlavnej dominante hlavného mesta - k hradu. Hrad slúžil celé stároèia ako krá¾ovské a župné sídlo, dnes v òom sídli Slovenské národné múzeum.

Medzi najstaršie kostoly mesta patrí Františkánsky kostol. Najvýznamnejším je však bývalý korunovaèný chrám uhorských krá¾ov Katedrála svätého Martina (Bratislava). Po roku 1989 bolo v Bratislave, hlavne v jej okrajových èastiach postavených viacero nových kostolov. Medzi dôležité kostoly patria aj Kostol a kláštor klarisiek, Kaplnka sv. Kataríny, Kaplnka Kristovho Tela a Kostol svätej Alžbety, známy pod názvom Modrý kostolík.

Prvou výškovou budovou na Slovensku bol tzv. Manderlák postavený ešte pred 2. svetovou vojnou a bola to najvyššia budova Èesko-Slovenska v medzivojnovom období.

V Bratislave sa nachádza väèšina výškových budov alebo mrakodrapov na Slovensku, z ktorých ve¾ká èas� bola postavená už pred rokom 1989. Najvyššou budovou v Bratislave i na Slovensku je v súèasnosti budova Tower 115 s výškou 104 metrov na Pribinovej ulici pomerne blízko historického centra mesta. Nachádza sa v oblasti, kde sa plánuje výstavba ïalších podobných výškových budov.

Najvyššou budovou postavenou pred rokom 1989 je budova Slovenskej televízie v Mlynskej doline s výškou 108 m. Svojho èasu to bola najvyššia budova v Èesko-Slovensku. Najvyššou budovou pred rokom 1989 v centre mesta bol Presscentrum, neskôr premenovaný na Pressburgcentrum s výškou 104 m, ktorý bol po rekonštrukcii premenovaný na Tower 115.

Najvyššou budovou v Bratislave v súèasnosti je Tower 115 s celkovou výškou 115 metrov vrátane antény (pred rekonštrukciou 104 m), nasleduje Národná banka Slovenska (111 m), Slovenská televízia (108 m) a Budova banky VÚB.

Bratislava v súèasnosti prežíva silný stavebný „boom“, èo znamená, že tu prebieha rýchla a intenzívna výstavba nových výškových budov. Táto èinnos� sa èasto stretáva s odporom pamiatkárov, ktorí sú zásadne proti výstavbe výškových budov v širšom centre. Naposledy sa to prejavilo pri zámere výstavby 34-podlažnej obývate¾nej budovy na Šancovej ulici, prièom pôvodne mala ma� budova len 8 poschodí. Nakoniec bolo povolených 22 podlaží.

Výškové budovy sa èasto stavajú v blízkosti ve¾kých nákupných centier ako napríklad Polus City Center alebo Aupark. Pri Polus City Center boli zatia¾ postavené 2 výškové budovy, 19-podlažná Millenium Tower I a 21-podlažná Millenium Tower II a v doh¾adnej dobe sa poèíta s výstavbou Millenium Tower III. Táto lokalita je pomerne blízko výškovej budovy postavenej pred rokom 1989 s názvom Hviezda (¾udovo Kukurica), ktorá slúži ako ubytovacie zariadenie armády.

Pri nákupnom centre Aupark sa zaèiatkom roka 2006 zaèal stava� Aupark Tower, ktorý má by� vysoký 96 metrov. Aj tu sa viedla hádka o výške budovy a nakoniec sa uspokojili s 22 podlažiami. Aupark Tower sa nachádza 10 metrov juhozápadne od Auparku blízko pri pravej strane Nového mosta.

Vo všeobecnosti až donedávna výstavba výškových budov v Bratislave nemala nijakú koncepciu, výstavba dominánt prebiehala v mnohých mestských èastiach pomerne nekoncepène a chaoticky, prièom nové budovy èasto nerešpektovali existujúcu zástavbu a vz�ahy s okolím a èasto boli stavané samostatne. Tento stav sa postupne mení, prièom v budúcnosti by sa výškové budovy mali stava� v oblastiach na to urèených a tiež by nemali stá� samostatne, ale mali by tvori� ucelenú štvr�.

Príkladom takejto plánovanej modernej štvrte je aj projekt v blízkosti novej štvrte Eurovea pri dunajskom nábreží, ktorý poèíta aj s dvojicou 135 metrov vysokých polyfunkèných budov pri existujúcej výškovej budove Tower 115. Tieto budovy budú vzdialene pripomína� znièené "dvojièky" v New Yorku World Trade Center. Názov projektu je Panorama City a na jar roka 2007 sa zaèína vo výstavbe.

V Bratislave prebieha výstavba viacerých nových moderných mestských štvrtí, predovšetkým na dunajskom nábreží a v jeho okolí.

Pri Parku kultúry a oddychu je vo výstavbe štvr� River Park, ktorá je pokraèovaním historického centra smerom k PKO a má obsahova� zaujímavú a modernú architektúru a množstvo novej zelene.

Írska spoloènos� Ballymore Properties zaèala v roku 2006 na dunajskom nábreží stava� novú modernú mestskú štvr� s názvom Eurovea, ktorá má by� dokonèená v roku 2009 a má obsahova� obchodné a zábavné priestory, 5-hviezdièkový hotel, reštaurácie, kancelárie a luxusné byty.



