30-te viroèia priatelstva "Púchov–Pazova"

V poslednú májovú nede¾u sa v púchovskom Dome kultúry zišli domáci divadelní ochotníci s hos�ami zo Starej Pazovy zo Srbska, aby v si v spoloènom programovom pásme piesní a scénok pripomenuli vzácne jubileum. Tridsa� rokov spolupráce dvoch slovenských divadelných kolektívov, ktorá presiahla hranice domoviny a dá sa poveda� i doby, sa naplní tento rok.

Prítomných pozdravila riadite¾ka Domu kultúry Milada Vargová, Goran Joviæ, predseda obce Stará Pazova a tiež primátor Púchova Marián Michalec, ktorý navyše najväèším „�ahúòom“ spolupráce odovzdal pamätné listy. O èo bola oslava komornejšia, o to srdeènejšia atmosféra vládla v sále. V popoludòajšom programe sa publiku predstavili èlenovia divadla VHV zo Starej Pazovy, domáceho divadielka Hugo, divadla M, bábkarského súboru D 121, detského divadelného štúdia Ochotníèek a na záver súboru Homo Fuge

Vrá�me sa však do histórie. Ni� vzájomnej spolupráce sa zaèala odvíja� na jeseò roku 1979, keï èlenovia vtedajšieho známeho púchovského divadelného súboru Makyta vycestovali za slovenskými krajanmi do vtedajšej Juhoslávie. Cestovanie nebolo jednoduché. Cestu nik nepoznal a autobus do Pazovy meškal nieko¾ko hodín. Domáci èakali v „spolku“, èakali doma, doèka� sa nevedeli. Mobilné telefóny nejestvovali a nik netušil, èi Slováci z Púchova vôbec vyrazili, èi neostali trèa� na hraniciach, èi niekde poblúdili na ceste. Niet divu, že prvé slová, ktoré Púchovèania od Pazovèanov poèuli, sa dajú len opatrne publikova�, také boli š�avnaté a spontánne:„ Kde ste v p... tak dlho boli vy k..... slovenskí?

Možno práve táto srdeènos� polámala všetky ¾ady už na zaèiatku a vz�ahy až neuverite¾ne rýchlo prerástli z kolegiálnych na kamarátske a dokonca rodinné. Ešte po tridsiatich rokoch, keï sme sa v Pazove rozprávali s Miroslavom Šarkézym, ktorý Púchovèanov na dolnej zemi vítal spomenutou vetou, nenazval v spomienkach svojich už nebohých púchovských kamarátov Cenge¾a, èi Hodoòa inak, ako bratmi. Pre èloveka nezúèastneného až �ažko veri�, že sa môže priate¾stvo takto tuho rozvíja� na dia¾ku. Jaroslav Litavský alias Didi na túto tému zafilozofoval: „Neviem preèo, ale to sa jednoducho muselo sta�. To iba život, jeho dobrá vô¾a ponúkla na dlani a ¾udia to zvládli...“

„Púchov a Pazova, to mi je jedno v srdci. Keï idem do Pazovy idem domov, keï som v Púchove, som doma.“ Toto krátke no výstižné vyznanie sme poèuli z úst nenápadného Janka Havrana, ktorý nikdy nesmie chýba� pri púchovskej návšteve. Vybavuje, uhos�uje, organizuje, stíska. Získa si èloveka v priebehu desiatich minút a už ho nepustí. A ko¾ko je tam takýchto Jankov, Jaroslavov a Sašov a Zdenkov a Martinov, Anièiek, Katarín, Milušiek, Vlást,... a nech mi prepáèia všetci ostatní, že nepokraèujem.

Tento èlánok by bol kalendárom, ak by som chcel menovite poïakova� a spomenú� všetkých, ktorí sa prívetivo, družne a pohostinne správali k našincovi. A pozor, nikdy nebolo dôležité, kým ste. Èi ste primátor, herec, technik, èi náhodný šofér. Všetkých nás dokázali votka� do priate¾stva. Mnohí z tých, ktorí mali to š�astie by� pri tom a poèu� prvé privítanie v Pazove, už nie sú medzi nami.

Priate¾stvo však stále trvá, naprieè èasom, napriek zmenám zriadenia, zmenám vlád a dokonca i vojnám. Nech už boli v rôznych èasoch rôzni ¾udia a rôzne okolnosti, isté je, že v prípade týchto dvoch slovenských sàdc platí naše dávne príslovie: „Stará láska nehrdzavie.“

Ako to všetko zaèalo

Iniciátorkou a „pôrodnou babicou“ tejto tridsa�roènej dámy menom Družba bola Emília Èibenková, nestorka púchovského divadla, ktorá medzi ochotníkmi pôsobila snáï vo všetkých funkciách. Ešte na jeseò minulého roka, keï sme sa chystali do Srbska, sme ju poprosili o nieko¾ko spomienok na zaèiatky spolupráce.

