Priezviska v Padine a ich význam a pôvod

.
.
.
BABINKA-
BABKA-
BABUCHNA
BAJ
BALAŽ
BARCA
BAÈUR
BENKA

Quote :

(podla dobových zvyklostí sa v minulosti zapisovalo aj ako Benssa, vyslov Benša). Toto priezvisko vzniklo z domáckej podoby krstného mena Benjamín alebo Benedikt (novšie Benadik); lat. Benedictus (= požehnaný, blahoslavený); mad. Benedek. Benjamín je novozákonné meno; bol najmladší Jakubov syn, ktorého otec nazval binjamin (= syn pravej ruky, t. j. štastný), hoci mu matka Ráchel, zomierajúc pri pôrode, dala meno benoni (= syn môjho smútku); Benedikt (Benadik 480-543) založil najstarší mníšsky rád v katolíckej cirkvi, benediktínsky rád (539). Príslušníci benediktínskeho rádu (rehole) podporovali pápežov v zápase o svetskú moc. Z mien Benjamín a Benadik vznikli v slovencine pocetné domácke (hypokoristické, maznavé) podoby, z ktorých neskoršie vznikali aj priezviská. Takéto priezviská máme doložené aj zo slovenských obcí vo Vojvodine; napr.: Bena (Aradac., Hložani., Kysac., Lalic.,., Pazova.), Benák (Piv.), Bencík (Luba, Silbaš.), Bendák (Pazova.), Benedikovic (Selenca.), Benek (Selenca.), Beniac (Hajducica., Kysac.,, Petrovec.), Beniak (Kysac.), Beník (Pazova., Petrovec., Selenca.), Benka (Aradac.,Celarevo., Erdevik., Hložani., Ilok, Jánošik., Kovacica., Kulpin., Lalit., Padina, Pazova., Petrovec, Pivnice., Selenca), Benko (Aradac., Hložani., Zren.), Benkovic (Selenca), Beno (Aradac.,Kysac, Lalit. Pazova., Selenca.), Benov (Aradac)

BERACKI
BERADJI
BERKOVIÆ
BEŠKA
BILEK
BILER
BIREŠ
BOBOR
BOBOŠ
BOJKOVSKI
BOKOR
BOLERAC
BRACHNA
BREZINA
BREZNIK
BRTKA
BRUK
...
...
...
CESNIK
CICKA
...
...
...
ÈAPO
ÈEH
ÈIŽIK
ÈOBANIN
...
...
...
DEH
DENCJAK
DIŠPITER
DOMOVKI
DUBOVSKI
DUDAŠ

Quote :

(zapisované aj ako Gajdos, Gaidos, Gaydos, vyslov všetko Gajdoš). Priezvisko vzniklo zo základnej podoby všeobecného podstatného mena gajdoš: 1. kto hrá alebo vie hrat na gajdách, gajdoš, dudáš; 2. prenes. kto gajduje, place (obycajne o dietati). Toto priezvisko je v slovenských obciach v Bácke, Banáte a Srieme pomerne casté; máme ho napr. doložené z obcí: Aradác, Begec, Hložany, Ilok, Kovacica, Kysác, Palanka, Pazova, Selenca, Silbaš. Casté je aj priezvisko Dudáš (kto hrá alebo vie hrat na dudách, gajdách): Biele Blato, Erdevík, Hložany, Ilok, Kovacica, Kulpín, Kysác, Lalit, Luba, Lúg, Padina, Petrovec; v minulosti bolo aj v Selenci.

DUDOK
DURGALA
...
...
...
ÏINA
ÏURICA
ÏURIK
ÏURIŠ
ÏURIÈEK
...
...
...
FARKAŠ

Quote :

(v minulosti zapisované aj ako Farkas); madarsky. farkas (vyslov farkaš = vlk). Toto priezvisko je velmi casté v slovenských obciach v Bácke, Banáte a Srieme: Aradác, Bingula, Erdevík, Hajducica, Hložany, Ilok, Jánošík, Kovacica, Kysác, Lalit, Padina, Palanka, Pazova, Petrovec, Pivnica, Selenca, Silbaš, Šíd. V súcasnosti je v Selenci aj priezvisko Bolf, v minulosti bola aj podoba Bolfík i Wolf (nem. Wolf = vlk; nemecka. nárecová podoba Bolf, Bolfík = vlk, vlcok);v minulosti bolo v Selenci aj priezvisko Vlcek, ktoré je v slovenských obciach casté aj dnes (Erdevik, Kysac., Lalit., Padina, Pazova, Pivnice., Selenca., Silbaš., Šíd, Vojlovica.). Z Padiny je doložená aj podoba Vlcek.

FI¼KA

Quote :

toto priezvisko je utvorené z domáckej podoby krstného mena Filip, meno vzniklo z gréc. philos + hippos (= milovník koní). Filip je novozákonné meno; po Ondrejovi a jeho bratovi Šimonovi Filip sa stal Ježišovým apoštolom. Krstné meno Filip má pomerne vela domáckych podôb, z ktorých vznikali aj priezviská; napr. Figuš (Pad., Piv.), Filcík (Ar., Kov.), Filcík (Kov.); Filko (Ar., Ilok, Kys.), Filo (Ar.). Podoba priezviska F i l k o/F i l k a je doložená z obcí: Hložany, Ilok, Kysác, Selenca a základná podoba Filip z Pazovy;

FUN�IK
FUSEK
...
...
...
GAGES
GAJAN
GAJIÆ
GALAS
GALAT
GALIK
GALO
GARAFIJAT
GARAJ
GEDELOVSKI
GLAVAÈ
GLOZIK
GREKSA
GRNÈA

Quote :

(srbsky zapisované ako Grnja); slovo grna má viac významov: 1. na západnom Slovensku je to viacrocný hroznový tažen vo vinici; 2. dlhý prút ponechaný pri rezacke vinica, kocúr; 3. toto slove môže byt aj pomenovaním uzemcistej, obycajne tucnej ženy; 4. na západnom Slovensku alebo aj širšie sa týmto slovom expresívne pomenúva aj hlava, kotrba; 5. môže to byt clovek, ktorý v práci používa alebo uprednostnuje lavú ruku, lavák (takto sa pomenúva aj v niektorých našich obciach); 6. môže to byt aj nôž bez crienkov a pod. V slovenských obciach vo Vojvodine je viac príbuzných priezvisk: Grnác (Silbaš.), Grnca (B.Petrovec., Padina.), Grno (Kysac.). Priezvisko G r n a máme doložené z obcí: Celarovo, Erdevík, Hložany, Ilok, Jánošík, Kulpín, Kysác, Lalit, Luba, Palanka, Petrovec, Pivnica, Selenca.

