Moje úvahy o živote

Pošpinená krása


Ženy majú by� pôvabné a krásne. Ich pôvab a krása majú vzbudzova� v mužoch obdiv. Ale pozor! Existujú dva druhy obdivu, zodpovedajúce dvom druhom krásy. Buï obdiv èistý a povznášajúci, vzbudzujúci úctu a uš¾achtilos�, alebo obdiv s podtónom neèistoty, chlipnosti a zmyselnosti. Každý z nich zodpovedá presne takému druhu krásy, aký žena svojim zjavom vyvoláva. A teraz otázka: Aký druh obdivu vyvoláva krása súèasnej ženy?

Ten èistý, vznešený, uš¾achtilý a povznášajúci, alebo naopak ten neèistý, nízky, pudový a poznaèený zmyselnos�ou? Naozaj nemusíme by� príliš vnímavými na to, aby sme si na túto otázku dali až príliš jednoznaènú odpoveï.

Žena mala by� a má by� krásnou v prvom rade vnútorne. Jej vnútorný, citový a myšlienkový život má by� naplnený predovšetkým èistou snahou o vznešenú uš¾achtilos�. Èistý vnútorný život je totiž tou pôdou, z ktorej má vyrasta� pravá krása ženy. A ak je žena vnútorne krásna, musí sa to napokon prejavi� aj navonok. A to úplne prirodzeným spôsobom, bez prehnanej potreby využívania akýchko¾vek dodatoèných skráš¾ujúcich prostriedkov.

Žia¾, ženy nešli touto správnou a zdravou cestou. Nesústredili sa predovšetkým na budovanie krásy svojho vnútra, na èistotu a uš¾achtilos� svojho myslenia a cítenia, ktoré mali upriami� k tým najvyšším a najvznešenejším ideálom. Takéto nieèo bolo väèšinou žien považované za zbytoèné márnenie èasu. Zavrhli cestu rozvíjania prirodzenej krásy, vyrastajúcej zvnútra navonok a zamerali sa iba na rozvoj svojej vonkajšej krásy a to bez takmer akéhoko¾vek dôrazu na svoje vlastné vnútro.

A tak namiesto cesty nahor bola zvolená cesta nadol. A hoci sú mnohé ženy dneška niekedy naozaj ve¾mi krásne, ich krása je prázdnou a povrchnou. Nemá totiž oporu v osobnej vnútornej kráse, oporu vo vnútornej èistote a uš¾achtilosti a preto je všetko iba povrchnos� a vonkajšie pozlátko. Preto sa to zvrhlo iba na prázdnu vonkajšiu márnivos�, vyzývavos� a zdôrazòovanie telesnosti.

Na zdôrazòovanie telesnej krásy a zmyselnosti, ktorá v mužskej èasti populácie musí samozrejme vzbudzova� iba zmyselnos� a neèisté chú�ky. Lebo rovnaké môže vyvoláva� a pri�ahova� iba rovnaké! Povrchná, prázdna, vonkajšia, zmyselná a neèistá krása ženy preto pri�ahuje a vyvoláva mužský obdiv zakalený neèistotou, chlipnos�ou a exponovanou telesnos�ou.

Dnešná žena chce by� „sexy“. Tým je povedané všetko!To je hodnota, ktorou sa v súèasnosti meria a posudzuje krása ženy.

Milé dievèatá a ženy! Naozaj necítite, že za daného stavu je každý obdivný poh¾ad muža na vás vašim pošpinením? Vari naozaj má pre vás vaša márnivá, povrchná túžba páèi� sa a upútava� na seba väèšiu cenu, ako vaša vlastná, ¾udská dôstojnos�? Vari vám naozaj tak ve¾mi vyhovuje úloha estetického objektu, v ktorom muži vidia iba vaše telo?

Žena dneška je ponižovaná súèasnou módou, ale ona to nespoznáva. Nespoznáva a neuvedomuje si svoje ponižujúce postavenie domnievajúc sa, že to tak musí by� a že práve takto je to správne.

Budúcnos� však patrí žene prirodzene pôvabnej a prirodzene krásnej. Žene pôvabnej a krásnej predovšetkým vnútorne. Žene, ktorej vonkajšia krása i spôsob jej odievania vyrastajú z vnútorných hodnôt a vnútornej uš¾achtilosti. Bude to ženská krása úplne iného druhu, než je dnes. Krása povznášajúca a nabádajúca k uš¾achtilosti. Krása, ktorá dvíha a nie zatláèa do špiny!

V budúcnosti prežije iba pravá žena! Svoj budúci osud si každá jednotlivá žena napokon sformuje prostredníctvom vlastného druhu krásy, pretože jej osobný postoj k vlastnej kráse ju buï vysoko povznesenie, alebo ju naopak zatlaèí hlboko bahna a špiny, z ktorej už viac nikdy nepovstane.

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.

Varovanie líbyjskému ¾udu


Nad zábleskom nádeje na slobodný život v Líbyi sa zaèínajú s�ahova� tmavé mraèná opätovnej neslobody. Z dostupných informácií z médií zaèína by� èoraz jasnejšie, èo sa v skutoènosti skrýva za „nezištnou pomocou“ štátov západnej Európy a USA líbyjskému ¾udu.

Ako dôkaz uvádzam správu z vysielania slovenského rozhlasu: „Francúzsky premiér, ktorého krajina sa mimoriadnym spôsobom angažovala v konflikte v Líbyi zvolal v Elyzejskom paláci konferenciu o pomoci a ïalšom smerovaní tejto krajiny. Boli na òu pozvaní zástupcovia povstalcov, britský premiér, ministerka zahranièných vecí USA a èelní predstavitelia štátov Európskej únie. Na konferencii sa budú okrem iného uzatvára� i dohody o obnove konfliktom znièenej infraštruktúry krajiny“.

To podstatné a najdôležitejšie je uvedené v závere správy! Je to uzatváranie lukratívnych dohôd o obnove konfliktom znièenej infraštruktúry. Práve o toto išlo nenásytným kapitalistickým dravcom zo západnej Európy a USA od samého zaèiatku. Im totiž vždy ide v prvom rade o to, aby mohli dobre zarobi�. A tak sa idú teraz naba¾ova� na pomoci Líbyi a ich koneèným cie¾om je ekonomicky zhltnú� a podrobi� si i túto krajinu tak, ako zhltli, skúpili, podrobili si a zotroèili východnú Európu.

Všetky ich slová o slobode, demokracii a ¾udských právach sú a vždy boli iba návnadou pre naivných. Ak totiž chceme chyti� rybu, potom ju zabi� a dobre si na nej pochuti�, musíme na háèik nastrèi� lákavú návnadu, aby na òu ryba zabrala.

Práve takýmto spôsobom sa na sladké a vábivé reèi o slobode, demokracii, prosperite a rešpektovaní ¾udských práv chytili národy východnej Európy a kým sa stihli spamäta� zo svojej naivity, všetko ich národné bohatstvo bolo rozpredané do cudzích rúk.

Takzvané vyspelé západné štáty nás nikdy nemali za niè a aj dnes sme pre nich iba ¾uïmi druhej kategórie. Chcete dôkaz? V oblasti po¾nohospodárskej výroby dostávajú takzvané staré štáty Európskej únie podstatne vyššie dotácie, ako štáty východnej Európy. Výsledkom toho je nekonkurencie schopnos� s koneèným cie¾om likvidácie po¾nohospodárskej výroby a tým vybudovanie priestoru pre vývoz svojich vlastných, dotovaných potravín.

Je slepý a naivný ten, kto pod pod bielym rúchom baránka a záchrancu sveta, za ktorých sa pasuje USA a západná Európa nie je schopný vníma� pravú podstatu. Je òou dravá, bezcitná a nenásytná chamtivos�! Ostatné národy sú nimi v skutoènosti vnímané len ako prostriedok k tomuto úèelu. O niè iného tu nikdy nešlo a nikdy nejde. Len o vlastné dobro a vlastný prospech vyvolených. Všetky pekné reèi a ideály majú slúži� iba ako zástierka. Majú slúži� na oklamanie, zavádzanie a paralyzovanie obetí, ktoré v naivnej dôvere nekladú takmer žiaden odpor a stávajú sa ¾ahkou koris�ou dravcov.

Takáto je pravda o západnej civilizácii, ktorá sa samotná už dlhšiu dobu nachádza v kríze a podvedome tuší vlastnú záhubu. Záhubu preto, lebo v zákonoch tohto univerza je to prezieravo a múdro zariadené tak, že všetko zlo, akým je sebectvo, chamtivos�, bezoh¾adnos� a snaha ma� stále viac i na úkor iných sa musia nakoniec zrúti� samo v sebe a v troskách pochova� všetkých tých, ktorí mu holdovali.

Prehnité základy západnej civilizácie, stojacej na týchto princípoch sa už pomaly zaèínajú rozpadáva� a svet sa ocitá v kríze. V kríze spôsobenej a vyvolanej krízou hodnôt! Deficitom skutoèných hodnôt a upnutím sa k hodnotám nepravým, falošným a zvráteným.

Krízu, predznamenávajúcu koneèný pád zaèala poci�ova� západná civilizácia už v 80. rokoch minulého storoèia. To bol dôvod, preèo mala eminentný záujem na páde komunizmu. Nešlo im o slobodu a demokraciu pre tieto národy, ale o hlavne o záchranu vlastnej kože. O to, aby mohli ekonomicky ovládnu� tieto krajiny a svojimi produktami zasypa� východné trhy, èím by sa oni sami dostali aspoò naèas z už dlhšiu dobu poci�ovanej krízy.

Zdanlivá prosperita však trvala iba 20 rokov a to dovtedy, kým sa všetko nerozkradlo, neskúpilo a trhy sa nenasýtili. A keï už nebolo èo ukradnú�, skúpi� a sprivatizova� prišiel kolaps. Prišla kríza. Prišla agónia západnej civilizácie, ktorá ju dokázala prostredníctvom podmanenia si východnej Európy oddiali� len o dve desiatky rokov.

Kôò, ktorý zomiera však najviac kope. Smrte¾né kàèe západnej civilizácie stojacej na falošných hodnotách a zúfalá snaha oddiali� hrozivo sa blížiace zrútenie donútili takzvané vyspelé štáty nájs� si ïalšiu obe�. Obe�, ktorej by sa zmocnili a vycicali z nej krv. Obe�, ktorú by okradli a zotroèili. To všetko však samozrejme pod vlajkou vznešených ideálov. Ideálov slobody, demokracie a prosperity.

No a novou obe�ou sa stal arabský svet a teraz je na rade Líbya. Tamojšiu diktatúru potichu strieda diktatúra iného typu. Diktatúra peòazí a kapitálu! Pre líbyjský ¾ud je to cesta z dažïa pod odkvap. Ak dovtedy trpeli pod jarmom diktátora aspoò otvorene poznali svojho nepriate¾a. Dnes sa im na šiju zakladá nové jarmo. Jarmo o niè menšie, ale o to zákernejšie, pretože sa to deje pod rúškom priate¾stva a pomoci.

Vážený líbyjský ¾ud, nikomu na vás v skutoènosti nezáleží! Tí, èo vám hovoria o pomoci si chcú pomôc� hlavne sami sebe. Pre týchto vlkov v rúchu baránka ste iba kusom koláèa, ktorý si chcú rozdeli�, rozkrája� a zhltnú�.

Vážený líbyjský ¾ud, majte sa na pozore! Neverte im a buïte bdelí! Nedajte sa oklama�, aby ste sa napokon nestali cudzincami a otrokmi vo vlastnom štáte tak, ako sa to udialo pod¾a osvedèeného a dobre fungujúceho scenára i na našom krásnom, ale naivnom Slovensku.

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.

Ten neš�astný rozum


Raz mi jeden materialista položil otázku, že kde sa to vlastne nachádza ten Stvorite¾, keï všetci veriaci svorne tvrdia, že predsa hore. Hovorí sa to však v Európe, ale vravia to i protinožci v Austrálii, pre ktorých je hore vlastne dole.

Z èisto fyzikálneho a rozumového h¾adiska je otázka �ažko riešite¾ná, avšak naše srdce a cit nám dávajú v urèitom zmysle ihneï správnu a jasnú odpoveï. Preèo? Pretože nie sú obmedzené rozumovo – hmotným ponímaním priestoru a èasu!

Rozum je nevyhnutnou súèas�ou osobnosti èloveka a nemožno ho samozrejme zatracova�. Ak sa však práve rozum stane rozhodujúcou a urèujúcou zložkou našej osobnosti, potom je to tragédia, pretože týmto spôsobom ohranièíme svoju chápavos� obmedzenos�ou vlastného rozumu.

Prvoradým však musí by� pre nás len a len náš duch, prejavujúci sa citom. Duch, prejavujúci sa citovými impulzmi! Cit musí stá� na najvyššej prieèke v hierarchii našej osobnosti a všetko mu má by� podriadené. Teda i rozum.

Že tomu tak v skutoènosti ale nie je nasvedèuje i stavba ¾udského mozgu, ktorého rozumový receptor, èiže takzvaný ve¾ký mozog je omnoho väèší, ako receptor citu, èiže malý mozog.

Dokonalým svedectvom zhubnej nadvlády rozumu nad citom sú v skutoènosti i celé dejiny ¾udskej civilizácie, popretkávané utrpením, vraždami, vojnami a biedou miliónov ¾udských bytostí. Ku všetkému tomuto utrpeniu by ale nikdy nemuselo dôjs�, keby sa ¾udia nepodriadili chladnému a vypoèítavému rozumu a zachovali si v sebe aspoò štipku toho, èo sa nazýva cit.

Nesmierne a mnohoraké utrpenie ¾udí poèas dlhej histórie našej civilizácie nemožno preto vníma�, ako nevyhnutný vývojový proces, ale ako nieèo chorobné, nezdravé a nesprávne, èo na tejto planéte vôbec nemalo a nemuselo by�, keby sa vývoj uberal zdravým spôsobom a ¾udia boli ¾uïmi citu, používajúcimi rozum len ako dobrý nástroj.

Áno, v nadradení rozumu nad ducha tkvie v skutoènosti všetko zlo, napáchané na tejto zemi! Je to zároveò i cesta k záhube celej našej civilizácie.

Všetky minulé vyspelé národy a civilizácie totiž padli jedine z tohto dôvodu. V ich zaèiatkoch bolo vždy spravidla ve¾a správneho a pozitívneho, teda aj primeraná miera citu, avšak èoraz viacej bujnejúci rozum tým všetkým postupne prerastal tak, ako popínavá rastlina obopína konáre svojho hostite¾a, aby ho nakoniec celkom zbavila svetla a udusila.

Vrcholnými výstrelkami rozumu, ktorý napokon vždy v histórii ovládol každú spoloènos� bola nemravnos�, bezuzdnos�, chamtivos�, bezprávie pod zdaním práva a tak ïalej a tak ïalej. Za týmito prejavmi už potom nasledovalo iba jediné: zrútenie! Zrútenie, ku ktorému napokon staèil iba nejaký vonkajší, zdanlivo bezvýznamný impulz.

Jediné, èo po všetkých týchto dávnych vyspelých civilizáciách pretrvalo bolo umenie! Èi už ide o diela maliarske, sochárske, alebo literárne, ktoré sú živé aj po tisícroèiach a stále nám majú èo poveda�.

Preèo? Pretože v umení bol vždy prvoradý cit! Jedine ¾udia citu totiž dokážu vytvára� veèné a nehynúce diela. Ak by ale bola ¾uïmi vložená podobná miera citu, ako do umenia, i do všetkých ostatných oblastí spoloèenského života, mohli by by� aj v nich vytvorené hodnoty veèné, nehynúce a po stároèia pretrvávajúce. Týmto smerom sa mali v skutoènosti ubera� cesty civilizácie na planéte zem.

Všetko ostatné, postavené na rozume, je iba materiálneho druhu, obmedzené hmotným ponímaním priestoru a èasu a preto to nemá v sebe dlhého trvania a je len doèasné. Po nejakom èas musí prís� celkom zákonite zrútenie a upadnutie do zabudnutia.

V súèasnosti sa však blíži jeden z ve¾kých evoluèných zlomov vo stvorení, ktorý spôsobí, že na tejto zemi dostanú priestor k životu už len ¾udia duchovní. V súèasnosti prežívame obdobie ve¾kého triedenia, v Biblii nazvaného posledným súdom. Prejs� ním môžu iba ¾udia, ktorí si i napriek všetkému, èo dnes prežívame, ešte dokázali zachova� zdravé, živé cítenie.

Tí však, ktorých vládcom vnútorného života je iba chladný rozum – otroci rozumu, ktorí uväznili vlastného ducha a jeho živé cítenie a nedávajú mu prejavi� sa, tým bude vzatá výsada ïalej ži� a vyvíja� sa vo stvorení.

Bude tak uèinené preto, lebo by svojim chladným rozumárstvom bez citu ïalej iba škodili presne tak, ako to robili po celé stároèia. Takéto nieèo však už nebude možné, pretože vo stvorení má koneène zavládnu� mier.

Ve¾kou otázkou pre každého z nás osobne zostáva, ku ktorej skupine patríme? Èi k prvej, alebo k druhej! Ak ku prvej, nemáme sa èoho obáva�, ale ak ku druhej, mali by sme sa urýchlene vynasnaži� zmeni� to a sta� sa duchovnými.

Duchovnými, èiže ¾uïmi ducha, u ktorých je práve duch, prejavujúci sa citom na prvom mieste. ¼uïmi, ktorí síce využívajú rozum, ale neklaòajú sa mu, nie sú jeho otrokmi a nestavajú ho na prvé miesto. V tomto totiž spoèíva všetko zlo!

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.

Pouèenie z pádu Atlantídy


Pred mnohými stároèiami existovala ríša zvaná Atlantída. Od ostatného sveta bola zo všetkých strán oddelená oceánom, èo malo za následok jej urèitú prirodzenú izoláciu. Atlantída teda žila svojim vlastným životom, ktorý sa vyznaèoval mimoriadne hlbokým prienikom do poznania tajomstiev prírody.

Nie však v zmysle súèasného vedeckého chápania a bádania, ale v schopnosti vnímania nevidite¾ných síl, alebo lepšie povedané bytostí, stojacich za prírodou a prírodu spravujúcich a ovládajúcich.

Príroda a všetko dianie v nej totiž nefunguje samo od seba, akoby sa nám na prvý poh¾ad mohlo zda�, ale za jej èinnos�ou stojí celkom urèitý druh inteligencie.

Stoja za òou urèité bytosti - bytosti prírody, ktoré sú úzko špecializované na celkom konkrétne èinnosti a deje, prebiehajúce v prírodnom dianí. Existujú bytosti vzdušné, bytosti vodné, bytosti starajúce sa o pôdu, horniny a formovanie Zeme, bytosti starajúce sa o rastliny, stromy, kvety a podobne.

Za tým, èo my nazývame príroda a èo sa nám zdá, že funguje akosi samoèinne sa skrýva ten najèinorodejší život, v ktorom má každá z jednotlivých prírodných bytostí presne vymedzený okruh vlastnej èinnosti a túto èinnos� vykonáva verne, oddane a dokonalo. Ich pôsobenie je preto také dokonalé, lebo nemajú svoju vlastnú vô¾u, ale sú vo všetkom podrobené Vôli Vyššej.

Praktickým dôkazom vernej, harmonickej súèinnosti a vzájomného spolupôsobenia všetkých prírodných bytostí je nádhera prírody a jej dokonalé fungovanie.

O tomto všetkom vedeli dávni Atlantíïania a ich prienik do tohto poznania bol taký ve¾ký, že dokázali vidie�, komunikova� a dorozumieva� sa s prírodnými bytos�ami. Dokázali s nimi vedome spolupracova�.

Výsledkom ich spolupráce, okrem iného, boli napríklad mnohé nádherné a ve¾kolepé stavby, pri ktorých im bytosti prírody pomáhali s premiestòovaním �ažkých kamenných kvádrov, èi iných stavebných prvkov, ktoré by bolo �ažké premiestni�, alebo s nimi vôbec pohnú� i pri súèasnom vedecko technickom pokroku.

Takýto bol teda život v Atlantíde. Z nášho poh¾adu možno trochu drsnejší, ale harmonicky sa zachvievajúci s prírodou a vedome spolupracujúci s bytos�ami, spravujúcimi prírodné dianie. V tom spoèívala ve¾kos� a múdros� Atlantídy.

Potom však nadišla nová epocha v období vývoja Zeme a do krajiny, až doteraz oddelenej od ostatnej civilizácie oceánom zaèali postupne prichádza� cudzinci. Zaèali sem prichádza� ¾udia z iných krajín.

Pre Atlantíïanov to bola výzva. Výzva k tomu, aby svoju múdros� a svoje ve¾ké poznanie zaèali sprostredkováva� iným. Aby prakticky celý svet a celú vtedajšiu ¾udskú civilizáciu posunuli práve prostredníctvom svojho nebývalého vedenia omnoho ïalej.

Žia¾ nestalo sa tak, ale došlo k pravému opaku. Z ¾udí, ktorí ku ním prichádzali si urobili doslova otrokov a oni sami sa dali vyhlási� za bohov. Svoju prevahu nevyužili ku podpore a pomoci iným, ale ku nadvláde nad inými a k ich zneužívaniu.

V tomto bol však skrytý zaèiatok ich klesania a nasledujúci, nevyhnutný pád. Klesania najprv nevidite¾ného a duchovného, ktoré sa napokon zhmotnilo a prejavilo i navonok a to potopením Atlantídy. Kvôli tomuto teda zanikla bájna civilizácia, ktorá svoju múdros� nechcela dáva� a òou pomáha�, ale ktorá sa prostredníctvom nej snažila ovláda� a podmaòova� si.

V zákonoch univerza však platí, že iba tomu, kto dáva dobro, múdros� a pomoc, sa môže dosa� dobra, pomoci a pozdvihnutia. Ak však šíri zlo, nespravodlivos� a útlak, jemu samému sa napokon dostane zla, bolesti, trpkosti a nakoniec i znièenia.

Taký je železný a spravodlivý Zákon, votkaný do chodu univerza, pod¾a ktorého raz každý musí zoža� presne to, èo sám rozsieval. Èi už ide o jednotlivca, alebo hoci aj o celý národ, èi civilizáciu.

A teraz obrá�me svoj zrak do prítomnosti. Aj dnes existujú vo svete národy a štáty, ktoré majú nad ostatným výraznú finanènú, ekonomickú, technologickú a materiálnu prevahu. Aj dnes, po stovkách, ba tisícoch rokoch sa však história opakuje, pretože tí, èo stoja v urèitom smere vyššie ako ostatní nevyužívajú to, èo majú ku prospechu, pomoci a pozdvihnutiu druhých, ale naopak, k ich ovládnutiu, zotroèeniu a podmaneniu. Ani nie v tak dávnej dobe sa to dialo hrubou vojenskou silou (viï koloniálna nadvláda, alebo prvá a druhá svetová vojna), kým dnes sa tak deje sofistikovanejším spôsobom a síce, prostredníctvom peòazí a kapitálu.

Železný Zákon spätného úèinku, pod¾a ktorého musí napokon každý zoža� presne to, èo zasieva však platí rovnako dnes, ako pred tisícroèiami. V úèinkoch tohto Zákona musí postupne upada� a smerova� k záhube každý národ a každá civilizácia, ktorá jedná nesprávnym spôsobom.

Náš svet a naša civilizácia, založená na zneužívaní, využívaní, podmaòovaní a ovládaní iných sa postupne potápa presne tak, ako kedysi bájna Atlantída a tento dej je èoraz oèividnejší. Naozaj iba slepí to nevidia a nevnímajú. Náš svet èaká osud bájnej Atlantídy! Èaká ho úplne rovnaké znièenie a záhuba, ak si to vèas neuvedomí a nevynasnaží sa zmeni� a svoj pád zastavi�.

Zastavi� tento úpadok je však možné iba zásadnou vnútornou, ale i vonkajšou premenou! Zásadnou premenou k lepšiemu! Zmenou hodnôt! Zámenou zhubnej túžby po ovládaní, zisku, moci a snahy o podmanenie za úsilie o pomoc, podporu, spoluprácu a ve¾ký, všeobecný, celosvetový prospech.

Ozajstný celosvetový prospech bez nadradených a podradených, bez ¾udí prvej, druhej, alebo dokonca tretej kategórie, ako to napríklad naznaèuje i v súèasnosti tak zaužívaný termín „tretí svet“. V skutoènosti však niet nijakého prvého, druhého ani tretieho sveta! Je len jeden svet, ktorý buï spoloène povznesieme, alebo potopíme.

Zostáva iba dúfa�, že je ešte èas zastavi� súèasné rýchle klesanie a za ním nevyhnutne následujúci pád. Osobná zmena hodnotového systému každého jednotlivého èloveka má v dnešnej kritickej dobe omnoho väèší význam, ako by snáï mohlo na prvý poh¾ad zda�. Lebo napokon naozaj iba pár jednotlivcov môže rozhodnú� o tom, èi sa miska váh preváži na jednu, alebo na druhú stranu. Èi preváži súèasné zlo a teda znièenie, alebo dobro a s ním záchrana a nová nádej.

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.

Katastrofa v roku 2012?


V súvislosti s mayským kalendárom a rokom 2012 možno pozorova� postupné vznikanie urèitej davovej psychózy. S približovaním sa zaèiatku tohto roku sa totiž ako huby po daždi zaèínajú množi� rôzne katastrofické a apokalyptické scenáre, ktoré zasiahnu našu Zem. Sú však pravdepodobné? Bude naozaj rok 2012 takým prelomovým? Odpoveï na túto otázku sa snáï bude zda� mnohým trochu zvláštna a rozporuplná, pretože táto odpoveï znie áno, ale zároveò aj nie.

Preèo áno?

Pretože vnútorný, èiže citový a myšlienkový život väèšiny ¾udstva, ale i jeho slovný prejav i vidite¾né vonkajšie jednanie sú zamerané k nízkemu. Sú zamerané iba na hmotu a niet v nich úsilia po vyššom, uš¾achtilejšom, èistejšom, vznešenejšom a hodnotnejšom, èo hmotu presahuje. Pretože ¾udský vnútorný, to znamená citový a myšlienkový život je plný neèistoty, nízkosti, skazenosti a zvrátenosti.

V železnom Zákone spätného úèinku, ktorý každému nakoniec vráti presne to, èo si svojim vnútorným chcením a vonkajším jednaním zasieval si ¾udstvo samo pre seba formuje katastrofu. Z katastrofálneho stavu vnútorného života väèšiny ¾udstva formuje Zákon spätného úèinku katastrofálne dianie, ktoré nakoniec, vo svojej zhmotnenej podobe udrie na pôvodcov.

Zlo totiž nemôže plodi� niè iného, ako zlo, ktoré napokon, v zákonitom kolobehu diania tohto univerza zasiahne svojho splodite¾a. Takto nekompromisne funguje Spravodlivos�, ktorá každému prinesie a nechá ho na vlastnej koži preži� presne to, èo on sám chcel a èo svojim myslením a cítením vytváral.

Bujnejúca neèistota a prázdnota ¾udského vnútorného života formuje okolo našej Zeme obrovské zhluky negatívnej energie, podobajúce sa èiernym, �ažkým a zlovestným búrkovým mraènám. Kto to dokáže vníma� a aspoò trochu vyci�ova�, ten tuší a cíti, že chví¾a, kedy dusivú temnotu pretne žiara prvého blesku, že táto chví¾a je už blízko. Ve¾mi blízko!

Smrtonosná búrka dôsledkov všetkého doterajšieho nesprávneho myslenia, cítenia a jednania ¾udí teda hrozivo visí nad nami všetkými. Až ku nej napokon vinou ¾udí, ktorí sa až do poslednej chvíle nechceli zmeni� dôjde, až sa spustí �ažký, jedovatý, olovený dážï a hrozivé blesky zaènú bièova� Zem, s ochranou, pomocou a podporou v tejto nevídanej búrke môžu poèíta� iba tí, ktorí svojim cítením a myslením sami pre seba formovali nieèo iné. Ktorí v ošiali všeobecnej nízkosti, povrchnosti, neèistoty, chamtivosti a hmotárstva dokázali v sebe, vo svojom vnútri, vo svojom cítení a myslení uchova� túžbu po dobre, spravodlivosti, èistote a uš¾achtilosti. Túžbu po blízkosti Božej! Jedine v tomto bude spoèíva� všetka pomoc a ochrana, ktorú si títo ¾udia dokázali sami pre seba vèas sformova� v spravodlivom Zákone spätného úèinku.