„Na odporúèanie Matice Slovenskej v Bratislave som iniciatívne sprostredkovala a vybavila spoluprácu so SKUS-om (Slovenským kultúrnym spolkom) v Starej Pazove, vo vtedajšej Juhoslávii. 19. – 25. novembra 1979 bol DS Makyta hos�om SKUS-u. Bola to prvá návšteva púchovských ochotníkov u našich krajanov na dolnej zemi. Bola obnovená premiéra hry „Chytráctvo majstra Pathelina z roku 1973. Hra sa rozšírila o tance a komparz. Poèas týždenného pobytu sme odohrali pä� predstavení: v Kysáèi, Petrovci, Kovaèici, Erdeviku a Starej Pazove.V júni 1980 sme u nás v Púchove privítali súbor SKUS-u zo Starej Pazovy, ktorý nám oplácal našu návštevu. (spoloèná fotografia oboch kolektívov je práve z tejto návštevy a vznikla na parkovisku za Domom kultúry v Púchove) Priatelia z Juhoslávie boli našimi hos�ami od 29. VI. do 6. VII. 1980 a odohrali tri predstavenia Gorkého hry „Na dne“ v Dubnici nad Váhom, Považskej Bystrici a v Púchove. Dom kultúry, vtedajšie vedenie Makyty i èlenovia súboru Makyta vyvíjali maximálne úsilie, aby krajanov reprezentatívne prijali a oplatili im tak ich pohostinnos�. 6.III. 1981 odchádza E. Èibenková a V. Hodoò do Juhoslávie na prehliadku slovenských divadelných súborov. V marci 1982 sa uskutoèòuje druhý zájazd DS Makyta do Starej Pazovy, kde sme uviedli nieko¾ko predstavení hry „Beta kde si?“ postupne v Kysáèi, Kovaèici, Petrovci a Pazove. Pred odchodom do SFRJ sme sa dozvedeli, že v Bratislave zomrel významný slovenský spisovate¾ Milo Urban. V októbri 1982 sme opä� hostili èlenov DS hrdinu Janka Èmelíka v Púchove. Uviedol dve predstavenia hry „Básnik a žena“ a štyri predstavenia hry „Hmly na úsvite“ práve od zomrelého M. Urbana. Hrali v Bytèi, v Považskej Bystrici, v Streženiciach a tri predstavenia v Púchove. Hostia si v rámci programu pozreli krajèírsku prevádzku Makyty v Bytèi i v Púchove, sklársku výrobu v Lednických Rovniach, navštívili JRD Mesteèko a mali možnos� pozrie� si Žilinu, Gottvaldov, Bytèu a mnohé ïalšie mestá.“

Dodajme, že na na púchovskom javisku sa objavili drámy Zem, Hrdinovia, dobrodružná Cesta okolo sveta, ale aj pohybové a výpravné SOS. Zo vzájomnej spolupráce s bábkarmi zo súboru D 121 vzniklo v Pazove prvé èierne divadlo Èertove obrázky a ešte na javisku starého Domu kultúry vystupovali aj pazovské deti s hrou Budkáèik a Dubkáèik.

Poèas tridsa�roènej histórie sa súbory navštevovali pravidelne. Púchovèania vyviezli inscenácie ako: Najdúch, Pani richtárka, Súboj „O“, Ženský zákon, dve inscenácie – Mníška a Adam stvorite¾ v naštudovaní divadla mladých, detský Ochotníèek hos�oval na dolniakoch s hrou Vaska, nespi!, divadlo „M“ odohralo Snehovú krá¾ovnú a bábkarský súbor D 121 predviedol nezabudnute¾né Èarovadlá a naposledy Popolvára. V Srbsku hos�oval aj DS Za zrkadlom z púchovského Gymnázia so Štepkovou hrou „Ako som vstúpil do seba“. Spolupracovalo sa pri výmene scenárov, na návrhoch kostýmov i výrobe bábok. Aktivity mimo divadla ani nespomíname.

Tridsa� rokov je pre èloveka málo, vek prvých šedín. Pre súbor je takýto vek dôvodom na bilanciu, v histórii ¾udstva je to taký malý p¾uvanec v mori. Je tridsa� rokov spolupráce ve¾a, èi málo? Mnohí veria, že to bolo prvých tridsa� rokov. Neostáva len zapria� všetkým, ktorí sa tohto, ako vravia Pazovèania, „kamarátenia“ zúèastnia, aby mohli oslávi� aj 40., 50., 60., a ak dožijú - aj 120-roènicu.

Ïalšie ohnivko histórie vzájomných vz�ahov ukujú púchovské folklórne súbory, ktoré budú koncom mesiaca hos�ova� na dolnozemskom folklórnom festivale. Držíme im palce a tak trocha i závidíme.

Jeden z pamätných listov odovzdal Marián Michalec aj Emílii Èibenkovej, ktorá bola pred 30 rokmi pri zrode divadelnej spolupráce Starej Pazovy a Púchova.


Obrazky mesta Puchov: