Tekovèania v Padine

PRVY DIEL

Takto hostia z FS Tekovan opisali svoje hos�ovanie v Padine
(Južne od Slovenskej brány na ¾avom brehu Hrona sa rozprestiera íreèitá zaujímavá tekovská oblas�. Srdcom tejto oblasti je obec Starý Tekov, ktorá si dodnes zachováva svoj folklórny ráz s typickým krojom, zvykmi a piesòami.)




Autobus zaplnený do posledného miesta a nespoèetne ve¾a batožiny odštartoval v stredu 2. júla vo veèerných hodinách zo Starého Tekova do Padiny v Srbsku Cesta bola pre našinca pomerne dos� nároèná, predèilo ju však ve¾ké oèakávanie a pocit, že ideme za Slovákmi, ktorí sa držia svojho materinského jazyka na Dolnej zemi už dve storoèia...

V Padine nás už èakali miestni, ktorým sme trochu pridali na vráskach, pretože cesta bola dlhšia, ako sa predpokladalo. Aj z tohto dôvodu sa štvrtkový program delegácie trochu pozmenil.

Ako prvý prijal delegáciu riadite¾ Domu kultúry Ján Pap, s ním zároveò èakali aj rodiny, ktoré si postupne podelili èlenov folklórneho súboru Tekovan a ich sprievod.

Predveèerom nás ešte prijal starosta Padiny Ondrej Kotváš na obecnom úrade (Obecný dom) a zhliadnu� sme mohli aj výstavu ruèných prác miestneho spolku žien (Udruženje žena Padina). Prvý deò nášho pobytu v Padine ušiel ako voda. Piatok bol na program nároènejší, súbor èakalo dôležité vystúpenie v susednej Kovaèici.

Ešte predtým nás privítali v Základnej škole Maršala Tita v Padine, v Galérii insitného umenia v Kovaèici a u predsedu okresu Kovaèica Miroslava Krišana. Èas na oddych a nabranie nových síl prišiel na kúpalisku v Debeláèi.

Po výdatnom obede prišla chví¾ka na kúpanie. Plány trochu prekazil dážï, napriek tomu to niektorých èlenov neodradilo a pobrali sa do vody. Chtiac-nechtiac tam skonèil aj vedúci súboru Pavol Èíkoš, ktorého hodili do bazénu...

Po príchode do Padiny pripravili organizátori minifutbalový zápas medzi Padinou a Starým Tekovom. Naši v èerveno-èiernych trièkách s nápisom "Èertov kút" dokázali zdola� miestnych troma gólmi. Prvý si na svoje konto pripísal Roman Halabuk, ïalšie dva Pavol Èíkoš. Padinèania do starotekovskej bránky netrafili ani raz. Táto prehra a naše ví�azstvo na úprimných vz�ahoch, naš�astie, niè neubrali.

Náš pobyt v Padine teda mohol pokraèova� ïalej. Po dopoludòajšom "odpoèinku" nasledovalo dlho oèakávané vystúpenie v Kovaèici. Reprezentácia bola úspešná, diváci mali pekný umelecký zážitok. Odmenou FS Tekovan (a èasti hudobného doprovodu z FS Zobor) bol silný potlesk a neskrývané nadšenie divákov. Úèinkujúci mohli by� spokojní...


Sobota v Padine bola v znamení svadby. Nevestou bola Miluša Kucháriková, ženíchom Miro Povolný. Pár hostil svadobèanov oddelene, každý svoju rodinu, priate¾ov a známych. Súbor Tekovan prijal pozvanie ženícha. Po dobrom obede sa sprievod odobral do obecného domu, neskôr do evanjelického kostola a zábava pokraèovala ïalej.

Naši vystúpili v krátkom programe pred obecným úradom. Súèas�ou sobotòajšieho programu bola aj návšteva trhu v meste Panèevo.