...
...
...
HAJNAL
HAKAJ
HALABRIN
HALAJ
HAÒIK
HAVELA

Quote :

toto priezvisko vzniklo z domáckej podoby krstného mena Havel (= Gál); toto meno je z lat. Gallus (= 1. obyvate¾ Gálie, Gál, dnešné Francúzsko; 2. lat. gallus = kohút; èes. Havel, slov. spisovne Gál). V slovenèine sú poèetné domácke mená utvorené z podoby Havel i Gál, z ktorých vznikli aj priezviská. Vo Vojvodine máme doložené napríklad tieto priezviská: Hajko (Kov.), Halai, Halaj, Halaji (Bin., Erd., Hlož., Kys., Pad., Paz., Pet), Halaš, Halaša (Sel.), Halko (Chalko? Erd.), Hálik (Hlož., Pal.), Hasík (Kys., Pet.), Havaj (Pad., Voj.), Havka (Hlož.), Havlíèek (Sel.). Z Pivnice je doložená podoba Havel a z Padiny Havela. Z podoby Gál sú tieto priezviská: Gages (BB., Kov., Pad., Voj.), Gajdan (Kov., Pad., Voj.), Galas (Pad.), Gálický (Pal., Piv., Sel., Sil.), Gálik (Ar., Kov., Kys., Pad., Pal., Paz., Sel.), Galko (Erd., NS., Pal.), Gálko (Hlož.), Galo (Ar., Hlož., Pad., Paz.), Gálo (Kov., Pad.), Gallo (Kov., Paz.). Priezvisko H a š k a máme doložené z obcí: Èelarovo, Hložany, Kovaèica, Kulpín, Kysáè, Padina; podobu Haško z Kovaèice, Padiny, Pazovy

HAVRAM

Quote :

(doložené aj v podobe Havram, Avram, Havray, Avray); vták s lesklým èiernym perím podobný vrane, zdrob. havranèek. Priezvisko H a v r a n máme doložené z obcí: Biele Blato, Bo¾ovce, Hajdušica, Ilok, Kovaèica, Lali�, Padina, Pazova, Pivnica, Selenèa

HAŠKO
HEÏI
HLAVATI
HLAVÈA
HOLIK
HOLOŠ
HOLUBEK
HORÒJAÈEK
HORVAT
HRIB
HRIJEŠIK
HRÆAN
HUSARIK
HUÈKA
HUÏEC
.
.

Ej ked´ moje nejestvuje v Padine..........

Srndy wrote:

Ej ked´ moje nejestvuje v Padine..........

Ako to.....a de je brat?

som sa zle viasniv
Brat je tam ale naše priezvisko pochádza z Hložiam tak v tom zmysle že sme len mi v Padine

IMRO
.
.
JAKAB
JANOŠ
JANTO

Quote :

je to domácka podoba krstného mena Ján, ktoré vzniklo z hebrejského základu Jochanán (= Boh je milostivý). Z tohto hebrejského mena je aj meno Ivan (pozri pri priezvisku Ivánek); lat. Johannes, nem. Jonannes, Johan, Hans (= Ján); ženské podoby toho mena u Slovákov sú Johana, Hana, Jana. Najmä z podoby Hana sú poèetné ïalšie odvodeniny a z nich aj priezviská: Hana (Kov., Pad.), Hanák (Hlož., Kys., Sel.), Hanèík (Kys.), Haník (BB., Pad.), Hanka (Kys.), Hankaj (Kys.), Hankovský (Hlož.), Hankuš (Kys.), Hano (Ar.), Hanula (Pal., Piv., Sel.), Hanu¾a (Pet., Sel.), Hanus (Ar.). Takmer všetky tieto priezviská a iné príbuzné so zaèiatoènou slabikou Ha- možno odvodi� aj z hebrejského mena Channáh (= milos�, t. j. milá, milostná), z ktorého vznikli podoby Anna a Hana. V slovenských obciach v Báèke, Banáte a Srieme je takisto ve¾mi ve¾a rozlièných domáckych podôb z mena Ján, z ktorých vznikli aj priezviská; napr.: Jadach (Kov.), Jady (Kov.), Janèa (Ar., Kov.), Janèek (Kov.), Janèiar (Sel.), Janèík (Kys.), Janèo (Kov.), Janèov (Ar.), Janèoviè (Kov.), Jandrák (Piv.), Janeèka (Hlož.), Janega (Kov., Kys., Lal., Sel.), Janeš (Ar.), Janiè (Sel.), Janík (Kov.), Janiš (Ar., BB., Ján., Kov., ¼uba, Voj.), Jankoviè (Pad., Piv., Sel.), Jankovský (Ar., Lal.), Jánoš (Hlož.), Jánošík (Ar., Haj., Kul.), Janoška (Piv.), Janotík (Sel.), Jánovka (Kov.), Jánovský (Ar., Kov., Sil.), Janšík (Hlož., Lal., Pet.), Janšov (Ar.), Janto (BB., Pad.), Jaško (Kov.), Jašo (Erd., Hlož., NS., Paz., Pet.). Niektoré z týchto priezvisk možno vznikli bezprostredne aj z iných základov. Meno Ján ako biblické meno je ve¾mi èasté nielen u Slovákov, ale aj u iných kres�anov (jeden z dvanástich Ježišových apoštolov, brat Jakubov); napr. nem. Johannes (= ponemèená latinská podoba), Johan, Hans; angl. John, Johny, Jack (vyslov Džon, Džoni, Džek); franc Jean (vyslov Žan); špan. Juan (vyslov Huan); tal. Giovanni (vyslov Ïovani); maï. János (vyslov Jánoš); slovin. Janez; srb. Jovan; dán. Even a pod. Priezvisko J a n á s máme doložené iba zo Selenèe (Ostatné vyššie uvedené doklady a vôbec v celej práci, ak nie sú v záhlaví hesla, vz�ahujú sa na minulos� a ich nositelia v Selenèi v súèasnosti nežijú.)

JONAŠ
JUHAS
JURICA
.
.
KADAÒAEC
KALAMIN
KARAS

Quote :

(Karasz, Karásek); druh sladkovodnej ryby podobnej kaprovi, karas, zdrob. karások, na západnom Slovensku karásek. V Selenèi možno ide o dve priezviská: Karas a Karásek, lebo aj v iných našich obciach Karásek (Bo¾., Piv. a Sel.) je osobitné priezvisko a K a r a s je doložené z Bo¾oviec, Kovaèice, Kysáèa, Padiny, Petrovca, Selenèe.

KAR¼EÈIK
KAŠ�JAK
KAŠÆJAK
KEREŠ
KEVICKI
KIŠ

Quote :

(Kiss, Kyss); maï kis (vyslov kiš = malý). Toto priezvisko máme doložené z poèetných obcí: Aradáè, Biele Blato, Belehrad, Hložany, Kovaèica, Kysáè, Padina, Pazova, Petrovec, Pivnica, Selenèa, Silbaš, Vojlovica. V Palanke máme nemeckú podobu Klein (vyslov Klain = malý)

K¼INKA
KÒAZOVIC
KOHUT
KOLAR
KOLARIK

Quote :

Kollár); priezvisko vzniklo z názvu remesla a zamestnania kolár. V minulých storoèiach remeslo sa obyèajne dedilo: po otcovi ho preberal syn a tak pod¾a remesla dostala rodina prímeno a potom aj priezvisko. V minulosti sa vyrábali predovšetkým kolesá a z toho vzniklo pomenovanie kolár. Z Hložian máme doložené aj priezvisko Kolesár. Zdrobnená podoba Kolárik je doložená z Bieleho Blata, Jánošíka, Palanky, Pivnice, Selenèe, Vojlovice. V našich obciach sú aj pomenovania a priezviská prevzaté z maïarèiny a nemèiny; napr. Bognár (maï. bognár = kolár; Sel.), Kerekeš (maï. kerekes = kolesár; Èel., Paz., Sel.), Vagner (nem. Wagner = kolár). Priezvisko K o l á r máme doložené skoro zo všetkých slovenských obcí vo Vojvodine: Aradáè, Begeè, Belehrad, Bingu¾a, Èelarovo, Erdevík, Hajdušica, Jánošík, Kovaèica, Kulpín, Kysáè, ¼uba, Lúg, Padina, Palanka, Pazova, Petrovec, Pivnica, Selenèa, Šíd, Vojlovica.

KO¼ÈIK
KOMINKA
KONÈEK
KOPÈOK
KOREÒ
KOTU¼AÈ
KOTVAŠ
KOVAÈ

Quote :

Kovács, Kovách, Kovacz, Kovats); toto priezvisko je podobne ako priezvisko Kolár v slovenských obciach v Báèke, Banáte a Srieme ve¾mi èasté; vzniklo podobne ako priezvisko Kolár z názvu zamestnania. Kováèske remeslo je ve¾mi staré a už v ïalekej minulosti sa dedilo z otca na syna. Popri krstnom mene, ktoré bolo až do uzákonenia priezvisk roku 1780 základným menom osôb, vznikali prímená, v tomto prípade pod¾a kováèskeho remesla, a z toho potom vzniklo aj priezvisko pre celé rodiny a potomkov. V našich obciach sú aj iné podoby tohto slova, ktoré poukazujú na západoslovenský, stredoslovenský i východoslovenský pôvod ich nosite¾ov; napr. stredoslovenské podoby sú Kováè, zdrobnené Kováèik (Pad., Sel.), východoslovenské Kovalèík (Pal., Sel.), Kovalovský (Sel. pod¾a obcí Koválov alebo Koválovce v Nitrianskej stolici), na západné Slovensko, možno i na Moravu a Èesko poukazujú podoby Kovár (èes. kovár = kováè; Ar., Bo¾., Pad., Paz., Piv.), Kovárèek (Kov., Pad.), Kovárèik (Kul.), Kovárik (SV.). Priezvisko K o v á è máme doložené spomedzi všetkých priezvisk azda z najväèšieho poètu obcí: Aradáè, Ašaòa, Begeè, Biele Blato, Bingu¾a, Erdevík, Hajdušica, Hložany, Ilok, Kovaèica, Kulpín, Kysáè, ¼uba, Nový Sad, Padina, Palanka, Pazova, Petrovec, Pivnica, Selenèa, Zreòanín.

KOZAK
KRA¼IK
KRASKO
KRACICA
KRIŽAN

Quote :

v základe tohto priezviska je všeobecné podstatné meno kríž. Pod¾a odvodzovacej prípony -ov možno predpoklada�, že pôvodne išlo o nosite¾a priezviska Kríž jeho syn bol Krížov. Dnes už podoba Krížov nemá privlastòovací význam, ale prípona -ov alebo ako celok predstavuje pomenovanie rodiny, znak na odlíšenie pokrvne blízkych osôb od iných pokrvne blízkych osôb s iným alebo podobným priezviskom. V slovenských obciach vo Vojvodine máme viac príbuzných priezvisk: Kríž (Haj., Ján., Voj.), Kríža (v minulosti v Selenèi), Križan (Ar., Èel., Erd., Hlož., Ilok, Kov., Kys., Pad., Pal., Paz., Pet., Piv., Sel., Sil.), Križka (Sel.), Križko (Kys.), Krišán (Ar., Kov.), Krišanèek (Ar.), Kriško (Kys.), Križanèek i Križanèok (Ar.). Priezvisko K r í ž o v máme doložené z obcí: Èelarovo, Erdevík, Ilok, Lali�, ¼uba, Selenèa.

KRÈ
KUCHARIK
KUKUÈKA
KU¼A
KUPEC
KURAJ
KUTA¼EK
.
.
LABAT
LACKO
¼AVROŠ
LENHART
LITAVSKI
¼AVKO/¼AUKO
¼AVROŠ
LUC
LUKAÈ

Quote :

priezvisko vzniklo z novozákonného mena Lukáš, v slovenských náreèiach Lukáè; latinská podoba je Lucas odvodená z Lucanus (= pochádzajúci z Lukánie, krajiny v južnom Taliansku), nem. Lukas; maï. Lukács (vyslov Lukáè); rus., ukr., srb. Luka. Z tohto mena vznikli aj niektoré priezviská; v našich obciach máme: Lukáèoviè (Kov.), Lukáš (Pad.), Lukášek (Sel.). Priezvisko L u k á è máme doložené z obcí: Biele Blato, Hložany, Ilok, Kovaèica, Kysáè, Padina, Palanka, Petrovec, Pivnica, Selenèa, Silbaš, Vojlovica.

.
.
MACAK
MACEK
MAGLOCKI
MAJD¼EN
MAJD¼IK
MAMOJKA
MARKO-V
MARKUŠ
MARTINEK
MARUŠÒIK
MARŠA¼
MARÈEK
MARÈIŠ
MASARIK
MATU¼A

Quote :

toto priezvisko patrí do skupiny priezvisk utvorených z rozlièných domáckych podôb krstných mien Matej a Matúš. V slovenèine jedno zo štyroch evanjelií Nového zákona nesie Matúšovo meno (Evanjelium pod¾a Matúša). Toto meno je hebrejského pôvodu; hebr. Mattithjah (= dar Boha Jehovu). Podobne meno Matej, hebr. Mattiah (= dar boha Jehovu). Tieto dve podoby sa odlíšili v gréètine: Mattias = Matej a Matthaios = Matúš. Pôvodne základná podoba bola Matej a Matúš bola jeho domácka podoba. M a t e j: lat. Matthias; tal., Mattia; maï. Mátyás (vyslov Má�áš); èes. Matej; po¾. Maciej, rus. Matvej, srb. Matej (Jevandjelje po Mateju); M a t ú š: lat. Matthaeus; tal. Matteo, franc. Mathieu (vyslov Matié); angl. Mathew (vyslov Metjú); rus. Matvej; srb. Mate, Matija; maï. Máté; po¾. Mateusz (vyslov Mateuš); èes. Matouš a pod. Tieto dve podoby majú u kres�anov bohaté zastúpenie. V slovenèine a èeštine Evanjelium pod¾a Matúša a v srbèine Jevan|elje po Mateju. Aj v slovenèine majú mená Matej a Matúš ve¾mi ve¾a domáckych podôb, z ktorých je utvorený tiež ve¾ký poèet priezvisk: Macák (Ar., Kys.), Maco (Ar., Kys.), Mach (Sel.), Macha (Sel.), Macháè (Ar., Haj., Paz.), Machala (Piv.), Machálek (Kys., Zreò.), Machnáè (Kys.), Machnec (Hlož., Ilok, Kys., Pal.,), Macho (Paz.), Majo (Haj., Paz.), Maško (Ar., Sel.), Ma�a (Kys.), Mate (Kov.), Matejec (Haj.), Mateides (Šíd), Matejka (Ar., Lal.), Matejko (Sel.), Matheides (Haj.), Matis (Sel.), Ma�ko (Kys.), Ma�o (Kys.), Matúch (Hlož., Kov., Voj.), Matula (Pad.), Matu¾a (Kul., Pad., Pet., Sil.), Matulay (Ján.), Matuský (Hlož., Pal., Piv., Sel., Sil.), Matúš (Èel., Erd., Hlož., Ilok, Kov., Kys., Pal, Piv., Sel.), Matuša (Pal.), Matúšek (Piv., Sel.), Matuška (Sel.), Matuško (Sil.). Priezvisko M a c k o v i è máme doložené z obcí: Ilok, Lali�, Palanka, Pazova, Selenèa.

MAÏAR
MEGA
ME¼ICH
ME¼IŠ
MIHA¼EK

Quote :

maï. Mihály (vyslov Miháj = Michal); priezvisko je v základnej podobe tohto krstného mena, prevzatej z maïarského jazyka. V Kysáèi máme doloženú aj podobu Michal, ktorá je základná podoba v spisovnej slovenèine. Toto meno je z hebrejského Michaél (= ako Boh, bohu podobný); Michal sa v Svätom písme uvádza ako jeden z archanjelov; franc. Michel (vyslov Mišel); angl. Michael (vyslov Majkl); špan. Miguel; rus. Michail, Miša; srb. Mihailo, Miša. V slovenských obciach v Báèke, Banáte a Srieme je pomerne ve¾a priezvisk utvorených z domáckych (i základných) slovenských a maïarských podôb krstného mena Michal: Mièa (Beg.), Mièátek (Kys., Lal., NS.), Mièek (Sel.), Mièi (Sel.), Mièko (Ilok, Piv.), Michala (Pet.), Michálek (Voj.), Michálik (Paz.), Michalko (Piv.), Michaloviè (Kul., Kys., Pal., Piv., Sel.), Michek (Pet.), Michelek (Pet.), Michna (Piv.), Mihálek (Kov.), Miháli (Ar.), Mihálik (Hlož., NS., Lal., Piv.), Mihályi (Ar.). Priezvisko M i h á ¾ máme doložené z obcí: Aradáè, Biele Blato, Ilok, Kovaèica, Kysáè, Lali�, Nový Sad, Padina, Petrovec, Selenèa.

MIHA¼
*Isto ako MIHA¼EK
MIKULAŠ
MIKU¼KA
MIZERAK
MREÒICA
MUNÆAN
.
.
.
ÒEMEC
ÒEMOGA
ÒEMÈEK
NOSA¼

Quote :

èlovek alebo zviera s ve¾kým nosom. Príbuzné sú aj priezviská: Nosák (Kov., Piv.), Nosáò (Erd.), Nosáni (Erd.), Nosánik (Paz.), Nosian (Piv.) Priezvisko N o s á l i N o s á ¾ máme doložené z obcí: Biele Blato, Kovaèica, Padina, Petrovec, Selenèa, Silbaš.

.
.
.
OBŠUST
OLEJAR
OMASTA
ONDRIK
OÈKAJ
.
.
.
PA¼ENKAŠ
PAP

Quote :

Papp); maï. pap (= farár, kòaz). V slovenských obciach vo Vojvodine sú zaznamenané aj priezviská v slovenskej podobe: Farár (Ar.), Farka (Kys.), Farko (Ar., Pet.), Kòasko (Hlož., Sel.), Kòazmaco ( Kòaz Maco; Paz.), Kòazovic (Kov., Pad.), Kòazoviè (Lal., Pal., Piv., Sel.). Priezvisko P a p máme doložené z obcí: Bingu¾a, Erdevík, Hložany, Ilok, Kovaèica, Kysáè, Lali�, Nový Sad, Padina, Palanka, Pazova, Pivnica, Selenèa, Silbaš

PAPUGA

Quote :

Papp); maï. pap (= farár, kòaz). V slovenských obciach vo Vojvodine sú zaznamenané aj priezviská v slovenskej podobe: Farár (Ar.), Farka (Kys.), Farko (Ar., Pet.), Kòasko (Hlož., Sel.), Kòazmaco ( Kòaz Maco; Paz.), Kòazovic (Kov., Pad.), Kòazoviè (Lal., Pal., Piv., Sel.). Priezvisko P a p máme doložené z obcí: Bingu¾a, Erdevík, Hložany, Ilok, Kovaèica, Kysáè, Lali�, Nový Sad, Padina, Palanka, Pazova, Pivnica, Selenèa, Silbaš

PATAK
PAVELA

Quote :

Paulik); toto priezvisko je utvorené z domáckej podoby krstného mena Pavel; lat. paulus (= malý, prenesene skromný). Pavel je novozákonné meno. Bol jedným z dvanástich Ježišových apoštolov, pôvodne rímsky obèan a ve¾ký prenasledovate¾ prvých kres�anov. V slovenských obciach vo Vojvodine je ve¾ký poèet priezvisk utvorených z rozlièných domáckych podôb tohto krstného mena. Domácke podoby i priezviská vznikali zo slovenskej, latinskej i maïarskej základnej podoby - Pavel, Paulus, Pál; napr.: Pálik (Hlož., Kul., Kys., Pet., Piv.), Pa¾koš (Kys.), Palkovic (Piv.). Palkoviè (Bo¾., Piv.), Palov (Ar., NS.), Paloviè (Sil.), Paluš (Baj., Kul., Sil.), Paluška (Kov., Voj.), Pa¾uška (Paz.), Paška (Paz.), Paško (Paz.), Paulíèek (Sel.), Paulík (Ar., Sel., Voj.), Pauling (Pal.), Paulínyi (Kov.), Paulis (Piv., Voj.), Paulo (Sel.), Paulov (Sel., Voj.), Paulovic (Kys.), Pauloviè (Kov., Kys.), Pavèok (Hlož., Pet. - prípadne palec, zdrob. palèek pauèek pauèok = malý palec alebo drobný vták žijúci v hustých korunách stromov), Pavela (BB., Ján., Kov., Pad., Voj.), Pavelka (Hlož., NS., Pad., Pal., Pet., Piv., Šíd), Pavla (Pet., Sel.), Pavlíèek (Sel.), Pavlíni (Lal., Pet.), Pavlinka (Kov., Sel.), Pavlinko (Kov.), Pavlíny (Pet., Sel.), Pavlis (Hlož., Lal., Pet., Sel., Voj.), Pavlíšek (Sel.), Pavlov (Haj., Hlož., Ilok, Kys., Lal., Lúg, NS., Pal., Pet., Sel., Voj.), Pavlovic (Ján., Pad., Voj.), Pavloviè (Erd., Lal., ¼uba, Kys., Pet., Sil). Priezvisko P a v l í k máme doložené z obcí: Aradáè, Biele Blato, Hložany, Ilok, Kovaèica, Kulpín, Palanka, Pazova, Petrovec, Selenèa, Vojlovica.

PAVELKA
*isto ako PAVELA
PETRAK
*Isto ako Petraš
PETRAŠ

Quote :

toto priezvisko je odvodené od základnej podoby krstného mena Peter; jeden z dvanástich apoštolov Ježiša Krista, ktorý sa predtým volal Šimon. Bol rybárom v Kafarnau na Galilejskom jazere. Ku Kristovi ho priviedol brat Ondrej. Pri vypoèitovaní apoštolov vždy sa uvádza na prvom mieste spolu s Jakubom a jeho bratom Jánom, ktorí tvorili trojicu Ježišových najbližších uèeníkov. Meno Peter je z gréckeho Petros (= skala); predtým aramejsky Kefa, Kéfas (= skala, kameò); lat. Petrus, Petronius. Toto meno Šimonovi dal Ježiš už pri ich prvom stretnutí; pôvodne meno Kefa, Kéfas, lebo Šimon hovoril aramejským jazykom (Aram = biblické pomenovanie pre Sýriu a Mezopotámiu, dnešný Irán). V Novom zákone sa však objavuje zväèša v gréckej podobe Petros. Ján ho väèšinou oznaèuje ako Šimon Peter a Marek spoèiatku Šimon a potom takmer výluène Peter. Z krstného mena Peter alebo aj z latinskej podoby Petrus máme v slovenèine ve¾ký poèet domáckych podôb mien, z ktorých vznikli postupne aj priezviská. Niektoré z nich sú ve¾mi starobylé: Pecho (Piv., Sil.), Pelach (Kys.), Peška (Erd., Hlož., Ilok, Šíd), Peško (Hlož.), Peter (Sel.), Peterfi (Hlož., Sel.), Peternel (Pet.), Peterský (Hlož., Pet.), Pethe<180> (Hlož.), Petka (Ar.), Pe�ko (Ar., Piv., Sel.), Pe�kovský (Hlož., Ilok, Kul., Kys., Lal., Pet., Piv., Sel.), Petrák (Bo¾., Kov., Pad., Paz., Piv., Sil.), Petran (Sel.), Petrec (Kov.), Petric (Ar., Zreò.), Petrík (Kov., Kys., Pad., Piv., Sel., Voj.), Petríkoviè (Kys.), Petrikovich (Kov., NS., Zreò.), Petro (Piv.), Petroch (Piv.), Petrov (Kys., Sel.), Petroviè (Kys., Pad., Pal., Paz., Pet., Sel.), Petrus (Bin., Erd., Hlož., Kov.), Petruška (Kys., Piv.), Putis (Hlož.). Priezvisko P e t r á š máme doložené z obcí: Aradáè, Hajdušica, Hložany, Jánošík, Kovaèica, Kulpín, Kysáè, Padina, Selenèa, Vojlovica.

PETROVIÈ
PLVAN
POKORACKI
POLAÈEK
PO¼IAK

Quote :

príslušník po¾ského národa. V slovenských obciach v Báèke, Banáte a Srieme máme nieko¾ko odvodenín tohto mena: Poláèek (Pad., Piv.), Polák (Erd., Ján., Ost., Piv., Sel., Sil.), Poloèek (Sel.). Priezvisko P o l i a k máme doložené z obcí: Bajša, Biele Blato, Kovaèica, Jánošík, Lali�, Ostojièovo, Padina, Pazova, Petrovec, Selenèa, Vojlovica.

PON'IÈAN
POVOLNI
PRASKAÈ
PRIBE¼A

ROHARIK
.
.
SABO

Quote :

maï. szabó (vyslov sabó = kto zhotovuje a opravuje odevy, krajèír). V slovenských obciach máme doložené pomenovanie v slovenèine, nemèine a maïarèine: Krajè (Hlož.), Krajèi (Dob., Kys., Pad., Paz., Pet., Piv.), Krajèík (Hlož., Kul., Kys., Lal., Pal., Pet., Piv., Sel.) Krajèo (Pet.), Krajèov (Ar.), Krajèoviè (Hlož., Ilok, Sel.), Šnajder (nem. Schneider = krajèír, Pal., Sel.). Priezvisko S a b o máme doložené z obcí: Aradáè, Biele Blato, Hložany, Ilok, Kovaèica, Kulpín, Kysáè, Lúg, Ostojièovo, Padina, Palanka, Pazova, Petrovec, Selenèa, Vojlovica.

.
.

SAMPOR
SASIK
SEDLJAK(SEDLIAK)
SJANTA
SLADEÈEK
SLIVKA/S¾UKA

Quote :

(Sluvka, Slúka, Sljuka); ovocný strom a jeho plod, slivka, v náreèiach stredoslovenského typu s¾úka. V slovenských obciach vo vojvodine èastá je podoba priezviska Slivka (Kov., Kul., Kys., Pad., Pal., Pet., Piv., SV., Zreò.). Podobu S ¾ ú k a máme doloženú z obcí: Erdevík, Hložany, Ilok, Kovaèica, Kulpín, Lali�, Padina, Pazova, Petrovec, Selenèa, Šíd.
Poèas madarizacii bolo zapisuvane aj ako Slifka(v Novom Sade), alebo aj SZILVÁSI, SZILVASI, SZILVAŠI(dodnes tieto formy priezviska jesto aj na Slovensku) atd. Od mad. szilva=slivka.

SLOVAK
SOJAK
SRNKA
STANJO/STAÒO
STREHOVSKI

Quote :

priezvisko je utvorené z názvu obce Horné Streháre alebo Dolné Streháre, dnes Horné a Dolné Streháre; obe obce sú v bývalej Novohradskej stolici na juhu stredného Slovenska; sú to kraje, z ktorých prišlo najviac našich predkov stredoslovenského náreèového a etnografického typu. Takmer z názvov všetkých obcí západného a južného Novohradu a východného Hontu máme v našich obciach utvorené priezviská (napr. Strehársky, Šu¾an, Bzovský, Senohradský, Brusnický, Dobrocký, Lentvorský, Leš�an, Madacký, Potran, Sklabinský, Stracinský, Strehovský atï., atï.). Ve¾a priezvisk je aj z názvov obcí bývalej Zvolenskej, Gemerskej, Turèianskej, Liptovskej, Oravskej, Trenèianskej, Nitrianskej stolice. V Erdevíku a Novom Sade máme zaznamenanú aj podobu Strehár, ktorá vznikla už v novom slovensko-srbskom prostredí. Pod¾a náh¾adu samého nosite¾a tohto priezviska obuvníka v Erdevíku podoba Strehár sa ¾ahšie vyslovuje, používajú ju aj miestni Srbi a zaèal ju používa� aj on (50. roky dvadsiateho storoèia). Podobu Strehár sme zaznamenali aj v Novom Sade, kam sa rodina Strehárskych/Strehárová pres�ahovala z Erdevíka. V novšej dobe takto údajne volajú aj rodinu Strehárskych v Kysáèi. Priezvisko S t r e h á r s k y máme doložené z obcí: Erdevík, Kysáè, Lali�, Nový Sad, Pivnica, Selenèa, Silbaš.

SUCHANEK
SVAK
SVETLIK
.
.
ŠAJBEN
ŠALAMON/ŠALAMUN
ŠIMAK

Quote :

(Simonyi, Šimonyi); priezvisko vzniklo z krstného mena Šimon; toto z hebr. Šimhón alebo Šimeón (= poèúvajúci, naèúvajúci). Meno Šimon je biblické meno a oznaèovalo viac osôb: 1. Šimon bol jeden z dvanástich Ježišových apoštolov a brat Ondrejov. Predtým bol rybárom v Kafarnau na severnom brehu Galilejského jazera. Ježišovi ho predstavil jeho brat Ondrej a Ježiš mu už pri prvom stretnutí ako uèeníkovi dal nové meno Kéfas (aramejsky kefa, kéfas = skala, kameò; Šimon hovoril aramejsky), ktoré sa v Novom zákone spravidla používa v gréckej podobe Petros (= skala, kameò); Ján ho oznaèuje ako Šimon Peter a Marek ho spoèiatku menuje Šimon a neskôr takmer výluène Peter. (Pozri viac pri priezvisku Petráš); 2. druhý muž bol Šimon z Kyrény, ktorého prinútili nies� Ježišov kríž; 3. Šimon: farizej, v ktorého dome žena kropila Ježišove nohy slzami a natierala olejom. V slovenských obciach v Báèke, Banáte a Srieme je ve¾a priezvisk utvorených z domáckych podôb mena Šimon: Šimák (Kov., NS., Pad., Paz.), Šimek (BB., Hlož., Lal., Pad., Piv., Sel., Sil.), Šimko (Ar., Kys.), Šimkovic (Kys.), Šimkoviè (Kys., Sil.), Šimo (Ar., Hlož., Kov., Kul., Kys., Pet., Sel.), Šimon (Hlož., Kov., Kys., Pad., Petr., Piv.), Šimona (Kov.), Šimoniè (Kys.), Šimonoviè (Sel.), Šimoòoviè (Sel.), Šimov (Paz.), Šimovic (Pet., NS.), Šimoviè (¼uba, Pet., Sel.), Šimšál (Hlož.), Šinka (Beg., Èel., Erd., Hlož., Ilok, Lúg), Šiška (Haj., Kov., Paz., Pet., Sel.); priezvisko Šiška možno odvodi� aj od mena plodu ihliènatých stromov, šiška, prípadne od názvu praženého kysnutého cesta, pampúch, šiška. Zo Selenèe je doložená aj podoba priezviska Šiša a z Palanky Šišu¾a. Priezvisko Š i m o n i máme doložené iba zo Selenèe.

ŠIMEK

Quote :

(Simonyi, Šimonyi); priezvisko vzniklo z krstného mena Šimon; toto z hebr. Šimhón alebo Šimeón (= poèúvajúci, naèúvajúci). Meno Šimon je biblické meno a oznaèovalo viac osôb: 1. Šimon bol jeden z dvanástich Ježišových apoštolov a brat Ondrejov. Predtým bol rybárom v Kafarnau na severnom brehu Galilejského jazera. Ježišovi ho predstavil jeho brat Ondrej a Ježiš mu už pri prvom stretnutí ako uèeníkovi dal nové meno Kéfas (aramejsky kefa, kéfas = skala, kameò; Šimon hovoril aramejsky), ktoré sa v Novom zákone spravidla používa v gréckej podobe Petros (= skala, kameò); Ján ho oznaèuje ako Šimon Peter a Marek ho spoèiatku menuje Šimon a neskôr takmer výluène Peter. (Pozri viac pri priezvisku Petráš); 2. druhý muž bol Šimon z Kyrény, ktorého prinútili nies� Ježišov kríž; 3. Šimon: farizej, v ktorého dome žena kropila Ježišove nohy slzami a natierala olejom. V slovenských obciach v Báèke, Banáte a Srieme je ve¾a priezvisk utvorených z domáckych podôb mena Šimon: Šimák (Kov., NS., Pad., Paz.), Šimek (BB., Hlož., Lal., Pad., Piv., Sel., Sil.), Šimko (Ar., Kys.), Šimkovic (Kys.), Šimkoviè (Kys., Sil.), Šimo (Ar., Hlož., Kov., Kul., Kys., Pet., Sel.), Šimon (Hlož., Kov., Kys., Pad., Petr., Piv.), Šimona (Kov.), Šimoniè (Kys.), Šimonoviè (Sel.), Šimoòoviè (Sel.), Šimov (Paz.), Šimovic (Pet., NS.), Šimoviè (¼uba, Pet., Sel.), Šimšál (Hlož.), Šinka (Beg., Èel., Erd., Hlož., Ilok, Lúg), Šiška (Haj., Kov., Paz., Pet., Sel.); priezvisko Šiška možno odvodi� aj od mena plodu ihliènatých stromov, šiška, prípadne od názvu praženého kysnutého cesta, pampúch, šiška. Zo Selenèe je doložená aj podoba priezviska Šiša a z Palanky Šišu¾a. Priezvisko Š i m o n i máme doložené iba zo Selenèe.

ŠIMON
pozriet šimak/šimek
ŠIRKA
ŠOFRANKO
ŠOSTAK
ŠTAUB
ŠU¼EK
ŠULJA-ŠU¼A

.
.
TALÈIK
TAUBERT
TIFENBAH
TOMAN
TOMAŠIK

Quote :

oto priezvisko vzniklo z domáckej podoby krstného mena Tomáš. Je to meno jedného z dvanástich Ježišových apoštolov, ktorý pochyboval o Ježišovom vzkriesení, kým ho o nieko¾ko dní sám na vlastné oèi nevidel. Z tohto potom vzniklo pomenovanie „neveriaci Tomáš". Meno je z hebrejèiny: teóma (= dvojèa, jeden z dvojèiat); lat. Thomas. Z tohto mena máme v slovenèine ve¾a domáckych (hypokoristických, maznavých) podôb a ve¾a priezvisk aj v našich obciach: Tamaši (maï. Tamas, vyslov Tamaš = Tomáš; Lal.), Tamaško (Lal.), Toman (Hlož.), Tomanèek (Pal.), Tomanec (Piv.), Tománek (Sil.), Tomanoviè (Sel.), Tomáš (Kov., Pad., Piv., Sel.), Tomášek (Pal., Piv., Sel.), Tomášik Tomášovic (Paz., Piv.), Tomášoviè (Lal., Pal., Piv.), Tomášovský (Pad.), Tomèík (Sel.), Tomeèek (Ján., Pad.), Tomek (Baj., BB., Ilok, Ján., Kov., Kul., Pad., Pal.), Tomka (Hlož., Pal., Sel.), Tomko (Ar.), Tomšík (Pal., Sel.), Tonèík (Ján.), Tír, Týr, Thýr (Lal., NS., Pal., Pet., Piv.). Priezvisko Tír, písané aj ako Týr, Thýr, možno je z nemèiny: T<129>r (vyslov po slovensky Tír = dvere); Tier (vyslov Tír = zviera, zver). Priezvisko T o m š í k máme doložené z Palanky a Selenèe.

TOMEK
TOMEÈEK
TORDAJ
TOT
TRNOVSKI
TURAN

Quote :

priezvisko mohlo vzniknú�: 1. z názvu obce Turany v Turci; 2. z názvu obce Stará Turá v Nitrianskej stolici, na Myjave; 3. z názvu obce Tura v Peštianskej stolici v Maïarsku. V minulosti bolo v Selenèi aj priezvisko Turan, ktoré tiež možno vzniklo z názvov uvedených obcí. Priezvisko T u r a n s k ý máme doložené iba zo Selenèe a Turan z obcí: Begeè, Erdevík, Hložany, Padina, Pazova, Petrovec, Selenèa, Vojlovica.

.
.
UHRIN
URBAN
UŠAK
.
.
VAJC
VALENTA

Quote :

toto priezvisko je utvorené z krstného mena Valentín; lat. Valentinus, valens (= silný, zdravý); Sv. Valentín je patrón, ochranca za¾úbených (v kalendári 14. februára). Z rozlièných domáckych obmien tohto mena vzniklo ve¾a priezvisk, ktoré máme aj v slovenských obciach v Báèke, Banáte a Srieme: Vala (Sel.), Válek (Voj.), Válent (BB.), Valenta (BB., Erd., Haj., Ján., Pad., Paz.), Valentík (Èel., Erd., Hlož., Ilok, Kov., Kul., Kys., Lal., Lúg, NS., Pal., Paz., Pet., Piv., Sel., Sil.), Valko (¼uba), Valo (Hlož., Kys., Lal., ¼uba, Pet.), Va¾o (Kov.), Vallo (Lal., Sel.), Valoviè (Sel.), Valtíni (Ilok), Valúch (Beg., Kov., Kys., NS., Piv.), Valúšek (Sel.), ¾udové podoby Fal�an, Foltáò, Fol�an (Haj., Paz., Sel., So¾., Voj.), Foltányi (Ar.), Folten (Kov.), Foltin (Sel.), Fontányi (Pal.). Z maïarèiny je podoba priezviska Bálent, Bálint (maï. Bálent, Bálint = Valentín; Bálent: Sel.; Bálint: Ar., Hlož., Kys., Pet., Piv.); Balis (Sel.). Priezvisko V a l e n t máme doložené z obcí: Aradáè, Bajša, Bo¾ovce, Erdevík, Hložany, Ilok, Kovaèica, Kysáè, Kuzmín, Lali�, Nový Sad, Padina, Palanka, Pazova, Petrovec, Pivnica, Selenèa.

VALOVEC
VANJO-VAÒO
VAŠEK
VEÏEJ
VIKA
VLÈEK
VRŠKA
.
.
ZABORSKI

Quote :

toto priezvisko vzniklo z názvu obce Záborie (nachádzajúce sa v bývalej Turèianskej stolici. Máme ho doložené z obcí: Erdevík, Ilok, Kulpín, Kysáè, Padina, Pazova, Petrovec, Pivnica, Selenèa, So¾any, Zreòanín.

ZADUNAJSKI
ZEMEN
ZLOH
.
.
ŽIVOJNI
ŽJAK-ŽIAK

Quote :

(Zjak, Zsjak, Žjak); chlapec chodiaci do školy, žiak. V Kovaèici a Kysáèi máme doložené aj priezvisko Diak, v Padine Diák a v Kysáèi Diják (maï. diák = žiak, študent); v Pazove je doložená podoba Žák a podoba Ž i a k v obciach: Jánošík, Kovaèica, Lali�, ¼uba, Padina, Palanka, Selenèa, Silbaš.