A tak ten istý Zákon, èo bude svetu prináša� katastrofu, prinesie zároveò ochranu, pomoc a podporu tým, èo toho budú vnútorne hodní. Kiež by týchto ¾udí bolo èo najviac! To však majú v rukách iba oni samotní. Jedine ¾udia samotní budú rozhodova� o svojom vlastnom osude a to prostredníctvom kvality, alebo nekvality vlastného vnútorného – citového a myšlienkového života.

Preèo nie?

Pretože už Kristus kedysi povedal, že o tom dni a tej hodine nevie ani on sám. Že o nej vie iba Otec.

Ak teda niekto tvrdí, že to bude rok 2012 a nech by to už bol ktoko¾vek, dovo¾uje si tým stava� sa nad Krista a na úroveò samotného Stvorite¾a, ktorý predsa ako jediný vie o tomto dni. Takéto nieèo nemožno nazva� inak, ako pýchou a opovážlivos�ou! Opovážlivos�ou, ¾udskému tvoru neprípustnou!

Ten èas, kedy prepukne oná spomínaná búrka, ktorá zasiahne spätnými úèinkami všetkého doterajšieho nesprávneho jednania pozemské ¾udstvo, ten èas je naozaj blízko. To vnútorne rozpoznávajú všetci vnímaví a citliví ¾udia. Avšak hovori� o akýchko¾vek konkrétnych termínoch je ve¾kou opovážlivos�ou, nezakladajúcou sa na pravde.

To, èo je v dnešnej dobe ¾uïom skutoène potrebné hovori�, èo je dnes pre nich cennejším ako so¾ i zlato dohromady je potreba nevyhnutnej vnútornej premeny seba samého, ktorá im ako jediná môže zabezpeèi� ochranu v nadchádzajúcich dòoch. Premena, ktorá snáï ešte môže zmierni� tvrdos� dopadu toho, èo ku nám prichádza vinou nás samotných.

Podstata tejto tak prepotrebnej vnútornej zmeny je skrytá v jednoduchých a prostých slovách: Vzbuïte v sebe pevné chcenie k dobru a snažte sa udržiava� krb svojich myšlienok èistý!

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.

Èo je v našom živote to najdôležitejšie?


Keï ¾uïom položíme túto otázku dostane sa nám rôznych odpovedí. Spravidla však na prvom mieste býva zdravie, potom rodina, láska, prípadne práca. Urèite ide o pozitívne hodnoty, ale sú skutoène tým najdôležitejším o èo má èlovek vo svojom živote usilova�?

Pozrime sa na zvieratá. I oni majú svoje priority, i oni „uznávajú“ istú hierarchiu hodnôt. Aj pre zviera je urèite vysokou hodnotou zdravie. Ak ho nemá hynie, lebo si nedokáže zabezpeèi� dostatok potravy. I zvieratá mávajú svoju „rodinu“ a žia¾ stáva sa, že z ich obetavosti a starostlivosti o potomstvo by si mohli bra� príklad i mnohé ¾udské matky. Ïalej máme prácu. I zviera musí svojim spôsobom „pracova�“, aby si vo vo¾nej prírode uhájilo svoju existenciu. Snaží sa uživi� seba i svoje mláïatá, buduje si obydlie, trvalou bdelos�ou sa chráni pred nebezpeèím a nepriate¾mi. Taktiež svojim spôsobom prejavovaná „láska“ je súèas�ou zvieracieho sveta. Je napríklad známe, že niektoré druhy zvierat zotrvávajú vo vzájomnom „partnerskom vz�ahu“ po celý život.

Je nepochybné, že èlovek stojí vyššie ako zviera. Ale pri porovnávaní najvyšších ¾udských hodnôt s hodnotami zvieracieho sveta sme zatia¾ nenašli príliš ve¾ké rozdiely. H¾adajme teda ïalej. Poviete – šport, kultúra. Áno, zvieratá nespievajú, nema¾ujú ani nehrajú divadlo. Kultúru však tiež možno vníma� ako urèité využitie vo¾ného èasu, urèitý druh rozptýlenia a odpoèinku po práci, zameranej na získavanie nevyhnutných prostriedkov na prežitie. No a odpoèinok, ako sa na to takto pozrieme, snahu po rozptýlení a urèitú hravos� možno pozorova� i u zvierat.

V èom sa teda od nich zásadným spôsobom odlišujeme? Ak budeme trva� iba na horeuvedenej škále hodnôt, tak v podstate v nièom. A predsa tu nieèo musí by�, nieèo, èo nás od nich zásadným spôsobom odlišuje. Èo je to teda?

Nechajme sa pouèi� najvyššou autoritou, ktorej slová, týkajúce sa položenej otázky sú zaznamenané v evanjeliách. Jeho odporúèanie je akoby osobitne urèené ¾uïom dnešnej doby, ¾uïom utopeným vo svojich každodenných problémoch. Ve¾ký Uèite¾ života hovorí:

„Nebuïte ustarostení o svoj život, èo budete jes� a èo budete pi�. Pozrite na vtákov. Nesejú, nežnú, ani do sýpok nezhromažïujú, ale váš Otec nebeský ich kàmi. Èi vy nie ste ove¾a viac ako oni? Nebuïte teda ustarostení a nevravte: „Èo budeme jes�?“ – alebo: „Èo budeme pi�?“ Váš Otec totiž vie, že všetko toto potrebujete. H¾adajte teda najprv krá¾ovstvo nebeské a jeho spravodlivos� a všetko toto sa vám pridá“.

Pozrime sa však vôkol seba. V úplnom protiklade s horeuvedenými slovami vidno všade iba ¾udí zavalených staros�ami, všade poèu� iba ponosy a cíti� rezignáciu z toho, ako zle sa žije. Avšak v prís¾ube, že ak budeme h¾ada� v prvom rade hodnoty „krá¾ovstva nebeského“, potom sa nám všetko to ostatné potrebné k životu pridá, je predsa jednoznaèné uistenie o dostatku všetkého potrebného, ak sa budeme riadi� týmto pravidlom. Ak teda trpíme nedostatkom a strádame môže to tiež znamena�, že naše h¾adanie Svetla a Pravdy nebolo úprimné a dostatoèné.

Chápeme teda, èo je tým najdôležitejším v živote èloveka? Tým najrozhodujúcejším, èo nás odlišuje od zvierat? Je to schopnos� h¾ada� a následne vedome uchopi� Pravdu o živote! Svätou povinnos�ou èloveka je sta� sa vedomým! Odhali� zmysel vlastného života a tajomstvo, kým vlastne sme, odkia¾ prichádzame a kam smerujeme. Iba úsilím o poznanie Pravdy o živote môžeme naplni� hodnotu vlastného èloveèenstva! Lebo iba èloveku, ktorý kráèa týmto smerom sa zaène postupne odha¾ova� pravý zmysel, úèel a podstata všetkého èo jestvuje. Iba takýto èlovek môže chápa� a následne dáva� pravú hodnotu všetkému, èo vzniká jeho rukami.

Bola tu napríklad reè o kultúre. Ak ale kultúra, èi umenie nenesú v sebe úsilie a snahu po obsiahnutí a postihnutí univerzálnej Pravdy, ak neusilujú o uš¾achtilos� a vzlet k hodnotám „krá¾ovstva nebeského“, nie je celá kultúra a umenie nièím iným, ako rozptýlením zviera�a. No a obdobne je tomu vo všetkých oblastiach nášho života! Iba neustála snaha ¾udí o tie najvyššie hodnoty aké jestvujú, môže da� pravú hodnotu všetkým veciam, ktoré ich obklopujú. Kde tohto úsilia niet, tam sa postupne strácajú všetky hodnoty a nastáva rozklad.

Kde sú však ¾udia, ktorí sa snažia plni� to najdôležitejšie? Ko¾ko je takých, ktorých vnútro sa aspoò urèitú èas� dòa, alebo týždòa snaží o pochopenie a postihnutie pravdy o živote a jeho zmysle?

Ale iba ten, kto h¾adá, môže aj nájs�! Iba ten, kto prosí, môže aj dosta�! Iba tomu, kto klope, môže by� otvorené! Bez námahy nám samo nespadne do lona absolútne niè! Ak však èlovek nechce podstúpi� túto námahu, bude po celý život bitý nízkos�ou vlastných živoèíšnych cie¾ov a nakoniec zomrie v strachu, v nepochopení a úplne nevedomý, ako ...zviera.

Ale zviera v rámci svojho druhu napåòa zmysel vlastného bytia, kým èlovek, stojaci druhovo vyššie tak neèiní. Lebo napriek svojim vyšším možnostiam a predpokladom žije prakticky iba na úrovni síce inteligentného, ale predsa len zviera�a. A tak, z vyššieho h¾adiska – z h¾adiska skutoènej hodnoty vlastného bytia každého jednotlivého tvora vo stvorení je ove¾a cennejším ten, kto tieto hodnoty naplòuje, ako ten, kto ich neplní a kto sa o to ani len trochu nesnaží! Z tohto h¾adiska stojí potom „domýš¾avý pán tvorstva“ vo svojej vnútornej úbohosti a neschopnosti realizácie zmyslu vlastného bytia pod zviera�om. Až sem to došlo!

Vzchopme sa preto! Zamyslime sa nad doposia¾ nedocenenou hodnotou úsilia po h¾adaní Pravdy. Hodnotou, ktorá má schopnos� naplni� a dokonca i ïaleko presahuje tento náš pozemský život. Zamerajme preto svoje životné úsilie k h¾adaniu Pravdy! K h¾adaniu a nachádzaniu hodnôt „krá¾ovstva nebeského“! Potom akoby samé od seba odpadnú všetky starosti, ktoré nás za�ažovali! Pocítime, ako je nám až zázraèným spôsobom urovnávaná cesta nášho života. Lebo ak sa my budeme snaži� o to, o èo sa ako ¾udskí tvorovia snaži� máme, je predsa urèením Pána, že všetko ostatné, èo budeme potrebova� k dôstojnému životu na tejto zemi sa nám pridá.

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.

Stud

Vedia si ¾udia dnes pod týmto slovom vybavi� ešte jeho pravý význam a uvedomi� si jeho hodnotu? Väèšinou si každý myslí, že to je nieèo, èo sa dnes už nenosí, èo je z doby dávno minulej a že dnešní pokrokoví ¾udia sa už vysporiadali s touto skostnatenos�ou.

Rodièia už odmalièka potláèajú v de�och ich prirodzený stud, ale tým im pripravujú èasto ve¾mi �ažké prežívania a berú im prirodzené zábrany v dospievaní a následne aj v dospelosti.

A tak sa aj deje, že všeobecná morálka medzi ¾uïmi neustále klesá a ¾udia sa neostýchajú ži� bez morálnych hodnôt a zásad. Neuvedomujú si však, že si tým prestali váži� sami seba.

A predovšetkým žena stáva sa len obyèajným telom, ktoré sa bez obáv ponúka oèiam mužov domnievajúc sa, že tým získa na hodnote. Avšak pozemské telo nám bolo dané ako nieèo vznešeného a vzácneho. A rovnako ako duša je drahocenné a nedotknute¾né. Preto ho musíme chráni� a taktiež nevystavova� na obdiv, aby sme ho nepošpinili a neznehodnotil. Tým, že sa žena bez ostychu odha¾uje, vyvoláva v mužoch len tie najnižšie pudy, ktoré ich vedú len ku povrchnému vz�ahu, ktorý sa rýchlo vyèerpá. Ponižuje sa tak na bezduchú bábku, ktorá môže by� kedyko¾vek odložená, ak prestane by� atraktívna. Takáto žena nemôže by� ctená druhými, pretože sa v nej nemôže skrýva� niè uš¾achtilého a skutoène krásneho. Preto musí znovu h¾ada� svoj drahocenný dar – stud, ktorý je dôležitou oporou pre ochranu jej tela a ducha.

Až si žena uvedomí, akú dôležitú úlohu v tom hrá jej odev, ktorý má telo zaha¾ova� a skráš¾ova�, nebude váha� premýš¾aním nad tým, akú dlhú sukòu si obliec�, èi s rozparkom, èi bez rozparku, èi výstrih, èi šaty ku krku, rukávy, èi odev bez rukávov, alebo snáï nohavice, ktoré úplne potlaèia jej ženské vyžarovanie. Ak sa žena domnieva, že je v tom obmedzovaná a že bude radšej nosi� odev pod¾a módy, èi snáï, že niektorá z jej èinností sa nedá vykonáva� bez nohavíc, potom nepochopila, èo znamená význam slova uš¾achtilé a dôstojné ženstvo. V tomto prístupe sa odráža len vzdor, ješitnos�, pohodlnos� a neúctivos� voèi Stvorite¾ovi. A ak èinnos�, ktorú chce žena vykonáva� nemožno v ženskom odeve zvládnu�, je potrebné sa zamyslie�, èi je to èinnos� vhodná pre ženu.

Žena. Obdarená najväèšou jemnos�ou citov mala svojím tichým pôsobením posilòova� a zuš¾ach�ova� muža v jeho èinoch. Je stvorená a vybavená pre pôsobenie udržujúce a v tom je jej sila. Je to hlavne v domácnosti, kde vytvorením pokojného, ​​harmonického domova je schopná naplno rozvíja� svoje schopnosti, ktoré jej boli Stvorite¾om darované. Práve jej jemnejšia citová schopnos� jej umožòuje rozvíja� v sebe zmysel pre krásu, uš¾achtilos�, pôvab, nežnos� a pravý stud.

Avšak dnešná žena sa “hanbí” prejavi� tieto city, prejavi� svoj osobitý zmysel pre krásu, keï všeobecný trend káže inak, než ako cíti ona. Stáva sa nepochopenou a nenaplnenou a h¾adá spôsob, ako sa zvidite¾ni�, ako by� uznávanou. Obdivuje muža v jeho aktivitách a domnieva sa, že ak pôjde touto cestou, bude tiež obdivovaná. K tomu si však navyše ešte praje, aby sa mužom páèila. A v domnienke, že muža osloví tým, že mu podstrèí svoje vnady je ochotná odha¾ova� sa èím ïalej viac. Ponúka sa mnohokrát ešte horším spôsobom ako ¾ahké ženy!

Ako si potom naozajstný muž, ktorý h¾adá v žene predovšetkým hodnoty ducha, môže také ¾ahkovážne ženy váži�?

Ona bude k sebe pri�ahova� len tých, ktorí chcú ma� ženu ako dekoráciu, ktorou sa budú do urèitej miery len chváli�, ale ktorú si nemôžu nikdy cti�. Takýto vz�ah nemôže by� nikdy naozajstným, hlboko duchovným, ale iba vz�ahom telesným a ten èoskoro vyprchá.

A žena, ktorá si neváži svojho tela ani to¾ko, že s ním zaobchádza ako s nieèím, èo je tu pre všetkých, nemôže by� ani pravou matkou. Matkou, ktorá je svojim de�om oporou a vzorom pre všetky ¾udské hodnoty. Veï prevažne ona urèuje, aké hodnoty v sebe ponesie die�a, ktoré privedie na svet! A teraz sa pozrime na obraz dnešnej ženy. Aké morálne hodnoty je ešte v sebe schopná nies�? Akú ve¾kú má však zodpovednos� za budúce pokolenia, za budúcu národ!

Je to žalostné. Ako ochotne a rýchlo dokáže žena v sebe zahubi� jemné vyci�ovanie uš¾achtilosti, pôvabu, jemnosti, prostoty a hlavne hanby! Domnieva sa, že by bola vysmievaná, keby svoje telo neodhalila pred zrakmi mužov. Obáva sa, že by pôsobila staromódne a že jedine ošklivos� jej zovòajšku, pod¾a názoru ostatných, ju vedie k tomu, aby sa obliekala do šiat, ktoré zakrývajú jej postavu. A tak namiesto, aby svoju osobnos� prežiarila duchom a zuš¾achtila šatom, ktorý ženu robí ženou, vystavuje všetkým na oèi svoje telo, zošklivené takzvaným módnym obleèením. A toto bláznovstvo ide stále do väèších extrémov. Veï aj dnešná obuv iba zdôrazòuje smiešnos� tohto poèínania.

Neš�astná žena, ktorá takto stratila úctu sama pred sebou a znehodnotila dar, ktorý jej bol daný. Dar studu, ktorý jej pomáha udržiava� èistotu ducha.

Ak žena nenájde svoju pravú hodnotu, svoju cestu, nenájde tiež už nikdy š�astie, po ktorom stále túži.

Až prestane by� otrokom svojej túžby po falošnom uplatnení a bude naozaj chcie� v poctivej námahe nájs� zmysel svojho života, svoj cie¾, budú jej dané pomoci, ktoré ju povedú na jej ceste nahor za zdrojom sily, ktorá prúdi celým stvorením.

Lebo táto sila ako jediná dáva duši pokoj, mier, harmóniu, š�astie, pomoc a lásku. To všetko môže žena tiež v sebe nies�, ak bude z tohto zdroja sily èerpa�. Najprv sa však musí znovuzrodi� sama v sebe. Nájs� v sebe pravé hodnoty a všetko falošné od seba odhodi�. Musí len chcie�! Naozaj chcie� stá� èisto vo stvorení a by� ženou, ktorá si zasluhuje nies� toto meno.

M.Š v spolupráci s http://www.os-obroda.cz/

Aký je úèel pohlavnej sily?


Je samozrejme úplne iný, než si ¾udia myslia. To, èo sa dnes v nevedomosti robí s touto silou je iba jej plytvaním a mrhaním v pohlavnom pude. Je to zneužitie ve¾kej hodnoty, ktorú každý z nás dostal a o ktorej takmer nikto nevie, k èomu má slúži�.

Túto silu sme dostali k pozdvihnutiu a povzneseniu svojej osobnosti! K znovuobnoveniu vlastnej vnútornej hodnoty! K nájdeniu spojenia so svojim najvnútornejším „ja“. Ale to všetko iba za predpokladu, že táto sila v nás zostane èistou!

Ak sa vrátime do obdobia dospievania a pokúsime sa rozpomenú�, èo sme cítili vtedy, keï sa v nás prebúdzala pohlavná sila, išlo vždy o silný prvotný impulz k vysokému, èistému a ideálnemu, ktorý bol spojený s poznaním falošnosti, skazenosti, pokrivenosti a pokrytectva života okolo nás. U mladých ¾udí sa v tomto období prebúdza túžba po krajšom a lepšom živote na zemi. Túžia urobi� svet ideálnym a sami smerova� k ideálom. Prebudenie pohlavnej sily býva èasto spojené s revoltou mládeže, ktorá jasne cíti, že svet dospelých nie je v poriadku a preto sa voèi nemu búri a túži ho zmeni�.

Pohlavná sila vo svojom prvotnom a èistom impulze dáva vždy podnet k rozmachu ducha! K prebudeniu toho najlepšieho, najèistejšieho a najideálnejšieho v èloveku! Ak by èlovek dokázal onú nesmiernu silu, ktorá je pre neho bránou k dospelosti a zodpovednosti udrža� èistou, mohol by sa prostredníctvom nej ako na krídlach vznies� do výšin. Presne tak, ako po tom túži každý mladý, ešte neskazený èlovek. V správnom využití tejto sily môžeme totiž od seba odvrhnú� všetko zlé, èo nás dovtedy za�ažovalo, nájs� svoju vlastnú ¾udskú hodnotu a zaèa� v živote smerova� k tomu najvyššiemu, najèistejšiemu a najideálnejšiemu, èo vôbec jestvuje.

Žia¾, toto prvotné cítenie si však po celý život dokážu udrža� iba nemnohí. Èo by sme však mohli dosiahnu� a èím by sme sa ako ¾udské osobnosti mohli sta�, ak by sa nám to podarilo, to tuší iba málokto.

Vo svojej nevedomosti o skutoènom úèele a zmysle pohlavnej sily žia¾ ve¾mi rýchlo podliehame rôznym nástrahám sveta, ktorých je obrovské množstvo a túto silu postupne premrhávame na falošných cestách. Pod vplyvom internetu, filmov, kníh, èasopisov, zlých kamarátov a skazených názorov ju odvádzame do neèistého rieèiš�a nesmierne preexponovaného pohlavného pudu.

Pohlavný pud patrí samozrejme medzi prirodzené potreby èloveka, tak ako jedenie, pitie a podobne. Ak však budeme nadmerne jes�, poškodíme si svoj organizmus. Ak sa dáme na popíjanie, zdegradujeme vlastnú osobnos� a poškodíme si i telo. No a to platí aj pri uspokojovaní pohlavného pudu. Jeho realizácia by mala by� predovšetkým prirodzenou potrebu zdravého tela, ktorá neprichádza na èloveka príliš èasto.

V súèasnej dobe je však pohlavná sila až neuverite¾ným spôsobom a to doslova na každom kroku strhávaná do pudovosti. Do prepiatej pudovosti, ktorá je neprirodzenou a nenormálnou. A to nie iba èisto fyzicky, ale i duševne a to prostredníctvom neèistých citov a myšlienok. Aj takto sa dá degradova� vlastná osobnos� a zneužíva� pohlavná sila. Aj takto sa dá premrháva� na zlé a nesprávne. Premrháva� úplne na niè v porovnaní s tým, èo ve¾kého, èistého a vznešeného by sme prostredníctvom nej mohli dosiahnu�. Èlovek vo svojej neznalosti a vo svojom sklone k neèistému vymenil zlato za bezcenné, trblietavé farebné sklíèka. Rozlet k ve¾kosti vlastného èloveèenstva zamenil za kalný moèiar zmyselnosti a neèistoty. Èi už fyzickej, alebo duševnej!

Uvedomme si to, pochopme to, prehliadnime to a spamätajme sa! Využime vlastnú pohlavnú silu k tomu, k èomu nám mala vždy slúži� - k nášmu pozdvihnutiu a povzneseniu! Usmernime ju nahor svojou túžbou a snahou po tom najvznešenejšom, najvyššom a najuš¾achtilešom, èo vôbec možno dosiahnu�! Túžbou a snahou po dobrom, ideálnom a èistom! Nekompromisne od seba odvrhnime všetky nástrahy a pokušenia, ktorých cie¾om nie je niè iného, ako odèerpanie našej pohlavnej energie nesprávnym smerom. Èi už sú to spomínané nevhodné filmy, knihy, èasopisy, reèi, zlí kamaráti, zlé názory a podobne.

Vyvarujme sa ich! Staòme sa v tomto smere vedomými a bdelými! Staòme sa tými, ktorí sa dokážu zbavi� všetkej nedôstojnej zá�aže, ktorá ich �ahá a tlaèí dolu. Odhoïme ju a vzlietnime do Výšin, kde vládne iba š�astie, rados�, mier a naplnenie. Vznesme sa tam ako na krídlach v správnom využití vlastnej pohlavnej sily, ktorú by sme mali svojou snahou o èistotu vnútra pretvori� lásku. V èistú, nezištnú, nesebeckú a pravú lásku k našim blížnym. Tento poèin nás potom silou orkánu vytrhne z akéhoko¾vek bahna, v ktorom sa nachádzame a povznesie nesmierne vysoko. Nesmierne vysoko, až do blízkosti Toho, ktorý sám je Láskou! Láskou èistou, vznešenou, uš¾achtilou a dávajúcou, ku ktorej však nemá prístup absolútne niè, èo je iného druhu.

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.

Tajomstvo ¾udského mozgu


Je zvláštne, že ¾udstvo, a to i pri dnešnom vývoji, sa doposia¾ nenauèilo a takmer vôbec nedokáže využíva� jednu z najvyšších a najdokonalejších funkcií svojho mozgu. Ide o epifýzu, nazývanú aj šišinka mozgová.

Súèasná civilizácia je civilizáciou materialistickou a to so všetkými, tomu zodpovedajúcimi dôsledkami. No a jedným z nich je i tvrdé odmietanie existencie všetkého, èo sa nachádza mimo hmoty. Èiže odmietanie vyšších duchovných svetov a odmietanie jestvovania Stvorite¾a.

Že tomu ale tak je a že tomu tak vôbec môže by� je spôsobené práve neschopnos�ou využitia orgánu šišinky mozgovej, pretože táto nám má slúži� ako urèitá anténa, schopná zachytáva� podnety a impulzy z vysokých sfér, nachádzajúcich sa nad hmotnos�ou.

Dnes už nikto nepochybuje, že existujú molekuly, atómy, protóny a neutróny, èiže celý obrovský mikrosvet. Ten však existoval vždy a teda i dávno pred objavením mikroskopu. Mikrokozmos bol ale ¾uïom dovtedy neznámy a nedostupný. Tento neznámy a pre nás doposia¾ neexistujúci svet mohli ¾udia objavi� a jeho objav plne zužitkova� až po vynájdení mikroskopu.

No a podobne je to aj s vyššími duchovnými svetmi a existenciou Stvorite¾a. Ak by ¾udia dokázali správne využíva� orgán šišinky mozgovej, nosiaci vo svojej hlave, stal by sa pre nich tento záhadný a nepoznaný svet obdobne vnímate¾ným a uchopite¾ným, ako svet hmotný. Jeho existencia by sa stala nezvratnou, pretože èlovek má k jeho poznaniu v sebe, èiže vo svojom mozgu všetky predpoklady.

Ako ich však aktivova� a správne využi�?

V oblasti zhluku nervových buniek v blízkosti srdca, nazvanom srdcová pleteò sídli náš duch - naše skutoèné a pravé „ja“. Do tej oblasti vždy smeruje náš prst vtedy, ak hovoríme o sebe samých.

Hlasom nášho ducha, hlasom našej skutoènej a pravej osobnosti je hlas citu, alebo inak povedané, hlas svedomia. Ak mu zaèneme viac naèúva�, je nám tento tichý hlas schopný v každej životnej situácii ukáza� ako jedna� správne, dobre, èisto a spravodlivo. K tomu netreba žiadneho štúdia a žiadnej námahy. Túto schopnos� nosí vo svojom srdci - vo svojom duchu každý z nás úplne rovnako. Èlovek musí iba dba�, aby nenechal tento tichý hlások prehluši� nieèím iným.

Aby tomu v nijakom prípade nemohlo dôjs� a aby sme mali v hmotnom svete pevnú oporu v rozlišovaní správneho od nesprávneho, boli nám z vysokých duchovných sfér, a to prostredníctvom k tomu vyvolených ¾udí, ešte navyše sprostredkované jednoduché zásady pre správny život èloveka vo stvorení. Sú obsiahnuté v Desatore a v Kristovom uèení o láske k blížnemu, ako k sebe samému.

Tieto zásady boli ¾udstvu dané nie v zmysle základu pre vznik rôznych cirkví, ale jedine v zmysle ich praktického a každodenného využívania v reálnom živote. Ak by sa ¾udia riadili vo všetko svojom myslení, cítení, reèi a jednaní hlasom svojho svedomia a korigovali by to Desatorom a Kristovým uèením o láske k blížnemu, ak by túžili by� èoraz lepší, èistejší a spravodlivejší, práve touto ich túžbou a touto ich snahou by sa stále viac a viac rozochvieval orgán šišinky mozgovej. Ako anténa by sa èoraz èistejšie nalaïoval na vysoké sféry podobne, ako je tomu pri ladení rádioprijímaèa, ktorý musí by� naladený na rovnakú frekvenciu s vysielaèom. Kým nie je naladenie dokonalé, nie je dokonalý ani príjem. Toto ladenie vykonávame naším vlastným, èistým a spravodlivým životom. To sa dá dotiahnu� až do dokonalosti, totožnej s vnímaním vyššej reality. Hovorí sa tomu osvietenie, alebo vh¾ad do Pravdy.

