..
Hložany (srb. Гложан - Gložan) sú osada v srbskej Vojvodine, administratívne patriaca do obce Báčsky Petrovec. Sú známe významnou prítomnosťou slovenského obyvateľstva. V roku 2002 mali 2 283 obyvateľov, z ktorých bolo 1985 slovenskej národnosti.
Hložany prvýkrát vstúpili do dejín už v období rímskeho cisára Diokleciána, ktorý v roku 284 v blízkosti dnešnej osady na pobreží Dunaja vybudoval pevnosť Onagrinum.
Presný údaj o vzniku samotných Hložian nie je známy, v roku 1553 sa uvádzajú v tureckých daňových údajoch ako Galožan. V tom čase tu bolo 16 domov, z ktorých presná polovica platila daň. Z ďalšieho daňového súpisu v roku 1690 sa spomínajú ako dedina, resp. obývaná pustatina. Od roku 1703 patrili futockému panstvu. V roku 1733 sa do osady prisťahovali prvé srbské rodiny. V roku 1745 boli stále pustatinou, nakoľko nešlo o kompaktné osídlenie, ale rozhádzané obydlia.
Príchod evanjelických Slovákov do Hložian bol ovplyvnený usadením ich krajanov v susednom Báčskom Petrovci v roku 1745.
3. mája 1759 spolumajitelia futockého panstva Pavle a Simon Čarnojevićovci uzavreli zmluvu so svojou novoosídlenou dedinou Hložany. Tie v ďalšom období nadobúdali charakter slovenskej dediny, nakoľko časť Srbov odišla a Slovákov pribúdalo príchodom nových osadníkov a neskôr najmä prirodzeným prírastkom.
V lete 1803 osadu postihla prudká víchrica, v roku 1805 tuhé mrazy, v roku 1808 ľadovec, 1809 zemetrasenie. Zároveň nastávali povodne, sucho, požiare a výskyt cholery, ktorá sa objavila v rokoch 1831, 1849 a 1873. Pre tieto nehostinné podmienky mnohí odchádzali do iných osád za lepším životom.
Prvým učiteľom v osade bol Jozef Svoboda (vyučoval v rokoch 1770-1786). Prvý evanjelický kňaz Juraj Rohoni do Hložian prišiel v roku 1803, pôsobil tu až do roku 1831.
Národné hnutie Hložančanov sa naplno prejavilo v druhej polovici 19. a začiatkom 20. storočia počas volieb v rokoch 1869 a 1905.
Po rozpadnutí Rakúsko Uhorska sa Hložany ocitli v novovytvorenom Kráľovstve Srbov, Chorvátov a Slovincov, ktoré sa neskôr premenovalo na Juhosláviu. Časť obyvateľov sa po vzniku Česko-Slovenska repatriovala na Slovensko.
V druhej svetovej vojne mnohí zahynuli. Aj posledný vojnový konflikt, zapríčinený rozpadom Juhoslávie zanechal pochopiteľné stopy aj na živote Hložančanov.
Slovenské obyvateľstvo si dodnes zachováva jazyk i folklórne zvyky svojich predkov. Mnohí mladí študujú na gymnáziu v Báčskom Petrovci. Existuje vyvinuté poľnohospodárstvo, pestujú sa najmä rajčiny, ale i okrasné kvety, ktorým sa dobre darí na úrodnom pobreží Dunaja (známe sú tzv. Hložianske skleníky). Pred časom bolo pri neďalekých rybníkoch postavené rekreačné stredisko, takže sa Hložany postupne stávajú obľúbeným miestom turistov.
********************************
********************************
Гложан (слов. Hložany) је насеље у општини Бачки Петровац у Јужнобачком округу. Према попису из 2002. било је 2283 становника (према попису из 1991. било је 2491 становника).
У насељу Гложан живи 1842 пунолетна становника, а просечна старост становништва износи 41,1 година (39,6 код мушкараца и 42,5 код жена). У насељу има 957 домаћинстава, а просечан број чланова по домаћинству је 2,39.
Ово насеље је углавном насељено Словацима (према попису из 2002. године), а у последња три пописа, примећен је пад у броју становника
**********************
Gložan (Serbian Cyrillic: Гложан, Slovak: Hložany, Hungarian: Dunagálos) is a village located in the Bački Petrovac municipality, in the South Bačka District of Serbia. It is situated in the Autonomous Province of Vojvodina. The population of the village numbering 2,283 people (2002 census), of whom 1,985 are ethnic Slovaks
**********************
Dunagálos (szerbül: Гложан, Gložan, szlovákul: Hložany) település Szerbiában, a Vajdaságban
1991-ben 2491 lakosa volt. Ebből szlovák 2243 (90,2%), jugoszláv 83, szerb 81 (3,3%), magyar 29 (1,2%), horvát 15, cigány 10, albán 6, cseh 2, muzulmán 1, orosz 1, román 1, egyéb 3 és ismeretlen 16.
2002-ben 2283 lakosa volt. Ebből szlovák 1985 (86,9%), szerb 146 (6,4%), jugoszláv 46, magyar 25 (1,1%), cigány 21, horvát 15, bosnyák 4, muzulmán 2, orosz 2, ruszin 2, nem nyilatkozott 34 és ismeretlen 1.
***********************
Gložan, en serbe cyrillique Гложан et en slovaque Hložany, est une localité de Serbie située dans la province autonome de Voïvodine. Elle fait partie de la municipalité de Bački Petrovac dans le district de Bačka méridionale. En 2002, elle comptait 2 283 habitants1, dont une majorité de Slovaques.
Gložan est officiellement classé parmi les villages de Serbie.
***********************
Гложан (сербск. Гложан, словацк. Hložany) — посёлок в Сербии, в округе Южная Бачка автономного края Воеводина, входит в общину Бачки-Петровац, находится в историко-географической области Бачка.
Население посёлка по переписи 2002 года — 2283 человека, из них 1842 совершеннолетних жителя, средний возраст 41,1 год (39,6 лет у мужчин и 42,5 года у женщин). Всего в посёлке 957 домашних хозяйств, а среднее число жителей в домохозяйствах — 2,39.
Этот посёлок главным образом населён словаками и сербами. По результатам трёх последних переписей населения наблюдается сокращение числа жителей Гложана.
************************
Gloĵan, serbe Гложан, slave Gložan, slovake Hložany, hungare Dunagálos estas vilaĝo en Serbio, en aŭtonomio Vojvodino, en distrikto Suda Baĉka en municipo Baĉki Petrovac.
Hungaroj alvenis en 896 kaj ili fondis ŝtaton en 1000. Post la turka erao diversaj popoloj alvenis al la senhomaj lokoj. Ĝis fine de la 1-a mondmilito la loko apartenis al Hungario, al Bács-Bodrog, poste al Reĝlando de serboj, kroatoj kaj slovenoj, depost 1928 al Jugoslavio. En 1941 la hungara armeo okupis la regionon kaj ĝis 1944 tio estis parto de Hungario. En 2002 loĝis en Gloĵan 2283 da homoj, (slovakoj 1985 (87 %), serboj 146 (6 %), jugoslavianoj 46, hungaroj 25 (1 %) kaj aliaj).
*************************