V nede¾u Tekovèania vystupovali v kultúrnom dome v Padine. Toto vystúpenie sa považovalo za zlatý klinec. Pod¾a toho bola vedená aj príprava. V civile boli odskúšané všetky vystúpenia, "dotiahli" sa aj nedostatky. Folklórny súbor Tekovan domácich doslova oèaril. Vystúpenie sa podarilo, potlesk a spokojnos� miestnych bola obrovská. Tekovský rohatý èepiec a tekovská perlová parta svojou krásou vyrážali nadšeným divákom dych. Prirodzene, obdiv miestnych nepatril len krojom. Vynikajúci dojem tu zanechali aj všetci úèinkujúci.

Napokon sa za našu delegáciu všetkým poïakoval starosta obce Starý Tekov Jozef Marèok. Nezabudol pri tom vyzdvihnú� vrelé prijatie miestnych Slovákov a ich starostlivos� o svojich krajanov. Zvyšný èas pokraèoval spoloèným posedením, rozlúèkou, pri ktorej nechýbali slzy v oèiach a nakoniec návratom na Slovensko.
Èilejkárske zvyky a krása piesní žali vïaka Tekovanu úspechy i na Dolnej zemi, Vojvodine - u ¾udí, s ktorými nás spájajú spoloèné korene.

2.diel



Návšteva zo Slovenska zavítala v piatok 4. júla dopoludnia aj do Základnej školy Maršala Tita v Padine. Riadite¾kou je tu Alžbeta Petrovièová, príjemná pani, ktorá nás v struènosti oboznámila s históriou a súèasnos�ou školy.

Škola má osem tried, . Keïže vo folklórnom súbore Tekovan úèinkuje aj nieko¾ko uèite¾ov, otázky sa týkali predovšetkým samotného chodu školy a platových podmienok pedagógov. Dozvedeli sme sa, že zárobok tamojšieho uèite¾a èiní v prepoète 5000 slovenských korún. Zaujímavos�ou srbského školského systému je známkovanie. Najlepším hodnotením je tu pä�ka, najhorším jednotka. Žiaci používajú jednu žiacku knižku poèas celého štúdia. Je èervená s tvrdou väzbou. Na prvej strane má žiak fotografiu a osobné údaje.

Ostatné èasti žiackej knižky slúžia na zapisovanie hodnotenia. Dobrou stránkou na takomto type žiackej knižky je, že žiak sa môže pomocou nej preukazova�, èiže mu slúži aj ako obèiansky preukaz.

Riadite¾ka školy sa dotkla aj pomoci zo Slovenska. "Každá pomoc je dobrá," uviedla na úvod. Napokon však musela skonštatova�, že naša pomoc krajanom nie je taká, akú by oèakávali. Pod¾a Alžbety Petrovièovej škole chýbajú predovšetkým knihy na povinné èítanie. Do života školy pozitívnym spôsobom zasiahla aj známa humanitná organizácia Èlovek v ohrození, ktorá jej venovala sedem poèítaèov. "Od septembra tak budeme môc� ma� uèebòu informatiky," povedala radostne riadite¾ka. Súèas�ou návštevy školy bola aj prehliadka jednotlivých uèební. V mnohých z nich je potrebné
opravi� podlahu, èi vyma¾ova�.

To, že Maršala Tita si tu stále ve¾mi vážia, si delegácia nemohla nevšimnú�. V miestnosti pre povinnú literatúru bola jeho ve¾ká busta, nechýbali staré juhoslovanské vlajky a množstvo zarámovaných portrétov bývalého prezidenta. Základná škola Maršala Tita v Padine dbá aj o mimoškolskú èinnos� svojich žiakov. Žiaci chodia do rôznych krúžkov - vedeckých, folklórnych, recitaèných a ïalších. Krúžky vedú samotní uèitelia.
Študenti majú k dispozícií aj volite¾né predmety, tými najzákladnejšími sú napríklad ovocinárstvo a poèítaèe.


Galéria v Kovaèici

Súèas�ou návštevy Kovaèice bola aj prehliadka Galérie insitného umenia (Galerija naivne
umetnosti). Táto galéria je svetovo preslávená a popri Slovákoch ju navštevujú aj Nemci, Francúzi a ïalší cudzinci.

Sprievodcom po galérií nám bol Ján Žolnaj, ktorý nás informoval o jednotlivých dielach. Jedným z najzaujímavejším vystavovaným dielom bol obraz od J. Glozika Život v obci. Priestorovo ve¾ký obraz mapuje všetky oblasti života v dedine.

Zaujímavos�ou je, že na obraz sa nama¾oval aj samotný autor. Okrem iných tu taktiež vystavovali aj nám známa Zuzana Chalupová, Pavel Hrk, èi Martin Jonáš. V galérii dominujú obrázky zo života, napríklad svadba, jazda na sánkach zimnou krajinou, pranie prádla atï.

Autori sa však nevyhýbali ani portrétom jednotlivých osôb, nie sú to však osobnosti verejnosti známe, prevažujú obrazy otcov, matiek, neviest, ženíchov a detí. Jednotlivé diela vyžarovali zo seba ¾udskos� a krásu jednoduchého èloveka, jeho pocitov a žitia ako takého. Pre návštevníkov boli pripravené aj zarámované obrazy vystavovaných diel. Ich cena sa pohybovala od 700 dinárov vyššie. K dispozícií boli aj rôzne poh¾adnice a propagaèné materiály.



Poznanie z oboch strán

Tekovský rohatý èepiec a tekovská perlová parta svojou krásou vyrážala dych nadšených divákov. Èilejkárske zvyky a krásne piesne mali úspech v ïalekej cudzine. A nielen to.
Folklórny súbor Tekovan dokázal svoju profesionalitu a aspoò sèasti sa chcel vystúpeniami v Kovaèici a v Padine poïakova� miestnym Slovákom za vrúcne prijatie a ich úprimnú a nefalšovanú èistotu.

Pobyt v Srbsku a Èiernej Hore obohatil obe strany. Nás tým, že sme spoznali život našich krajanov a zistili sme, že im nepomáhame dos�. A keï aj, tak len slovami. My už vieme, že to treba zmeni�. Èi to vedia aj páni vo frakoch, od ktorých to najviac záleží, to sa dozvieme neskôr. Sme bohatší o poznanie, že život našich krajanov je o nieèo �ažší ako u nás. Má viac prekážok a vyžaduje si väèšie odhodlanie zdoláva� ich. Môžeme len dúfa� a pria� si, že tých prekážok bude každým rokom menej a budú èoraz jednoduchšie.
Slováci na Dolnej zemi sa zas dozvedeli nieèo viac o svojej materskej krajine. Priniesli sme im kúsok nášho Slovenska a snažili sme sa, aby vyzeral dobre a úctivo. Myslím, že sa nám to podarilo.

Delegácia, ktorá sa vybrala do Padiny, èi Kovaèice, mala tú neopakovate¾nú šancu reprezentova� nielen Starý Tekov, okres Levice, èi Nitriansky kraj, ale Slovenskú republiku ako takú. Takáto možnos� sa neponúka každý deò. Možno aj práve preto ju Folklórny súbor Tekovan a ostatní èlenovia delegácie dokonale využili.


Vedúci súboru Pavol Èíkoš:
"Bol to historický, neopakovate¾ný moment, ve¾ká škola života a prínos pre všetkých zúèastnených. K samotným vystúpeniam môžem poveda� len to¾ko, že aj keï sme možno neboli so všetkým spokojní, nemusíme sa za svoj výkon hanbi�. Vo vystúpeniach sa odzrkadlila zodpovednos�, oddanos� a zanietenos� jednotlivých úèinkujúcich. A to je dobre. Podstatný je výsledok."

3.diel



Vïaka Mirovi Povolnému a Miluši Kuchárikovej z Padiny zažili èlenovia FS Tekovan a zvyšok našej delegácie svadbu, na ktorú sa bude spomína� ešte dos� dlho.

Nevesta a ženích hostili svojich priate¾ov a známych oddelene. Delegácia zo Slovenska prijala pozvanie ženícha a pripojila sa k ïalším 500 hos�om. Nevesta sa starala o svojich 200 hostí.
V sobotu 5. júla po 14-tej hodine sa èlenovia folklórneho súboru Tekovan spoloène s folklórnym súborom z Padiny blížili v sprievode k domu, v ktorom ženích hostil svadobèanov. Tak, ako sa patrí, èlenovia nášho FS odovzdali matke ženícha dary a spoloène si posadali za ve¾ké stoly.