V Bratislave sa nachádza nieko¾ko parkov a v okolí lesy Malých Karpát. Najväèším parkom v meste je bratislavský lesopark na pri¾ahlých vrchoch Malých Karpát, v ktorom sa nachádza nieko¾ko turistických stredísk, napríklad Železná studienka alebo Koliba, Horský park, ktorý sa nachádza v Starom Meste, je jedineèný tým, že obsahuje pôvodné rastliny a živoèíchy. Na Petržalskej strane sa nachádza Sad Janka Krá¾a, založený v rokoch 1774 až 1776, èo je prvý verejne prístupný park v strednej Európe. Bratislavská zoologická záhrada sa nachádza v Mlynskej doline.

Bratislava je známa aj ako mesto s pulzujúcim noèným životom. Ve¾ké množstvo barov a noèných klubov sa nachádza predovšetkým v historickom centre a okolí, hlavne na Obchodnej ulici, Námestí SNP, ako aj v okolí Ventúrskej a Michalskej ulice. Možnosti noènej zábavy poskytuje aj Mlynská dolina a jej okolie, nieko¾ko známych klubov sa nachádza priamo na akademickej pôde v priestoroch študentských domovov a internátov. Medzi študentmi sú populárne napríklad pravidelné „oldies“ diskotéky, ktoré sa konajú každý mesiac v jednom z vysokoškolských klubov, ako aj každoroèné vonkajšie akcie v Mlynskej doline.

Z kultúrnych podujatí sú známe Bratislavské hudobné slávnosti v Redute, ktoré každoroène usporadúva Slovenská filharmónia a tiež aj Bratislavský filmový festival. V posledných rokoch sa stali tradíciou Bratislavské korunovaèné slávnosti, ktoré sa snažia verne napodobni� dôležité historické okamihy so všetkým, èo k tomu patrí a vyzdvihnú� tak význam Bratislavy ako korunovaèného mesta. Najmasovejšie podujatie sú však Bratislavské silvestrovské oslavy, poèas ktorých sa Bratislava premení na centrum zábavy a pulzujúceho života, prièom toto podujatie do Bratislavy láka stále väèšie masy ¾udí z okolitých i vzdialených krajín. Raz roène sa organizujú aj dni otvorených dverí s názvom Bratislava pre všetkých. Od roku 2008 sa tu koná festival Bratislavský majáles. Medzi známe podujatia patrí aj pivný festival Junifest. Raz za rok sa koná podujatie Noc múzeí a galérií, kedy je možné navštívi� bratislavské múzeá a galérie až do neskorej noci.

Medzi najznámejšie kulinárske špeciality patria bratislavské rožky a bratislavský rezeò. Historické centrum Bratislavy je bohaté na stravovacie zariadenia, ktoré ponúkajú špeciality nielen slovenskej, ale aj svetovej kuchyne. V letnej sezóne má ve¾a reštaurácií a kaviarní aj exteriérové sedenia priamo na ulici

V posledných rokoch, predovšetkým po vstupe Slovenska do Európskej únie v roku 2004, èelí Bratislava každoroène rastúcemu poètu zahranièných turistov. Na popredných miestach sa nachádzajú Briti, Nemci, Japonci, Amerièania, ako aj Rakúšania, Poliaci, Španieli, Taliani i Maïari a Èesi. V poslednom období zaèína by� limitujúcim faktorom kapacita hotelov, nedostatok je badate¾ný predovšetkým v sektore štvor a pä�hviezdièkových hotelov. Zvláš� ve¾ký poèet zahranièných návštevníkov sa v Bratislave nachádza na Silvestra vïaka tradièným silvestrovským oslavám, ktoré do Bratislavy lákajú ¾udí z celej Európy, napríklad niektoré slovinské cestovné kancelárie usporiadavajú turistické zájazdy do Bratislavy predovšetkým kvôli bratislavským silvestrovským oslavám.

Pre turistov je k dispozícii aj vyhliadkové vozidlo s názvom Prešporáèik, ktorým je možné previez� sa priamo ulicami historického centra mesta. K dispozícii je výklad v rôznych jazykoch.

Bratislava na podporu turizmu používa špeciálne turistické logo a slogan "Little Big City" (Malé ve¾ké mesto), mestskou farbou je èervená. V meste premávajú aj vozidlá MHD s týmto logom a sloganom (ukážka), prièom ich poèet pribúda, èasom by tento reklamný náter mali ma� všetky vozidlá MHD.

V roku 2006 mala Bratislava 77 komerèných ubytovacích zariadení, z toho 45 hotelov s celkovou kapacitou 9940 lôžok. Prenocovalo tu 686 201 návštevníkov, z èoho 454 870 bolo zo zahranièia. Celkovo tu návštevníci prespali 1 338 497 krát.

Bratislavský región (Bratislavský kraj) je najbohatší slovenský región a v rámci nových krajín Európskej únie je na druhom mieste (po Prahe) v poradí pod¾a HDP na obyvate¾a vyjadrený v parite kúpnej sily (PPS), kde dosahuje 147,9 % priemeru Európskej únie (v roku 2007), èo je 19. miesto zo všetkých regiónov Európskej únie. Je tu tradiène najnižsia nezamestnanos� na Slovensku a ve¾a obyvate¾ov z iných regiónov Slovenska sem cestuje za prácou.

Priemerná mzda v Bratislave bola v prvom kvartáli roku 2008 vo výške 29 722 Sk[2] (€ 986,6).