Staropazovská evanjelická cirkev

V Turíènu nede¾u na staropazovskej evanjelickej fare sa zoskupili poèetní hostia z nemeckých miest Reutlingen a Stuttgart, ako aj z Belehradu, aby spoloène oslavovali svätodušné sviatky v slovenskom evanjelickom chráme.
Dôvod na to bol milodar nemeckých evanjelikov priložený na dokonèenie novej fary v Starej Pazove. Tie prostriedky budú uložené na úpravu vonkajšej fasády.

Skupine pôvodných novopazovských Nemcov sa pripojila aj 18 èlenná skupina turistov zo Štutgartu, ktorú vedie Milena Renkl-Ristoviæová. Pod¾a jej slov, pretože je pôvodom Srbka a vydaná pred mnohými rokmi za Nemca, týmto turistickým turièným výletom chce priblíži� Nemcom kultúrno-historické dedièstvo Srbska. Túto návštevu Starej Pazove chápe ako èas� obchádzky chrámov Srbska.

K takýmto nevšedne slávnostným Turièným sviatkom sa právom pripojili aj veriaci Evanjelickej a.v. cirkvi v Belehrade v èele s velebným pánom farárom Vladislavom Ivièiakom. Vlastne, tentoraz páni farári Vladislav Ivièiak a Igor Feldy spoloène službovali v Turíènu nede¾u v slovenskej a nemeckej reèi a pripravili krásne kázne. Svätodušné piesne v slovenskej a nemeckej reèi doplnil svojim majestátnym spevom chór Tília pod vedením pani kantorky Anny Djurdjeviæovej.

Prívet a zákusky Staropazovèania usporiadali už vo ve¾kej sieni zatia¾ nedokonèenej novej fary. Pod¾a slov Pavla Baláža dozorcu staropazovského cirkvného zboru už teraz bolo vidno že pomaly aj táto ve¾kolepá miestnos� cirkevného domu býva tesná uhosti� to¾kých hostí.

V Starej Pazove sa toho èasu konèí výstavba novej fary Slovenskej evanjelickej a.v.cirkvi. Preto sa zjavila otázka èo bude so starou „hurbanovskou farou“ – ako ju Pazovèania najèastejšie volajú.

Tento objekt je pod ochranou štátu ako architektonická a kultúrno-historická pamiatka. Totiž, budova farského úradu s farským bytom bola vystavaná roku 1894. Iniciátorom a kreátorom dizajnu bol Vladimír Hurban staropazovský farár a syn Jozefa Miloslava Hurbana jedného z troch modifikátorov slovenského spisovného jazyka.
Do tohto prekrásneho farského objektu prichádzali mnohé významné osobnosti: Jozef Miloslav Hurban, Vajanský, Anna Jurkovièová, Konštantín a Cyril Hurbanoví, Sveto Hurban, rodina Štúrova, básnik Vladimír Roy, Kristína Royová, Martin Kukuèín (vlastne Matej Bencúr), Maša Ha¾amová (ktorá v Starej Pazove chodila do ¾udovej školy) a tak ïalej a tak ïalej. Do Hurbanovskej fary chodievali a mnohé srbské èi chorvátske osobnosti. Spomeniem Miloša Crnjanského, Ivu Andriæa, Branislava Nušiæa... Na tento farský úrad prichádzali aj významné cirkevné osobnosti evanjelickej, pravoslávnej a katolíckej cirkvi, ako aj významné politické osobnosti a ve¾vyslanci.
Mnohé z týchto stretnutí a rozhodnutí zostali zachované v písomnej podobe, alebo ako foto záber.
Uvediem aj ten údaj že sa práve na tejto fare zrodila idea osamostatnenia Slovenskej evanjelickej a.v.cirkvi.
Predošlí farári slovenskej evanjelickej cirkvi tiež ponechali písomné stopy vo svojich kronikách.Napríklad kronika Samuela Jesenského, spisy Štefana Lešku, Vladimíra Vereša a ïalších.
Ko¾ko bol Vladimír Hurban pokrokový hovorí údaj že svojmu synovi, taktiež Vladimírovi, nielenže zaštepil lásku k písaniu ale aj k fotografovaniu a to spravil tak, že mu ešte kým bol detskom kúpil fotoaparát a tmavú komoru. Na ten spôsob mladý Vladimír Hurban – VHV –mohol spravi� množstvo fotografií. Po Hurbanovi zostalo množstvo dokumentárnych fotografií zo života Starej Pazovy a iných miest kam cestoval – Belehradu, Záhrebu, na Jadran, do Budapešti, Bratislavy, Trenèína a pravdaže do Martina. Tu sa nájdu dôležité historicky významné fotoreportáže z konca 19. a v prvej polovici 20. storoèia.
Spomenutý syn Vladimíra Hurbana, Vladimír Konštantín Hurban, vlastne Vladimír Hurban Vladimírov – VHV – ve¾a písal. Nielen drámy, operety a skeèe ale aj ve¾a novinových èlánkov – cestopisných reportáží, úvah, recenzií a esejí. Tu bola písaná kopa listov, vytlaèených vizitiek, pozvánok, plagátov, ale aj nízko nákladových novín a brožúr... Vlastne na staropazovskej Hurbanovej fare istý èas existovala aj gutenbergova tlaèiareò.
VHV-eho sestra ¼udmila Hurbanova nielenže napísala kroniku staropazovského divadelníctva v rokoch 1903-1933, ale napísala aj dos� literárnych prác rozlièného žánru. Prednedávnom som objavila 22 zväzkov jej denníka z obdobia rokov 1950-1960.
Pretože Hurbanova fara bola vždy naplnená farským úradom, farským bytom a presbyteriálnou kanceláriou, na úschovu archívu nebolo miesta. Všetko sa nosilo na povalu alebo do komory a tam nie sú dobré podmienky. Až v roku 1975, po smrti farára Vladimíra Vereša profesor slavistiky Michal Filip celý vzácnejší archív rodiny Hurbanovej pozbieral domov kde pedantne systematizoval, katalogizoval a porozde¾oval všetok zachovaný písomný materiál Hurbanovcov a predošlých farárov v Starej Pazove. Potom dobrú èiastku archívneho materiálu odniesol do Martina, do vtedajšieho Historického múzeu Matice slovenskej. Niektoré veci sú uložené v Historickom ústave Sriemska Mitrovica, taktiež sa èosi nájde v bibliotéke Matice srbskej v Novom Sade. Ostatné bolo odnesené na Filozofickú fakultu do Nového Sadu. Na Filozofickej fakulte v tamojšej knižnici slovakistiky kopa Hurbanových rukopisov zostala leža� v papierových škatuliach. Až po páde komunizmu, tie doklady z Filozofickej fakulty sú vrátené na pazovskú faru.