Ján Forgáč zo Starej Pazovy je mladý človek, ktorý sa rozhodol pokračovať tam, kde jeho predkovia zastali. Teda, robiť doma a pre seba. Je z povolania kovosústružníkom, ale s týmto remeslom, ako nám to sám prezradil, sa len málo zaoberal. Zdedil pôdu, vinohrad a ovocný sad. Má teda pekný základ na ďalší život a dosiahnutie svojich cieľov, ako aj každý mladý ambiciózny človek.Spolu s matkou sa zaoberá poľnohospodárstvom a dobytkárstvom. Obrábajú vyše 20 jutár pôdy a v stajni chovajú dojnicu s teliatkom. Jankovou najväčšou záľubou je ovocinárstvo a vinohradníctvo. Takmer všetky druhy ovocia a viniča s veľkou láskou pestuje v neďalekých Slankamenských Vinohradoch.
Dopestované ovocie predáva sám na pazovskom zelenom trhu a za svoje výsledky práce sa nehanbí. Podľa neho je to veľká výhoda, keď ovocie predáva sám majiteľ, čiže pestovateľ a svojim verným zákazníkom osobne ručí za kvalitu ovocia. Ján Forgáč zhotovuje aj domáce vínko a pálenku.
Potrebné vedomosti a poznatky čerpá nielen z odbornej literatúry, ale často navštevuje tematické semináre v Belehrade alebo Sriemskej Mitrovici. V Starej Pazove je údajne jediným zhotovovateľom bermetu –dezertného aromatického vínka, ktoré sa podáva ako aperitív a najčastejšie s jedným druhom koláča – bábovkou. O pravdivosti uvedeného sa neraz presvedčil aj sám na početných manifestáciách v Sriemskych Karlovciach
Veľmi dobre spoluporacujem s profesorom Dr. Slobodanom Jovićom, vynikajúcim enológom z Poľnohospodárskej fakulty v Zemune. Zoznámili sme sa tu u nás v Pazove, celkom náhodou. Pán profesor mal príležitosť okoštovať i môj domáci bermet. Som nesmierne rád, že ho oznámkoval tou najvyššou známkou,“ povedal náš spolubesedník. O svojom bielom víne a bermete zatiaľ vraj počul iba pozitívne dozvuky.
O vzniku a výrobe bermetu Janko nám mnoho toho vyrozprával. Predsa svoju originálnu receptúru neprezradil, čo je aj celkom pochopiteľné, lebo za ňou je vraj dlhá a namáhavá práca (potrebuje len určitý druh hrozna, liečivé bylinky z okolia Zlatibora, presné termíny pretákania atď).
Svojich zákazníkov – konzumentov čistého domáceho vínka má nielen v okolí, lež aj v susedných republikách. V budúcnosti sa touto prácou plánuje zaoberať profesionálnejšie, o čom teraz bolo privčas hovoriť. Ján Forgáč dobre pozná i spôsoby podávania vínka a mnohé porekadlá a vinše. A jeden starý, zachovaný pred zabudnutím a typický pre tamojšie prostredie nám i zavinšoval:
Učinil Pán Boh vínko z vody,
na tie pazovské hody,
v Pazovskej káne – kamennom džbáne,
ja ho nesiem v sklenici, z krčmárovej pivnici.
Neviem, či je aj to z vody, prichystané vám na hody.
Není síce tokajské, musí však byť ozajské.
Vôňu má jak rozmarín a chuť ako medovníček,
lebo vínko, vínečko, ty si jak slniečko,
keď ťa človek v sebe vleje,
oheň tvoj hneď ohreje.