Po dobrom obede bol èas na zábavu, súèas�ou ktorej bola aj odobierka ženícha od rodiny. Svadobèania sa napokon pobrali pred obecný dom, kde ženích s nevestou vstúpili do stavu manželského.

Ešte predtým však vystúpil FS Tekovan so svojím krátkym programom. Po úradnom obrade nastal èas pre tamojšie detièky, ktoré si prišli na svoje, keï sa medzi nich hádzali drobné mince. Samozrejme, nevesta nezabudla hodi� ani svadobnú kyticu.

Nasledovalo vystúpenie folklórneho súboru v Padine a odchod do miestneho evanjelického kostola. Tu prostredníctvom farára Jána Cicku uzavreli Miluša a Miro manželstvo aj pred Bohom.

Napokon zábava pokraèovala až do ranných hodín. Ïalšou zaujímavos�ou na padinskej svadbe bolo obdarúvanie malých detí a následný tanec. Neskôr rozdávala nevesta medzi deti sladkosti. Novomanželia v Padine sa ostatným hos�om chvália so svojím spoloène nadobudnutým majetkom. Urobili tak i Miluša a Miro. Ženích postavil dom, nevesta ho zariadila. Tak to tam chodí. A hostia? Tí sa mali možnos� pozrie� do nového domu, kde na nich èakala pani, ktorá im všetko poukazovala.

K nahliadnutiu bolo všetko. Skrine a jednotlivé šuflíky boli pootvárané, aby každý videl, akú výbavu budú mladomanželia používa�. Svadobèania sa zabávali taktiež svojím vlastným štýlom, dominovali slovenské pesnièky a srbské tance. Výnimkou nebol ani tanec na stole...


U predsedu okresu Kovaèica

Èas� delegácie zo Slovenska prijal v piatok 4. júla aj predseda okresu Kovaèica Miroslav Krišan.
V uvo¾nenej priate¾skej atmosfére hovoril najmä o tom, že
okres Kovaèica je národnostne zmiešaným územím. Ve¾kú väèšinu - 64 percent, tvoria Slováci. "Tento poèet radí okres Kovaèica medzi najväèšie slovenské okresy v bývalej Juhoslávii," uviedol. Starosta obce Starý Tekov Jozef Marèok sa dotkol národnostnej tematiky na Slovensku, prièom nezabudol doda�, že Starý Tekov je taktiež v okrese, v ktorom žije viacero národností.
Na záver sa obidvaja zhodli na tom, že spoloèné kontakty medzi našimi krajinami je potrebné dodržiava� aj v budúcnosti.

Rozhovor s Ondrejom Kotvašom

Padina je malebnou obcou plnou zelene. Jej obyvatelia sú na òu právom hrdí. Èastokrát hovoria, že sú najzelenejšou obcou v okolí. Domèeky sú podobné našim, podobné dvory, brány ... Obec sa nachádza v po¾nohospodárskej oblasti, pestuje sa tu najmä kukurica, ktorá si vyžaduje piesoènatú pôdu

Ondrej Kotváš popri vykonávaní svojej starostovskej funkcie sa venuje aj ïalšej práci - uèite¾skej. Pekné spomienky má aj na svoje predchádzajúce zamestnanie. Bol novinárom v tamojšom Hlase ¾udu. Možno aj preto neodmietol moje otázky a mohol vzniknú� nasledujúci rozhovor:
* Ste starostom Padiny, dobre poznáte svojich ¾udí. Môžete nám preto poveda�, ako sa im tu žije?

- Padinèania si žijú v rámci možností. Ich život ovplyvòovali spoloèenské a hospodárske zmeny. Môžem poveda�, že posledné desa�roèie bolo dos� �ažké, ale Padinèania, tak ako vždy, dokázali vydrža�. Tunajší ¾udia sú ve¾mi pracovití a preto pracovali a vyrobili to¾ko, aby tie vojnové otrasy neboli na ich životnej úrovni až také cite¾né. Bolo to dos� nároèné, ale nie zase až tak, aby sa to tu nedalo vydrža�.