ŽOLNAJ

Quote :

(Zolna, Zolnay, Zolnyan, Zolnaj); priezvisko vzniklo z názvu obce Zolná ležiacej v bývalej Zvolenskej stolici alebo aj z názvu Zvolen, tiež všeobecne zo Zvolenskej stolice. Blízke je priezvisko Zolian (Hlož., ¼uba, Pal., Paz.), Zolnaj (Paz., Sel.), Zolnay (Paz., Sel.). Priezvisko Z o l ò a n máme doložené z obcí: Hložany, Ilok, Palanka, Pazova, Selenèa.

Možete pri priezvisku Slivka doplni�:

Poèas madarizacii bolo zapisuvane aj ako Slifka(v Novom Sade), alebo aj SZILVÁSI, SZILVASI, SZILVAŠI(dodnes tieto formy priezviska jesto aj na Slovensku) atd. Od mad. szilva=slivka.

Shepherd wrote:

Možete pri priezvisku Slivka doplni�:

Poèas madarizacii bolo zapisuvane aj ako Slifka(v Novom Sade), alebo aj SZILVÁSI, SZILVASI, SZILVAŠI(dodnes tieto formy priezviska jesto aj na Slovensku) atd. Od mad. szilva=slivka.

Možeme!

Ïakujem.

Este zopar priezvisk
---------------------------

BALAŽ-BALÁŽ
Popri priezviska Balaž zjavuju sa aj priezviska Balas/Balaš/Baláš, Balazs/Balázs, Balažík/Balážik/Balažik atd.
Pôvod prizeviska je asi v greckom mene Blasios=brebtavy, nerozumitelne hovoriaci alebo v latinskom mene Blasio=kralovsky. U zapadnih Slovanov(v zapadno slovanskom nareèy) sa formovaly mena Blažej, Blažek, Blažko, Blaž, Blahoslav atd. U vychodno slovanskich narodom sa formovalo meno Vasil, a u južnich Slovanov Vasil, Vasilije, Vlaho atd. U madarov sa formovalo meno Balazs. Taktiež je niekolko obci s ktorich mien je mozno vytvorene priezvisko(a): Baláže(Banska Bystrica), Balassagyarmat(slov. Balážske Ïarmoty)....

MAGLOCKI-MAGLOCKY-MAGLOCKÝ
Priezvisko je vytvorene s názov mesta Maglóca v severozapadnom Madarsku(s ktorej rodina mozno pochadza). Pripadne moze ist od skomolene priezvisko Maglodský(Maglovský?) odvolane od nazva mesta Maglód(nekedy slovenska osada) nedaleko Budapesti.

PONIÈAN
Toto priezvisko je vytvorene z nazvu obce Poniky okres Banská Bystrica.

BOBOR
Vytvorene je s mena pre živoèicha bobor- srb. dabar alebo je vytvorene s nazva osadi BOBROV (DOLNÝ KUBÍN). Podobne priezviska BOBOR, Bobrík/ Bobrik , Bobrov, Bobrovský.

BOLERAC, BOLERÁZ, BOLERÁZSKY
Priezvisko je vytvorene s nazva obci Boleráz osada Trnava resp. boleráz = krušpán= záhradný ker s drobnými stále zelenými lístkami.

HEÏI
Vytvorene je od mad. hegyi, hegy=hora(srb. planina), breh -> horsky èlovek, HORÁK(možno prave toto priezvisko bolo povodne?) atd. Nedaleko Galanti je osada Heï(mad/ Hegy). Èaste formi su Heïi, Hegi, Hegyi, Hedi, Hedy, Hedji atd. Stretavame aj formi Garamhegyi(garam=rieka Hron+ hegyi), Honthegyi(župa Hont+ hegyi ), Szabolcshegyi(župa Sabolè + hegyi ), Szepeshegyi(Spiš + hegyi ), Árvahegyi(Orava +hegyi ) atd.

JURICA
Vytvorene je s osobniho mena Juraj. Juraj ma povod od greckeho mena Georgius=ro¾ník alebo staroslovanske jurki=obratný, mrštný= srb. spretan, okretan...

Zo zapadno slovenskej formy mena Juraj su vytvorene priezviska : Jurík/Jurik/Juøík , Jurica/Juøica, Jurco, Jurèo, Juriè, Jurièko/Juríèko, Juraj, Jurko, Jurky/Jurký, Jurkoviè, Jurák, Juráèek, Juraèka, Juráò, Juráš, Jurášek, Juraško, Jurèák, Jureèko, Jurenko, Jurèík, Jurga, Jurík, Juríèek, Juriga, Juriš, Jurišta, Jurkáèek, Jurkech, Jursa, Jursík ...

Zo stredoslovenskej formy mena Ïuro su vytvorene priezviska; Ïuro/Duro, Ïurica/Durica, Ïurèa, Ïurko, Ïurèan, Ïurovka, Ïurkoviè/Ïurkovic, Ïurinda, Ïurèo, Ïurèek, Ïurèík, Ïurèák, Ïurdík, Ïurdina, Ïurec (Aj Durec, Durdík), Ïureje, Ïuriaè, Ïuraèka, Ïurian, Ïurianèik, Ïurica, Ïuriè, Ïurièka, Ïuriga, Ïurík, Ïurina, Ïurinda, Ïuriš, Ïuriška, Ïuríèek, Ïurko, Ïuroš, Ïurove, Ïurièek...

Ïurovsky, Ïurèanský/Ïurèianský (Osada Ïurèiná),

Zo vychodnoslovensek(aj rusinskej) formy mena Dzuro su vytvorene priezviska; Dzurco, Dzurinda, Dzuro, Dzuróka, Dzuroška, Dzurová/Dzúrová/Džúrová, Džudža, Dzurko, Dzúr, Dzúrik, Dzurenda, Dzuriak, Dzuriaò, Dzurila, Dzurove, Dzuruš

Volake priezviska podlahli madarizacii, preto mame formy priezvisk: Gyurovský, Gyuro, Gyuroš/Gyuros, Gyurík/Gyurik, Gyurkoviè, Gyurcsán, Gyurán/Gyuran, Gyurián/Gyurian , Gyurjan/Gyurján ...

DUBOVSKI/DUBOVSKÝ/ DUBOVSKY
Vytvorene je z mena volakej osady s prefikom dub- (dub=hrast) npr. Dubová, Dubovec, Dubové, Dubovce, Valaská Dubová, Dubnica atd.

GEDELOVSKI/GEDELOVSKÝ
Odvodené je z názvu mesta Gödöllö pri Budapesti.

POKORACKI/POKORACKÝ
Odvodené je z názvu mesta Vyšná Pokoradz alebo Nižná Pokoradz (Rimavská Sobota).

------------
To¾ko za teraz...