Pi� málo – pi� kvalitné

Ján Forgáè zo Starej Pazovy je mladý èlovek, ktorý sa rozhodol pokraèova� tam, kde jeho predkovia zastali. Teda, robi� doma a pre seba. Je z povolania kovosústružníkom, ale s týmto remeslom, ako nám to sám prezradil, sa len málo zaoberal. Zdedil pôdu, vinohrad a ovocný sad. Má teda pekný základ na ïalší život a dosiahnutie svojich cie¾ov, ako aj každý mladý ambiciózny èlovek.

Spolu s matkou sa zaoberá po¾nohospodárstvom a dobytkárstvom. Obrábajú vyše 20 jutár pôdy a v stajni chovajú dojnicu s teliatkom. Jankovou najväèšou zá¾ubou je ovocinárstvo a vinohradníctvo. Takmer všetky druhy ovocia a vinièa s ve¾kou láskou pestuje v neïalekých Slankamenských Vinohradoch.

Dopestované ovocie predáva sám na pazovskom zelenom trhu a za svoje výsledky práce sa nehanbí. Pod¾a neho je to ve¾ká výhoda, keï ovocie predáva sám majite¾, èiže pestovate¾ a svojim verným zákazníkom osobne ruèí za kvalitu ovocia. Ján Forgáè zhotovuje aj domáce vínko a pálenku.

Potrebné vedomosti a poznatky èerpá nielen z odbornej literatúry, ale èasto navštevuje tematické semináre v Belehrade alebo Sriemskej Mitrovici. V Starej Pazove je údajne jediným zhotovovate¾om bermetu –dezertného aromatického vínka, ktoré sa podáva ako aperitív a najèastejšie s jedným druhom koláèa – bábovkou. O pravdivosti uvedeného sa neraz presvedèil aj sám na poèetných manifestáciách v Sriemskych Karlovciach



Ve¾mi dobre spoluporacujem s profesorom Dr. Slobodanom Joviæom, vynikajúcim enológom z Po¾nohospodárskej fakulty v Zemune. Zoznámili sme sa tu u nás v Pazove, celkom náhodou. Pán profesor mal príležitos� okoštova� i môj domáci bermet. Som nesmierne rád, že ho oznámkoval tou najvyššou známkou,“ povedal náš spolubesedník. O svojom bielom víne a bermete zatia¾ vraj poèul iba pozitívne dozvuky.

O vzniku a výrobe bermetu Janko nám mnoho toho vyrozprával. Predsa svoju originálnu receptúru neprezradil, èo je aj celkom pochopite¾né, lebo za òou je vraj dlhá a namáhavá práca (potrebuje len urèitý druh hrozna, lieèivé bylinky z okolia Zlatibora, presné termíny pretákania atï).

Svojich zákazníkov – konzumentov èistého domáceho vínka má nielen v okolí, lež aj v susedných republikách. V budúcnosti sa touto prácou plánuje zaobera� profesionálnejšie, o èom teraz bolo privèas hovori�. Ján Forgáè dobre pozná i spôsoby podávania vínka a mnohé porekadlá a vinše. A jeden starý, zachovaný pred zabudnutím a typický pre tamojšie prostredie nám i zavinšoval:

Uèinil Pán Boh vínko z vody,

na tie pazovské hody,

v Pazovskej káne – kamennom džbáne,

ja ho nesiem v sklenici, z krèmárovej pivnici.

Neviem, èi je aj to z vody, prichystané vám na hody.

Není síce tokajské, musí však by� ozajské.

Vôòu má jak rozmarín a chu� ako medovníèek,

lebo vínko, víneèko, ty si jak slnieèko,

keï �a èlovek v sebe vleje,

oheò tvoj hneï ohreje.

Z predošleho príspevku , možno iba preèíta� kto je Janko Forgáè , èím sa zaoberá a na aký spôsob.
Ale ako sa prichádza do toho bermetu , èo je tajomstvo úspechu , možno iba dozvedie� v samom vinohrade.
Možno je tajomstvo v tom ,že treba okolo vinohradu robi� aj ked iný oddychujú ,lebo vinohrad nepozná èo je 1.máj a svoju opateru vyžaduje v každom okamihu, tak sa preto hovorí ,že
vinohrad nepotrebuje gazdu ale SLúHU




po namáhavéej práce ešte èakala ,,Zlatiborská tráva,,