* Spomínali ste vojnu. Ako konflikt vnímali miestni ¾udia?
- Žiadna vojna nie je príjemná. Dalo by sa poveda�, že my sme vojnu vnímali predovšetkým cez televíznu obrazovku. Aj keï dozvuky konfliktu a bombardovania sem prišli. Vojnu nechcel nikto, ale èo sa dá robi�?

* Mòa na tomto pobyte zaujíma najmä pomoc nášho štátu vám, našim krajanom. Opýtam sa teda priamo. Považujete našu pomoc za dostatoènú?

- Myslím, že je nedostatoèná a neprimeraná tomu, èo táto hàstka tunajších Slovákov (V Padine ich je 98 percent) robí na udržanie svojej reèi, kultúry a identity. Dobré meno Slovákom v zahranièí robia aj naši Slováci. V zahranièí nás všetkých berú ako Slovákov. Je jedno, èi sme zo Slovenska, Vojvodiny, Padiny, alebo Starého Tekova. Sú však náznaky na najvyšších štátnych stretnutiach, dúfame, že tu bude lepšie. Bol tu aj dvakrát predseda vlády Dzurinda, nejaké konkrétne ciele sú, uvidíme. Z donácie SR máme napríklad autobusy na prepravu našich študentov do stredných škôl mimo obce a okresu. Keby som mal však viac špecifikova� tú pomoc, ktorú potrebujeme, dotknem sa len jednej z viacerých oblastí. Napríklad v školstve by sme sa ve¾mi potešili, keby nám zo Slovenska zaslali tridsa� kníh od nejakého slovenského autora. My by sme tieto knihy používali na povinné èítanie. Pre vás by to až také nákladné nebolo a pre nás by to predstavovalo obrovskú pomoc.

* Spomeòme ešte jednu oblas� života v obci - šport. Predstavte nám ho v krátkosti.
- Máme tu športový areál a
Športový spolok Dolina, ktorý má v súèasnosti tri odboèky. Futbalový klub Dolina, ktorý hrá v regionálnej lige južného Banátu, kolkársky klub rovnakého mena, ktorý sú�aží vo Vojvodinskej lige a klub karatistov. Klub karatistov Dolina dokonca sú�ažil aj v Èeskej republike.


Tunajší Slováci našim zvykom rozumejú

O folklóre s riadite¾om Ustanovizne pre kultúrnu èinnos� Domu kultúry Michala Babinku v Padine - Jánom Papom

* Ako sa dnes darí súborom v Padine?
- Ve¾mi dobre. Keï ide o hudobno-folklórne súbory, v nich udržiavame slovenské ¾udové piesne a obyèaje. Máme takú dobrú partiu 16 - 18-roèných, ktorí tancujú sedem choreografií. Je to obyèajne osem folklórnych párov. Súbor má aj ženskú spevácku skupinu s 11-timi speváèkami. Mužská spevácka skupina má desa� èlenov a sólistov, ktorí už majú nahrávky v rádiách a televíziách. Vystupujeme v rámci
okresných a republikových sú�aží, na festivaloch u nás, ale aj na Slovensku v Nemecku, Macedónsku, Maïarsku a ïalších štátoch. Mali sme ponuku pocestova� aj do Grécka na ve¾ký medzi národný festival. Pozvali nás, aby sme, èo je zaujímavé, reprezentovali Slovensko. Ponuka prišla neskoro, takže sa, žia¾, nezúèastníme. Dostali sme aj pozvanie do Nemecka, takže možno pôjdeme tam.

* Aké vystúpenia ponúkate?
- Naše tance sú najmä valèíky a èardáše. Predvádzame aj scénické a ïalšie pestré tance. Okrem toho, že sa to páèi aj našim Padinèanom, tak sa to páèi aj ïalším. Máme nahratú svadbu, páraèky, lúpaèky, oblievaèky, priadky a iné.
* Videli ste aj vystúpenie folklórneho súboru Tekovan, ako sa vám páèilo?
- Majú ve¾mi zaujímavý program, hlavne svadbu. Obecenstvu sú tieto zvyky zrozumite¾né. Kroje máte tiež ve¾mi pekné. Výkony úèinkujúcich boli ve¾mi dobré.