Práve o dosiahnutie tohto stavu sa vždy snažili rôzni mnísi a takzvaní „svätci“ všetkých dôb, ktorí svojim èistým a spravodlivým životom postupne ladili orgán šišinky mozgovej na príjem vnímania vyšších sfér, èím dokázali vnika� do úplne inej reality a objavova� nové svety. Nové svety a nové dimenzie, ktoré žia¾ všetkým ostatným zostávali skryté. Mnohí mnísi si napríklad z tohto dôvodu holili vlasy na hlave práve práve v oblasti epifýzy a to preto, aby bol „príjem“ èo najèistejší. Schopnos� vyci�ovania a vnímania vyšších sfér má však v sebe každý z nás a vôbec si k tomu nemusí vyholi� hlavu.

Ak èlovek dneška neverí v Stvorite¾a a v duchovné bytie, pretože on osobne to nie je schopný vníma�, neznamená to, že táto vyššia realita neexistuje. Znamená to, že on sám nebol doteraz schopný využi� èinnos� orgánu šišinky mozgovej, ktorej funkciu podviazal vlastným materialistickým svetonázorom, svojim nespravodlivým, neèistým a necnostným životom a svojim obmedzeným využívaním len a len funkcií ve¾kého, rozumového mozgu.

Správnu èinnos� epifýzy, ako tej najjemnejšej èasti mozgu možno priamo poškodi� napríklad nadmerným požívaním alkoholu a rôznych iných omamných látok a to preto, lebo v mozgu sa ako prvé poškodzujú vždy tie najjemnejšie a najcitlivejšie funkcie.

Podviazaním a znefunkènením epifýzy, alebo dokonca jej poškodením sa èlovek pripravuje o poznanie ïalšieho a zásadného rozmeru bytia, èo možno pokojne prirovna� k tomu, ako keby bol slepým, alebo hluchým. Ako keby bol a v skutoènosti aj je handicapovaný. Takto handicapované materializmom, vlastným nezriadeným životom a využívaním iba ve¾kého, rozumového mozgu je dnes takmer celé ¾udstvo, ktorému je ako nevidiacemu ve¾mi �ažko vysvetli�, aký nádherný, mnohoraký, farebný a pestrý je skutoèný život. Súèasný materialistický svet, podobne ako nevidiaci vníma iba tmu a túto tmu považuje za jedinú realitu. A všetkých tých, ktorí sa mu snažia otvori� brány k nádhere skutoèného sveta, ktorý on nikdy nevidel, všetkých tých považuje iba za bláznov a fantastov. Chyba však spoèíva iba v ¾uïoch samotných, ale to si dokáže iba málokto prizna�.

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.

Odplata za smr� Krista!


„Keby bolo moje krá¾ovstvo z tohto sveta, môj Otec by poslal pluky anjelov, aby by zabránili tomu, aby som bol vydaný do rúk židom.“ – povedal Kristus.

Èo to znamená? Najvyššou obetou, ktorú ¾udia nikdy nepochopia bola skutoènos�, že Tvorca všetkého, zostúpil z nádhery svojej ríše až dole do hmotnosti, skloniac sa dobrovo¾ne pod Zákonmi, panujúcimi v hmotnom svete. Jedným z nich je Zákonitos� slobodnej vôle, darovaná ¾uïom samotným Stvorite¾om.

Tvorca univerza teda vo svojom Synovi zostúpil k ¾uïom a týmto spôsobom sa im dobrovo¾ne vydal do rúk. Do rúk ich slobodnej vôle.

¼udia mohli zo svojej slobodnej vôle Krista nasledova� a mohli ho tiež zo svojej slobodnej vôle zabi�. V tom im v hmotnosti nemohol zabráni� ani Boh. /viï citát na zaèiatku/

So slobodnou vô¾ou je však spojená zodpovednos�! Aj to je Zákon! Zodpovednos� za každý èin, ktorý vykonáme! Zodpovednosti za èiny, vykonané zo slobodnej vôle nemôže ujs� nikto z nás.

¼udstvo teda nemôže uniknú� zodpovednosti ani za to, že zavraždilo Syna Božieho, ktorý sa mu dobrovo¾ne vydal do rúk, lebo ho chcel privies� k Svetlu. ¼udstvo nemôže uniknú� zodpovednosti za to, že svojou neláskou k blížnym vo vzájomných vz�ahoch medzi sebou každodenne a opätovne vraždí ve¾ký vesmírny princíp Lásky, ktorého zosobnením bol Kristus.

Èlovek na zemi sa nechová k inému èloveku tak, ako by chcel, aby sa iní chovali k nemu. Máme úplne iné kritéria na lásku k sebe a na lásku voèi iným. Ani po stároèiach sme nezrealizovali Kristom ukázaný princíp lásky k blížnemu ako k sebe samému, èo jediné mohlo zmierni� našu vinu za vraždu vesmírneho princípu Lásky. ¼udia svojou neláskou, neúctou, nespravodlivos�ou a vypoèítavos�ou voèi svojim blížnym iba neustále prehlbujú priepas�, ktorá vznikla medzi nimi a Stvorite¾om vraždou Mesiáša.

Za všetko toto však budú zobraní na zodpovednos�! Na plnú zodpovednos�!

Èas úètovania sa blíži! Boj sa Boha pozemské ¾udstvo, ktoré si sa po celé dlhé stároèia nebolo schopné nauèi� skutoènej láske a úcte k blížnemu!

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.

Pomoc pri strachu a depresii

Mávam rôzne úzkostné stavy, tlak na hrudi a cítim skrytý strach. Úzkosti a nepríjemné obavy ma oberajú o ve¾a energie. Som skoro denne akoby stvrdnutá a stuhnutá. Preto mi možno aj Pán poslal do cesty ženu, ktorá mi ponúkla modlenie ruženca. Prijala som to, hoci som sa ho v živote nemodlila, pretože už h¾adám pomoc kde sa len dá. Mohli by ste mi nieèo poradi� v mojej situácii?

Odpoveï:

Bežne sa èlovek nebojí a nemá strach. Ak si ale napríklad pozrie horor, zaène bá� a to preto, lebo sám podal ruku strachu. On sám k tomu zavdal príèinu.

I vaše stavy úzkosti a skrytý strach, ktorý prežívate musia ma� nejakú príèinu. Príèinu, ktorú ste vy sami vyvolali a prostredníctvom ktorej ste podali ruku strachu. Inak by k vám nemohol prís�.

No a keïže prežívanie úzkosti a strachu je stavom vnútorným, tá príèina musí by� vnútorná. Tá príèina musí by� skrytá v spôsobe vášho vnútorného života, to znamená v spôsobe myslenia a cítenia.

Existuje totiž istý vesmírny Zákon a síce Zákon rovnorodosti, na základe ktorého môže by� iba rovnaké pri�ahované k rovnakému. V okolí našej zeme existujú obrovské myšlienkové a citové energetické centrály strachu vytvorené ¾uïmi. Ak s nimi èlovek nadviaže spojenie prostredníctvom rovnorodosti svojho osobného, vnútorného života, cez toto spojovacie vlákno zaènú k nemu prúdi� ve¾ké energie strachu a úzkosti, voèi ktorým môžeme by� neraz doslova bezmocní.

Pomôc� môže iba jediné - prerušenie spojenia! A to zmenou kvality a štruktúry svojho vnútorného života, svojho cítenia a myslenia, ktoré treba uèini� inorodým voèi myšlienkovým a citovým energetickým centrálam strachu a úzkosti.

Èo to konkrétne znamená vo vašom prípade? Prehodnotenie a zmenu svojho spôsobu myslenia, ktorým ste doteraz museli nejakým spôsobom vytvára� rovnorodý most k energiám strachu, odkia¾ ku vám strach prúdi a nièí vás. Snažte sa o èistotu, uš¾achtilos�, èestnos�, dobrotu a spravodlivos� svojho vnútorného života. Nedovo¾te si zahráva� sa s nijakými zlými a negatívnymi myšlienkami a citmi. Nevšímajte si ich a ak prídu, vnútorne ich nerozvíjajte. Je to všetko iba škodlivá burina, ktorá nesmie ma� v našom vnútri nijaké miesto. Naše vnútro má patri� len èistote a uš¾achtilosti.

Ve¾kou pomocou sa pritom môže sta� i modlitba. Avšak pravá modlitba! Modlitba citu, ktorá môže trva� hoci len zlomok sekundy, ale vo svojej citovej vrúcnosti je schopná nájs� cestu k Výšinám a prinies� odtia¾ pomoc a posilu.

No a paradoxne, práve boles�, utrpenie, strádanie a vo vašom prípade opätovné atakovanie stavmi úzkosti sa môže sta� tým najlepším podnetom a impulzom k pravej modlitbe. Boles� je totiž nieèo, èo sa každého èloveka hlboko osobne citovo dotýka a tento živý, intenzívny citový impulz treba využi� k prosbe. K vnútornej citovej prosbe o pomoc, smerovanej k Výšinám. Tam Hore, k tomu Jedinému, od ktorého môže prís� èloveku pomoc vo všetkých jeho bolestiach.

Ako už bolo povedané, tento vrúcny citový impulz môže trva� zlomok sekundy a vôbec nemusí by� formulovaný do slov. Jedine èistá citová vrúcnos� totiž môže preniknú� až k Pánovi všetkých svetov. Môže ku Nemu preniknú� iba èistá, silná a vrúcna modlitba citu.

Ak to èlovek dokáže, zafunguje tu opä� Zákon rovnorodosti, na základe ktorého prostredníctvom rovnorodého mostu vytvoreného èlovekom, zaène k nemu z energie Dobra, Svetla a Lásky prúdi� Sila, ktorej nemôže niè odola�. A už vôbec nie strach a úzkos�, pretože táto Sila je omnoho väèšia, ako všetky energetické centrály strachu a úzkosti vytvorené ¾uïmi. Tá Sila totiž pochádza od Stvorite¾a, od Zdroja všetkých síl a východiska všetkého, èo jestvuje.

Úzkostné stavy, ktoré prežívate sa vám tak paradoxne môžu sta� vašou osobnou cestou k Stvorite¾ovi a to prostredníctvom vrúcnych citových prosieb o pomoc, ktoré budete ku Nemu vysiela� v hodine núdze. Lebo pamätajme: Keï je èloveku najhoršie, je mu pomoc Božia najbližšie!

Sila Najvyššieho dokáže zlomi� všetky sily a dokáže okolo èloveka vybudova� ochrannú hradbu Svetla, cez ktorú už neprenikne niè zlého. Niè zlého, pokia¾ my sami opätovne nepodáme ruku zlu svojim nesprávnym spôsobom myslenia cítenia.

Potom už èlovek iba ïakuje. Ïakuje za š�astie, rados� a mier, ktoré prežíva. A tak ako sa kedysi v bolesti a úzkosti povznášal k svojmu Pánovi prostredníctvom svojho živého citu v prosbe o pomoc, tak sa teraz k Nemu povznáša v cite vïaènosti za rados�, mier a š�astie. No a èoraz silnejšia rovnorodos� jeho spojenia so Svetlom, ktorá sa takto stále viacej buduje a zosilòuje ho potom dvíha nahor, k èoraz väèšiemu š�astiu.

A na záver ešte k modlitbe ruženca. Neodporúèam ju. Vyslyšaní totiž môžeme by� iba prostredníctvom vrúcnosti citu a nie prostredníctvom množstva slov. Modlitba ruženca je množstvo slov, ktoré vedú k formalizmu a k bezmyšlienkovitosti a nie k citovej vrúcnosti, ktorá jediná je správna. I keby mala trva�, a to opakujem už tretí raz, iba zlomok sekundy. Aj tak to bude vždy viac, ako dlhé hodiny odriekania modlitieb, v ktorých sa citové zachvievanie vôbec nenachádza.

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.

Èo sa s nami deje po smrti?


Bez znalosti jednotlivých úrovní stvorenia nemôžeme správne pochopi�, èo sa s nami deje po pozemskej smrti.

Èlovek pochádza z duchovnej ríše. V nej, ako nevedomý duchovný zárodok prejavil túžbu po seba uvedomení. Aby mohol sebauvedomenie nadobudnú�, musel zostúpi� do školy života, ktorou je hmotnos�.

Hmotnos� delíme na jemnú a hrubú. Hrubá hmotnos� je tá naša pozemská a vidite¾ná. Jemná hmotnos� je zase tá, do ktorej odchádzajú ¾udské duše po pozemskej smrti a je nášmu hmotnému zraku nevidite¾ná.

Jemná hmotnos� má mnoho úrovní, poènúc tou najhrubšou, ktorá sa nachádza ve¾mi blízko hrubej hmotnosti a konèiac tou najjemnejšou, ktorá sa nachádza už v blízkosti duchovnej ríše.

Ak èlovek pozemsky zomrie, odchádza do jemnej hmotnosti a to do úrovne, ktorá presne zodpovedá jeho vnútornej zrelosti. Odtia¾ sa potom, po nejakom èase, opätovne zrodí do pozemského tela, èiže do hrubej hmoty, za úèelom získavania ïalších skúseností a prežití, na základe ktorých èoraz viacej duchovne rastie.

Stálym duchovným rastom sa tak postupne prepracováva do vyšších úrovní jemnej hmotnosti až nakoniec dozrie nato¾ko, že sa po svojej pozemskej smrti už viac nepotrebuje zrodi� v hrubej hmotnosti, ale svoj vývoj dokonèí v najjemnejších úrovniach jemnohmotnosti, odkia¾ napokon vstúpi do duchovnej ríše, ako plne zrelá a sebavedomá bytos�.

Duchovná ríša je teda rajom, z ktorého sme kedysi vyšli ako nevedomé duchovné zárodky a do ktorého by sme sa raz, po ukonèení nášho vývoja v hmotnosti mali vráti�, ako plne sebavedomé bytosti.

K lepšiemu pochopeniu si to môžeme pripodobni� ku škole, v ktorej žiak chodí do prvého roèníka, kde zbiera rôzne vedomosti a skúsenosti. Prvý roèník je našim prvým životom v hmotnosti. Potom prídu prázdniny a žiak odchádza zo školy. To je možné pripodobni� pozemskej smrti a odchodu do jemnohmotnosti.

Potom ale príde opä� september a žiak vstupuje do druhého roèníka, èiže zase sa vtelí na zem. A zase prídu prázdniny a tak ïalej a tak ïalej.

Takto to pokraèuje až na strednú školu, na ktorej sa študenti postupne približujú k záveru svojho štúdia: k maturite, èiže k skúške dospelosti. Po úspešnom zvládnutí maturity opúš�ajú brány školy a vstupujú do života.

To v našom prípade znamená, že opustia školu života, ktorou je hmotnos� a vstúpia do duchovnej ríše, kde pre nich zaèína skutoèný, plne vedomý život sám.

Èo napríklad znamená neustále sa zväèšujúci poèet ¾udí na našej planéte? Je znamením toho, že sa vo stvorení schy¾uje k spomínanej, ve¾kej maturitnej skúške. Úèelom života všetkých týchto ¾udí v hmotnosti má by� dohnanie zameškaného a nazbieranie takého množstva poznatkov a skúseností, ktoré im umožnia úspešne absolvova� skúšku dospelosti. Onou skúškou však nie je niè iného, ako v Biblii avizovaný, posledný súd.

Ve¾kou otázkou zostáva, ko¾ko ¾udí si je vôbec vedomých týchto skutoèností a pre ko¾kých z nich je ono duchovné dozrievanie a duchovný rast naozaj prvoradým?

Èo sa však stane zo zlými a lenivými „študentami“, ktorí v hmotnosti zabudli na svoju povinnos� duchovne napredova�, takže ve¾kú maturitnú skúšku nezvládnu?

Treba vedie�, že úèelom hmotnosti je poskytnutie priestoru pre vývoj ¾udských duchov. Ak stvorenie dospeje k poslednému súdu, v ktorom budú od seba oddelení duchovne zrelí od nezrelých znamená to, že hmotnos� ako taká splnila svoj úèel, takže postupne zaène nastáva� jej rozklad. No a práve tento rozklad sa stane osudom všetkých tých, ktorí sa z hmotnosti nestihli vèas odpúta�, pretože boli duchovne leniví a pretože im snaženia iba èisto hmotného druhu úplne oslepili zrak a zabrali všetok èas, ktorý takýmto spôsobom premárnili.

V tisícroènom bolestivom rozklade hmoty bude postupne znièené ich dovtedy nadobudnuté ja. Ich meno bude vymazané z knihy života a na samom konci tohto bolestného procesu zostane už iba nevedomý duchovný zárodok, ktorý sa na základe zákona tiaže a rovnorodosti vznesie naspä� do duchovnej ríše, odkia¾ ako nevedomý kedysi dávno vyšiel.

Až sa napokon hmotnos� znovu rozloží a po miliónoch rokoch opä� obnoví, bude to znamena� znovu otvorenie školy života pre tie duchovné zárodky, ktoré zatúžia po vlastnom seba uvedomení a po veènom, vedomom bytí. A všetko sa bude znovu opakova�.

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.

Judáš je nevinný!


Je Judáš naozaj vinný, ak Kristus prišiel na zem preto, aby trpel, zomrel na kríži a tým spasil svet? Ak bol Judášov èin spúš�ajúcim momentom Kristovej cesty utrpenia, ktoré bolo poslaním jeho života, môže to by� vôbec považované za vinu? Veï to musel predsa niekto urobi�, ak mal Kristus trpie�! Veï ho niekto musel zradi�, zaja�, bièova�, ponižova� a nakoniec pribi� na kríž! Veï práve toto bola jeho cesta! Veï toto bol plán spásy! Tí, èo takto èinili boli teda jeho naplòovate¾mi. Boli v istom zmysle spolupracovníkmi na tomto pláne.

Ak v Kristovom utrpení a jeho smrti na kríži spoèíva spása ¾udstva, niekto to musel èisto fyzicky zrealizova�. Môžu by� potom títo ¾udia považovaní za vinných?

Nieèo tu nesedí a v nieèom musí by� omyl. Buï totiž mal Kristus naozaj trpie� a zomrie� na kríži, ale potom musia by� zákonite nevinní tí, ktorí v tomto smere iba plnili Vô¾u Najvyššieho, alebo bol Judáš zradca a tí, èo Krista ponižovali, trýznili a pribili na kríž boli surovcami, zloèincami a vrahmi a sú vinnými z jeho smrti.

Ak však bol Judáš zradcom a teda vinníkom a tí èo Krista muèili zloèincami, potom i jeho smr� musela by� zloèinom a vinou. Lebo buï platí jedno, alebo druhé. Buï mal Kristus trpie� a potom sú neviní tí, ktorí mu utrpenie spôsobili, lebo práve takýto bol plán spásy, alebo sú vinní všetci tí, ktorí mu utrpenie spôsobili, èo však znamená, že Kristus nemal by� ukrižovaný. Vina totiž môže vzniknú� iba vtedy, ak èlovek urobí to, èo nemá. Previni� sa možno iba tým, že vykonáme nieèo, èo sa vykona� nesmie.

Judáš však bol vinný! To každý z nás jasne cíti vo svojom vnútri. Sám Kristus o òom riekol: „Beda tomu, kto zrádza Syna Božieho! Bolo by pre neho lepšie, keby keby sa vôbec nebol narodil.“ Bol by vôbec mohol Ježiš nieèo takéhoto poveda�, ak by sa to práve takto malo sta�? Ak bol práve takýto plán spásy?

Uveïme si jedno Ježišovo podobenstvo, ktoré vo veci viny a neviny nepripúš�a akýchko¾vek pochybností:

Pán prenajal vinicu vinohradníkom. Po èase k ním poslal svojho sluhu, aby mu vyplatili nájomné. Vinohradníci však sluhu chytili a zbili. Pán k ním teda poslal ïalšieho sluhu a potom zase ïalšieho, ale oni so všetkými urobili rovnako. Pán si teda povedal: Ak nemajú rešpekt pred mojimi sluhami, pošlem k ním môjho syna. Jeho snáï poèúvnu.

Keï však vinohradníci zazreli pánovho syna povedali si: H¾a dediè. Zabime ho a vinica ostane nám. A tak aj uèinili.

Èo však urobí pán so zlými vinohradníkmi? Príde, zahubí ich a vinicu prenajme iným!

ZAHUBÍ ICH a vinicu prenajme iným! V týchto slovách je skrytá vina, zloèin a zároveò odsúdenie!

Ten Pán v podobenstve je Stvorite¾. Vinica je Zem a vinohradníci sú ¾udia. Pánovi sluhovia sú proroci a syn je Kristus. Jeho smr� bola vraždou, vinou a vzburou proti Stvorite¾ovi, teda proti pánovi vinice. Èo však uèiní Pán so zlými vinohradníkmi, èiže s ¾uïmi? Odpoveï v podobenstve je jednoznaèná: ZAHUBÍ ICH!

Kristovo utrpenie a jeho smr� na kríži nebola Božím plánom spásy! ¼udstvo òou nebolo spasené, ale naopak, uvalilo na seba �ažkú vinu!

Proroci a nakoniec Syn Boží priniesli ¾uïom poznanie toho, ako majú na zemi správne ži� pod¾a Vôle Najvyššieho, pretože jedine v tom sa pre nich skrýva cesta k skutoènému š�astiu a mieru. Vyplatenie úroku, ktoré bolo požadované od vinohradníkov, èiže od ¾udí na tejto zemi je požiadavka vradenia ich života do súladu s Vô¾ou Najvyššieho, jediného a právoplatného Majite¾a zeme a všetkého, èo je na nej.

Jeho Vôli ¾udia mali a majú prispôsobi� všetko svoje myslenie, cítenie, slovný prejav a všetko svoje jednanie. To je právom požadovaný úrok, ktorý majú zaplati� za dar smie� vedome jestvova� vo stvorení. A to všetko jedine kvôli vlastnému š�astiu.

Buï teda vinohradníci zaplatia Pánovi všetky úroky, alebo budú zbavení práva využíva� jeho vinicu. Budú zbavení tohto práva pre to, lebo odmietli rešpektova� výstrahy prorokov, lebo zavraždili Syna Božieho a preto, lebo stále nechcú ži� pod¾a Vôle Najvyššieho, ktorej poznanie im Kristus priniesol vo svojom uèení.

Formalizmus, èiže èisto formálne uctievanie Krista je to¾ko, ako niè. Jedine ten, kto prispôsobí všetko svoje cítenie, myslenie slová a èiny Ježišovej náuke, jedine ten sa v budúcnosti nemusí nièoho obáva�, pretože èestne a poctivo platí Pánovi požadovaný úrok. Aký osud však èaká ostatných, o tom až príliš jednoznaène hovoria závereèné slová podobenstva, spomínaného vyššie.

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.

Ve¾ký deò úètovania


¼udia sú otrávení nesprávnym chápaním Božej Lásky, ktorú vnímajú ako donekoneèna odpúš�ajúcu a sladkasto zmäkèilú. Táto Láska však takou nie je a ani nikdy nebola, pretože jej neoddelite¾nú súèas� tvorí Spravodlivos�. Spravodlivos� prísna, dôsledná, železná a neúprosná!

Keïže pred 2000 rokmi sme Božiu Lásku pribili na kríž a jej princípmi sa doteraz odmietame riadi�, prichádza k nám teraz Stvorite¾ úplne inak. Prichádza k nám už nie v Láske tak, ako pred 2000 rokmi, ale v Spravodlivosti. V Spravodlivosti, ktorá každému nade¾uje presne to, èo si zaslúži. Èi už jednotlivcovi, národu, alebo celému ¾udstvu.

K zemi sa blíži ve¾ký deò úètovania, o ktorom kedysi hovoril i Kristus. Blíži sa žatva, v ktorej bude oddelená pšenica od buriny. Pšenica sú ¾udia dobrí, to znamená ¾udia konajúci dobro. Burina sú ¾udia zlí, èiže ¾udia konajúci zlo. Blíži sa teda žatva, v ktorej bude pšenica zhromaždená v Pánových sýpkach a burina spálená v ohni. To nie je strašenie! To je Spravodlivos�!

Kto o týchto závažných skutoènostiach mlèí, ba snaží sa ich potiera�, ten klame a zavádza, lebo v ¾uïoch vytvára mylnú domnienku, že všetko pôjde stále ïalej tak, ako tomu bolo doposia¾. Že sa vlastne niè zvláštneho nedeje a všetko sú iba výmysly. Ale to je obrovský omyl, lebo aj ve¾ká Láska Božia má svoje hranice!

Ku dòu ve¾kého úètovania dôjde tak náhle a neoèakávane, ako kedysi prišiel smrtiaci dážï, keï Noe vstúpil do korába. A tak aj teraz, kvôli neschopnosti ¾udí vníma� plnos� èasu, nadíde náhle a neoèakávane onen deò, v ktorom prepukne ve¾ké svetové dianie. Dianie, v ktorom obstojí iba ten, kto sa snaží ži� pod¾a Vôle Najvyššieho. Nik a niè iného neobstojí!

Takáto je skutoènos�. ¼udia, odmietajúci ju vidie� a akceptova� škodia sami sebe i iným, pretože strácajú drahocenný èas urèený na to, aby sa vnútorne prerodili a mohli by� zapoèítaní medzi tých, èo obstoja.

Sekera je už priložená ku kmeòu stromov. Každý strom, ktorý nerodí dobré ovocie bude vy�atý a spálený v ohni!

S vedomým najvyššej vážnosti zaènime preto usilova�, aby ovocie našich myšlienok, slov a èinov bolo iba dobré, èestné, èisté a spravodlivé. Niè iného a nikto iný totiž pred železnou Spravodlivos�ou Pána nemôže obstá�!

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.

O kolotoèi násilia a agresivity

Ten, kto pozerá filmy plné násilia a agresivity je sám násilníkom a zloèincom? Preèo? Lebo vo svojom vnútri citovo prežíva nieèo ve¾mi podobného, ako keby sa zobrazovaného násilia a agresivity zúèastòoval naživo a osobne. Dejom filmu býva totiž nebadane v�ahovaný do jeho spolu prežívania. No a toto jeho osobné citové prežívanie násilia je súèas�ou, je ohnivkom kolobehu re�aze násilia na našej planéte.

Ako teda vlastne vzniká a èím je živená realita každodenného násilia a agresivity na našej planéte? Ako vzniká násilie a z èoho povstáva?

Každé vonkajšie násilie má svoj poèiatok v zhluku nevidite¾nej, negatívnej mentálnej energie, tvorenej miliónmi ¾udí, ktorá sa zhromažïuje okolo našej zeme. Ide o urèité mentálne zhromaždisko energií zla, vznikajúce prostredníctvom citového a myšlienkového prežívania. Pod¾a fyzikálneho zákona o zachovaní energie sa totiž žiadna energia nestráca, teda ani energia citov a myšlienok.

Naopak, jej kumulovaním vznikajú silné energetické polia, ktoré za neustáleho prílevu negatívnych citových a myšlienkových foriem ¾udí spejú ve¾mi rýchlo do svojho kulminaèného bodu, v ktorom nastáva vybitie tejto nevidite¾nej, nahromadenej myšlienkovej energie. Tak sa potom nakoniec ono nevidite¾né zhmotòuje vo vidite¾ný v èine.

Zmienený mentálny zhluk energií zla, agresivity a násilia vyprodukovaný ¾udstvom je teda zdrojom vzniku všetkých vojen, konfliktov a násilia akéhoko¾vek druhu.

Princíp tohto kolobehu zla je jednoduchý a stále ten istý. Prvým krokom je vytvorenie podnetu pre tvorbu mentálnej nenávisti, násilia a agresivity. Druhým krokom je servírovanie tohto podnetu do myšlienkového a citového života spoloènosti a tretím krokom je nevyhnutné samoèinné vybitie negatívnych energií, ku ktorému dochádza po dosiahnutí kulminaèného bodu. Tak vzniká vojna, konflikt, útlak a násilie.

Podnety pre vytváranie negatívnych, násilných a agresívnych myšlienkových zhlukov boli v každej dobe iné, plniac však vždy jeden a ten istý úèel. V komunistickom Rusku to bol napríklad triedny boj, vo fašistickom Nemecku rasová nadradenos� a z nej vyvodené právo potiera� menejcenných, v Afrike je to kmeòová nenávis�, v arabskom svete náboženský fanatizmus, no a u nás, v modernom svete je to servírovanie násilia v kine, v televízii, na internete a inde.

Takýmto spôsobom je teda ¾udské myslenie cielene manipulované k vytváraniu negativity a zla na mentálnej a citovej úrovni, z èoho napokon vzniká zlo fyzické a celkom reálne, za ktoré však každý z nás nesie svoj vlastný diel zodpovednosti. A to aj vtedy, ak zlo a násilie vykoná niekto iný, lebo spolu vinnými sú aj tí, èo násilie a agresivitu vytvárali a živili „iba“ na citovej a myšlienkovej úrovni. Preto sú zloèincami rovnako, ako aj tí, èo zloèin reálne vykonali.

Vyššie popísanú zákonitos� kolobehu vzniku a prúdenia zla však možno využi� i pozitívnym spôsobom. Ak totiž budeme ¾udí stimulova� k dobru, ak im budeme hovori� o pozitívnych vzoroch a ponúka� pozitívne modely správania, ak sa v spoloènosti zaène viac rozpráva� o cti, spravodlivosti, uš¾achtilosti a ¾udskosti, postavenej na princípe pomoci slabším, ak sa tým všetkým ¾udia budú vážne zaobera�, potom zaènú vytvára� tomu zodpovedajúce myšlienkové a citové formy, ktoré sa nakoniec musia v reálnom, každodennom živote prejavi� tým najpozitívnejším spôsobom.

Áno, èlovek nesie obrovskú zodpovednos� za kvalitu vlastného vnútorného života. Za kvalitu svojho svojho myslenia a cítenia, ktoré sa úèinkami Zákonov univerza stáva nakoniec realitou nášho každodenného života. Vo svojom vnútri teda prežívajme a myslime vždy iba tak, aby táto realita mohla by� pozitívna.

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.

Skazené a cudzoložné pokolenie!


Tento text je urèený mužom a nie ženám, pretože sú v òom použité ve¾mi tvrdé formulácie, zodpovedajúce, a preto aj pochopite¾né, tvrdému a drsnému svetu mužov. Bez obalu sa v òom hovorí o ich pokrivenom a znetvorenom vz�ahu k bezpodmieneènej požiadavke Èistoty, zakotvenej v Zákonoch univerza.

Keïže už pred 2000 rokmi bol vz�ah mužov k Èistote ve¾mi biedny, musel ten, ktorého nazývali Láskou, prednies� na ich adresu ve¾mi drsné slová. Žia¾, odvtedy to s mužským svetom ide v tomto smere stále nadol. Ako výstraha vtedy zaznelo:

„Ak vám bolo kedysi povedané - nescudzoložíš, dnes už musíte vedie�, že každý, kto žiadostivo vzhliadne na ženu, už s òou scudzoložil vo svojom srdci. Chráòte sa preto hriechu cudzoložstva!

Ak �a teda k nemu zvádza tvoje oko, vylúpni ho a odhoï ïaleko od seba, lebo je pre teba tisíckrát lepšie, ak bez oka vojdeš do života, ako skonèi� s obomi oèami v záhube.

A ak �a k hriechu zvádza tvoja ruka, odtni ju a odhoï ïaleko od seba, lebo je pre teba tisíckrát lepšie vojs� do života bez jednej ruky, ako skonèi� s obomi rukami v záhube.“

Po zemi chodia tisícky mužov s obomi oèami a s obomi rukami, avšak ich vlastný vnútorný život, zneèistený myšlienkovým a citovým cudzoložstvom ich predurèuje k záhube. Predurèuje je ich k mukám tisícroèia trvajúceho rozkladu, v ktorom bude na prach rozomleté ich vedomé osobné ja. A to všetko preto, lebo sa stavali voèi požiadavke Èistoty vo stvorení, ktorá je nekompromisnou požiadavkou voèi všetkému, èo jestvuje.

Malý je pozemský èlovieèik pred Stvorite¾om! Malièký je pred Jeho Vô¾ou a jeho Zákonmi, i keï on sám si pyšne vykraèuje po zemi, cítiac sa by� neobmedzeným pánom. Z h¾adiska celkového diania vo stvorení však ve¾mi rýchlo pominie kratuèký okamžik jeho pozemského života a úbohý, malý èlovieèik, ktorý si o sebe myslel, že je pánom, bude nekompromisne vtiahnutý do železných mlynov ve¾kej Spravodlivosti vševládneho Boha. V nich sa mu dostane presne takej odmeny, akú si svojim prístupom k Jeho Zákonom zaslúžil. Dostane sa mu teda i ovocia toho, ako stál voèi požiadavke Èistoty, nastolenej voèi všetkému, èo smie jestvova�.

Ale nie len po odchode z tejto zeme, ale už aj tu na zemi sa èoskoro všetko zmení, pretože sa èoraz viacej približuje deò ve¾kého úètovania, o ktorom muselo by� už dávno, vzh¾adom k vnútornému stavu ¾udí napísané: „V ten deò bude za mestom šliapaný ve¾ký vínny lis Božieho hnevu, z ktorého vyjde krvi až po uzdy koòom na sto siah ïaleko.“

Cudzoložné, neèisté a nízkou zmyselnos�ou presiaknuté mužské pokolenie boj sa svojho Boha! Tras sa pre Pánom a Jeho Spravodlivos�ou, lebo tvoj vnútorný život, tvoje city a myšlienky a už ani nehovoriac o slovách a èinoch sú presiaknuté cudzoložstvom a myšlienkovou neèistotou. Desivý bude osud každého, kto sa nezmení! Kto nevyužije èas a nevynaloží všetku svoju silu k zmene vlastného cítenia a myslenia, ktoré sa musia sta� èistými a uš¾achtilými. Inak nemožno poèíta� s nijakou milos�ou! Muž tejto zeme, zmeò svoje myslenie a cítenie, alebo zahyò v tisícroèných mukách! Buï, alebo!

Zo všetkých síl sa preto vynasnažme udržiava� krb svojich myšlienok èistý! To jediné nás môže zachráni� a v tom jedinom sa skrýva náš lepší budúci osud. Osud naplnený š�astím, rados�ou a mierom.

Staneme sa ho hodnými? Je to iba na nás!

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.

Sebecké predpovede poèasia

Tento èlánok vznikol ako reakcia na nepochopite¾né a podivuhodné reakcie ¾udí poèas mimoriadneho sucha na jar, zaèiatkom leta, ale i na jeseò tohto roka.

V dnešnej sebeckej dobe všeobecného upriamenia ¾udí iba na seba samých je ich slepým egoizmom poznaèené takmer všetko, ba dokonca i taká zdanlivo od�ažitá vec, akou je predpoveï poèasia. Vždy, keï som ju v poslednej dobe poèúval, ma vyslovene poburoval egoizmus z nej priam sršiaci. Egoizmus, uzurpujúci si právo ma� všetko tak, ako chcem JA! Ako to je výhodné práve pre MÒA a niè iného ma nezaujíma! Všetko ostatné mi môže by� ukradnuté.

O èo ide? Skúste sa raz lepšie zapoèúva� do ktorejko¾vek z predpovedí poèasia. Èi už krátkodobých, alebo dlhodobých. Èi už v komerèných rozhlasových staniciach, alebo na staniciach verejnoprávnych. Všade je to rovnaké. Vo všetkých správach vládne snaha mestského, poèítaèového èloveka po príjemnom, teplom poèasí. To je ideál! Akonáhle sa má zamraèi�, ba nebodaj prša�, je to hneï ohlasované ako zhoršenie poèasia. A keï už zrážkové obdobie prejde, je sebeckému èlovekovi, zah¾adenému iba samému do seba radostne oznamované, že poèasie sa naš�astie v najbližších dòoch opä� zlepší. Že opä� bude pekne, èím sa myslí slneèno, približne do 30 stupòov Celzia.

Èo je však na tomto tak zvláštneho a poburujúceho? Spomínaný trend kultu pekného poèasia vládne dlhodobo a bol plne aktuálnym poèas celého toto roka. I poèas jari i leta, ktoré boli extrémne suchými. Pôda bola mimoriadne vysušená, pretože zrážky chýbali nie len na jar, v lete, ale aj na jeseò minulého roku. No a toto ve¾ké sucho spôsobilo neúrodu. Výpadok v zbere husto siatych obilnín sa pohybuje okolo 30 percent. Vyèíslené škody rastú do desiatok miliónov Eur, na základe èoho je už dopredu avizované ïalšie zdražovanie ceny potravín.

Na jar, kedy sa rozhodovalo o tom, ako to s úrodou obilnín dopadne, bol akýko¾vek dážï pre vyprahnutú prírodu doslova požehnaním a životodarným balzamom. A tak je tomu i naïalej, pretože deficit vlahy je obrovský a na poliach sa nachádza ešte mnoho plodín, ktoré dážï ve¾mi potrebujú. Plodín, využívaných ako kàmne zmesi pre živoèíšnu výrobu, ktorých nedostatok zdvihne ceny krmovín a následne zapríèiní zvýšenie cien mäsa. Mimochodom, toto zvýšenie cien krmovín je už avizované na základe neúrody kàmnych obilovín. Od zberu jesenných plodín iba záleží, do akej koneènej výšky sa vyšplhá.

Z vyššie uvedených dôvodov ¾udia, èo i len trochu spojení s prírodou ïakujú za každú kvapku dažïa. Za každú vlahu, prichádzajúcu zhora pre dlhodobým suchom zmuèenú prírodu. Keby sa napríklad nieèo podobného dialo v stredoveku, ¾udia, vtedy ešte prevažne veriaci, by sa úpenlivo modlili za dážï.

No a za takejto extrémnej a doslova hraniènej situácie zaznievali z rozhlasu poèas jari i leta spomínané, poburujúce predpovede poèasia, podlízavo poplatné sebeckým prianiam èloveka mestského, poèítaèového typu, požadujúceho neustále pekné a slneèné poèasie.

Len si vypoèujte nejakú predpoveï poèasia. Buï priamo, alebo v podtexte to všade nájdete. Je to ale svedectvo neuverite¾ného a nepochopite¾ného egoizmu, demonštrácia extrémnej zah¾adenosti ¾udí iba samých na seba a doslova absolútnej odtrhnutosti od prírody a jej základných cyklov a potrieb.

Len JA! JA chcem ma� všetko tak, ako to MNE vyhovuje! Niè ostatného ma nezaujíma! A už vôbec nie nejakí hlúpi po¾nohospodári a iní sedliaci! Ja pôjdem do Tesca alebo niekde inde a všetko, èo potrebujem si kúpim.

H¾a obraz našej doby! H¾a, obraz èloveka, ktorý vyšiel z lona prírody a ktorý si vytvoril inú, vlastnú realitu. Od prírody sa odtrhol, ide proti nej a už vôbec ho nezaujíma. Vlastne zaujíma, ale iba vtedy, keï potrebuje ma� pekný víkend a dovolenku. Inak mu môže by� celá príroda ukradnutá! Inak ho iba ob�ažuje svojimi nepohodlnými potrebami, akou je napríklad dážï, ktorý modernému èloveku dnešnej doby iba znepríjemòuje život a kazí pekné víkendy a dovolenky.

Èo si zaslúži takýto èlovek? Èo si zaslúži takéto ¾udstvo? Èo si zaslúžia neverní a vierolomní synovia matky prírody, ktorí sa obrátili proti nej? Ktorí ju nièia, drancujú, týrajú a pomaly chemicky likvidujú?

Takýto èlovek a takéto ¾udstvo si nezaslúži niè iného, ako spravodlivú odplatu! Spravodlivý protiúder za všetky tie ich nespoèetné údery a rany, za všetku tú necitlivos�, agresivitu a aroganciu, prejavovanú voèi matke prírode.

A toto sa už zaèína dia�! Príroda nám zaèína vraca� údery! Slepý je ten, kto to v prejavoch extrémneho prírodného diania nevidí! Vskutku nadchádza èas, keï sa príroda obracia proti ¾udstvu a bude ho bi� pre jeho sebecký, už ïalej neudržate¾ný, všetkému a všetkým ubližujúci, rozpínavý a stále rastúci egoizmus.

Oko za oko, zub za zuba a úder za úder!

Ak sa èlovek nespamätá, neprecitne a nezmení sa, matka príroda sa napokon v mohutnom protiúdere zbaví egoistického netvora, zvaného èlovek, ktorý nebol nikdy schopný nièoho iného, ako škodi�.

Zosta� na zemi a ži� na nej naïalej budú môc� iba ¾udia, ktorí sú spojení s prírodou, ktorí majú voèi nej úctu a ktorí sú schopní h¾adie� na dobro celku a nie iba na svoje vlastné, sebecko malicherné dobro tak, ako je tomu dnes.
http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.

Škodlivé úèinky hypnózy

Hypnóza je zahrávanie sa s ¾udskou psychikou, ktoré má ïalekosiahle a mimoriadne škodlivé úèinky. Škodlivé úèinky, ktoré ani zïaleka nevyvážia prípadné pozitíva. Tieto pozitívne výsledky totiž vždy bývajú prevažne hmotného a vidite¾ného charakteru, kým spomínané škodlivé dôsledky naopak zostávajú latentného, skrytého a duševného charakteru, ktoré sa navonok prejavia až s pomerne ve¾kým èasovým odstupom.

Jedným zo zásadných negatív je narušenie, alebo perforovanie aury, to znamená ochranného obalu jemnejšieho vyžarovania, ktorý sa nachádza okolo každého z nás. Tento obal nás chráni pred rôznymi druhmi vyžarovaní univerza. Za normálneho stavu rozhoduje jedine èlovek sám prostredníctvom svojej slobodnej vôle, ktoré z nesmiernej škály vyžarovaní ¾udského citového a myšlienkového sveta, ako i iných svetov a úrovní k sebe cez ochranný obal aury pripustí.

Ak ale v ochrannom obale vznikne z nejakého dôvodu štrbina a on sa stane priepustným, môžu potom k èloveku prenika� bez toho, že by to sám mohol ovplyvni�, rôzne nízke, neèisté a negatívne nevidite¾né vplyvy, ktoré ho psychicky a osobnostne poškodzujú.

Èo sa teda vlastne deje pri hypnóze?

Hypnóza je navodenie urèitého druhu umelým spôsobom vyvolaného spánku, pri ktorom sú tlmené niektoré èasti mozgu, kým zase èinnos� iných èastí mozgu zostáva naopak aktívnou. Mozog teda v danej chvíli nefunguje komplete ako jeden celok. Vraví sa tomu stav zmeneného, alebo zúženého vedomia.

Mozog sa skladá z dvoch základných èastí. Jednou je ve¾ký rozumový mozog a druhou malý, citový mozog. Naša osobnos� a naše najvnútornejšie ja sa prejavuje èinnos�ou malého mozgu. Malý mozog ovplyvòuje svojim bezprostredným vyžarovaním mozog ve¾ký, èo znamená, že aký naozaj vo svojom vnútri sme, také je potom aj naše myslenie.

Vyžarovanie malého mozgu teda utvára podstatu našej osobnosti, ktorá sa následne navonok prejavuje myslením a myšlienkami, vznikajúcimi vo ve¾kom mozgu a v ïalšom slede samozrejme slovami a èinmi.

Pri hypnóze však dochádza k stlmeniu èinnosti malého mozgu a k zachovaniu aktivity iba mozgu ve¾kého. V èom sa pri tom skrýva zrada?

V tom, že v procese hypnózy dávame jednak hypnotizérovi a jednak akýmko¾vek nevidite¾ným okolitým vplyvom možnos� pôsobi� na náš ve¾ký mozog bez ochranného vyžarovania malého mozgu. Vyžarovanie malého mozgu by totiž pri normálnej funkcii nikdy nepripustilo, aby sa ku nám dostalo nieèo nerovnorodé.

Keïže ale hypnózou je malý mozog vyradený z aktivity, neaktívnym sa stáva i jeho ochranné vyžarovanie smerom k ve¾kému mozgu a práve toto spôsobuje narušenie aury, cez ktoré potom môžu úplne bez ochrany prúdi� rôzne negatívne emocionálne a myšlienkové vplyvy, ktoré by pri normálnom vyžarovaní celkom špecifického charakteru našej osobnosti ku nám nikdy nemohli preniknú�.

Ak teda hypnotizér vloží do našej mysle nejakú pozitívnu informáciu, na základe ktorej potom trebárs celý život v urèitom smere pozitívne jednáme je to len jedna strana mince.

Avšak druhu stranou mince zostáva fakt, že sa to mohlo udia� iba za cenu hoci len krátkeho odblokovania ochranného, špecificky rovnorodého vyžarovania našej osobnosti, vytváraného malým mozgom, poèas ktorého bol ve¾ký mozog urèitú dobu úplne bez ochrany vystavený absolútne všetkým vplyvom.

A keïže toho negatívneho, èiže tých negatívnych myšlienkových a citových foriem a vplyvov je všade nesmierne množstvo, ono negatívne okamžite a bleskurýchlo využíva príležitos� na to, aby touto, na okamžik otvorenou a nechránenou bránou vkåzlo a pevne a natrvalo sa uchytilo v na chví¾u nièím nechránenom a všetkým vplyvom napospas vydanom, ve¾kom mozgu èloveka.

Má to nedozierne a ïalekosiahle negatívne dôsledky, pretože dotyèný èlovek môže potom zrazu zaèa� poèu� rôzne hlasy, zdá sa mu, že v miestnosti nie je sám, môže v urèitej chvíli náhle a impulzívne poveda�, alebo aj urobi� nieèo, èo sa absolútne nezluèuje z jeho osobnos�ou a s tým, aký skutoène je. Takýto èlovek vníma, že neraz myslí na nieèo, èo nie je jeho vlastnou myšlienkou a pristihuje sa pri rôznych myšlienkach, ktoré sú mu absolútne cudzie. Toto všetko sú znaky narušenia základnej kontinuity štruktúry osobnosti èloveka. Ide o trvalú dezintegráciu ¾udskej osobnosti, ktorú nemôžu vyváži� absolútne nijaké pozitíva hypnózy.

Nesmierne teda škodia tí, ktorí podrobujú ¾udí hypnóze, aj keï tak èinia v dobrom chcení. Rovnako nesprávne však jednajú aj tí, ktorí sa praktikám hypnózy dobrovo¾ne podvo¾ujú a dobrovo¾ne, i keï hoci len na krátko odovzdávajú svoju osobnos� do rúk cudzieho èloveka, ktorý ju následne bez ochrany vystavuje rôznym myšlienkovým a citovým vplyvom.

Neznalos� Zákonov univerza však žia¾ neospravedlòuje ani jedných, ani druhých. Prekroèenie Zákona zostáva jeho prekroèením a na tomto fakte nemožno niè zmeni�. A je jedno, èi k nemu došlo vedome, alebo nevedome. Jednoducho k nemu došlo a na základe toho prichádzajú zodpovedajúce dôsledky.

Koneèný uzáver je teda prostý a jednoduchý: Vyvarujte sa hypnózy, pretože je to zlo! A ak vám bude niekto hovori� o jej pozitívnych úèinkoch vedzte, že tieto nikdy nemôžu vyváži� negatívne dôsledky, o ktorých sa mlèí, alebo sa o nich vôbec niè nevie.

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.

Spojenie ateistov s Výšinami

Svet je plný paradoxov. Preto paradoxne ten, èo sa považuje za ateistu, môže ma� omnoho užšie spojenie so Stvorite¾om, ako ten, kto sa považuje za veriaceho. Ako je to možné?

Treba samozrejme najskôr zdôrazni�, že to neplatí pre každého ateistu, ale len pre toho, kto sa vo svojom živote snaží by� èestný, spravodlivý, uš¾achtilý a ústretový voèi ostatným ¾uïom. Kto má tieto vlastnosti, alebo sa o ne aspoò usiluje, ten má pod¾a miery ich intenzity zodpovedajúcu mieru spojenia s duchovnými Výšinami a to i bez toho, že by on sám o tom vedel.

Preèo? Lebo Stvorite¾ je zosobnením, zdrojom a východiskom všetkej spravodlivosti, uš¾achtilosti, cti a pomoci všetkému a všetkým. Èlovek, ktorý má podobné vlastnosti, alebo sa ich snaží v sebe vzbudi�, takýto èlovek na základe Zákona rovnorodosti automaticky nadväzuje urèité spojenie so Zdrojom a východiskom týchto síl. Lebo rovnaké je pri�ahované k rovnakému! Rovnaké, alebo rovnorodé totiž nachádza k sebe skôr èi neskôr cestu a užšie vzájomné prepojenie.

Miera myslenia, chovania a žitia toho, èo nazývame dobrom teda na základe Zákona rovnorodosti urèuje mieru spojenia jednotlivca s Výšinami. A to aj vtedy, ak on sám seba považuje za ateistu. Zákon rovnorodosti totiž nepustí!

Aký má ale význam spojenie èloveka s Výšinami? K èomu je to vlastne dobré?

Stvorite¾ je zdrojom všetkého toho, èo nazývame dobrom. Z tohto nepochopite¾ného zdroja dobra prúdi dobro ku všetkým bytostiam vo stvorení. Pozdvihuje ich, podporuje ich, posilòuje ich, ochraòuje ich a to presne pod¾a miery ich vnútornej a vonkajšej rovnorodosti s univerzálnym princípom Dobra. A toto nevidite¾né prepojenie nie je len nejakou duchovnou chimérou, ale v hmotnosti sa prejavuje v celkom konkrétnych životných situáciách a celkom konkrétnym dianím, ktoré je èlovekom reálne poci�ované tak, že sa mu darí. Že mu veci vychádzajú, že je zdravý, že cíti rados� a š�astie.

Celé to funguje tak, že prúdenie zo zdroja Dobra nájde na základe rovnorodosti každého, kto dobro v sebe prechováva a zahrnie ho dobrom a priazòou, ktoré potom vo svojom živote, v rôznych životných situáciách naozaj reálne poci�uje. Takto sa to deje bez výnimky a zákonitým spôsobom, bez oh¾adu na to, èo dotyèný sám o sebe prehlasuje.

Rozhodujúcou je totiž vždy iba miera jeho myslenia a žitia pod¾a princípu Dobra, ktorá následne urèuje mieru jeho prepojenia s Výšinami. A teda zároveò i mieru pomáhajúcich a podporujúcich síl dobra, ktoré k danému èloveku prúdia.

Rozhodujúca je jedine miera žitia dobra! Niè iného! A preto paradoxne neraz ten, kto o sebe hovorí, že je veriaci, kto chodí do kostola a zúèastòuje sa rôznych iných náboženských povinností, avšak vo svojom živote nenapåòa princípy spravodlivosti, cti, uš¾achtilosti a ústretovosti voèi ostatným nemusí ma� vôbec žiadne, alebo len ve¾mi chabé spojenie s Výšinami. Takýto veriaci môže by� od svojho Stvorite¾a na míle vzdialený, i keï on sám sa za veriaceho považuje.

Boha totiž nemožno oklama�! Lebo zhora nie je vôbec braný zrete¾ na jednotlivé vierovyznania, ani na nijaké vonkajšie prehlásenia. Zhora, prostredníctvom Zákona rovnorodosti sa berie oh¾ad iba na žitú opravdivos�! Na to, ako si èlovek vo svojom živote reálne stojí voèi princípu Dobra. To je to najpodstatnejšie a všetko ostatné je podružné. Takto múdro a dokonalo to funguje, prièom vnímavý èlovek jasne cíti, že to inak ani nemôže by�.

Dajme si ešte odpovede na dve otázky a síce, preèo je predsa len dobré by� veriacim v Boha a preèo je zlé by� ateistom?

Veriaci je èlovek, ktorý sa otvorene hlási k najvyššiemu princípu Dobra, o ktoré chce usilova�. Jeho viera má ten zmysel, že si svoje predsavzatie pravidelne oživuje a vždy opätovne sa v òom utvrdzuje, aby všedné dni neprekryli, a ako sa vraví „neprevalcovali“ jeho odhodlanie. Jeho viera, jeho návštevy chrámu, èi iné náboženské povinnosti sú teda len prostriedkami k dosiahnutiu koneèného cie¾a, ktorým je odhodlanie sta� sa èestným, uš¾achtilým a láskavým èlovekom.

Ak ale èlovek neusiluje o tento cie¾, všetko vonkajšie proklamovanie viery, jeho návštevy chrámu i ostatné náboženské povinnosti mu sami o sebe nie sú a nijako nemôžu by� osožné.

No a preèo nie je dobré by� ateistom? Pretože v takomto prípade, hoci by išlo aj o dobrého èloveka, jeho odmietanie existencie Stvorite¾a, odmietanie duchovného rozmeru bytia a s ním súvisiace kontinuálne pokraèovanie života po fyzickej smrti mu znemožní plnohodnotné vnímanie reality po jeho odchode z hmotného tela. Lebo èo èlovek chce, to sa mu stane! Ak sa teda rozhodol neveri� vo veci duchovné, v existenciu Stvorite¾a i v život po smrti, po svojej vlastnej smrti vkroèí do sveta, v ktorom bude vníma� okrem stále trvajúceho, vlastného bytia, iba nepreniknute¾nú tmu a hrobové ticho, èo napokon vyústi do prežívania bezvýchodiskového zúfalstva.

Èlovek totiž svojou nevierou vo veci duchovné nemôže zabi� realitu ïalšieho vlastného jestvovania, avšak môže sám v sebe zabi� schopnos� jej vnímania, poci�ovania, videnia a prežívania. A preto nedokáže vníma� novú realitu okolo seba. Nedokáže vníma�, vidie� a prežíva� jej nádheru, jas a krásu preto, lebo on sám to tak chcel. Lebo žil a zomrel v presvedèení, že niè ïalšieho nejestvuje a jeho chcenie sa mu stalo realitou. Realitou jeho osobnej straty plnohodnotného vnímania nového rozmeru bytia.

Len si predstavme taký život. Život v tme, tichu a bez možnosti pohybu. A to všetko trvá až do chvíle, kým vzrastajúce zúfalstvo neprinúti èloveka k prosbe o pomoc. K prosbe o pomoc k niekomu, kto by pomôc� mohol. O pomoc k Stvorite¾ovi, ktorého existenciu dovtedy zavrhoval. A táto prosba, nesúca v sebe zárodok tušenia o jestvovaní nieèoho Vyššieho spôsobí, že èlovek zrazu zaène vníma�, vidie� a poèu�. Zaène vníma�, vidie� a poèu�, lebo on sám sa otvoril tejto možnosti. Lebo už po¾avil v kàèovitosti svojho materializmu. Najskôr vidí len slabo a matne, ale na základe vrúcnej vïaky smerovanej nahor, ktorá v òom vzbåkne, sa mu všetko osvet¾uje èoraz viac a viac.

Približne takýto môže by� osud ateistu, ktorý bol na zemi dobrým èlovekom, ale ktorý si vlastnou nevierou vo veci duchovné sformoval po svojej smrti ve¾mi �ažké prežívanie, ktorého mohol zosta� ušetrený.

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.

Preèo existuje utrpenie?


Keï nás a našich najbližších postretne utrpenie, keï vidíme chorých na rakovinu, èi iné �ažké choroby, keï sa napríklad dozvieme o existencii nieèoho takého, ako detský hospic, èlovek je chtiac nechtiac nútený pýta� sa: Preèo nás v živote stretá utrpenie? Odkia¾ prichádza a aký má vlastne zmysel? A má vôbec nejaký zmysel? A ¾udia, považujúci sa za veriacich si zase kladú otázku: Je utrpenie vôbec zluèite¾né s predstavou Stvorite¾a, ktorý je Láskou?

Odpoveï na všetky tieto a podobné otázky je drsná a tvrdá rovnako, ako neraz býva i utrpenie, ktoré èi už nás, alebo ¾udí okolo nás èasto v živote stretá. Stvorite¾ všehomíra totiž nie je iba Láskou, ako sa vo všeobecnosti myslí. Stvorite¾ je zároveò i Spravodlivos�ou. Spravodlivos�ou neoblomnou, nepodplatite¾nou, tvrdou a prísnou!

Keï pred 2000 rokmi priniesol Kristus ¾udstvu nový Zákon, Zákon Lásky, zvláš� zdôrazòoval, že tým neprišiel zruši� starý Zákon Spravodlivosti, a že na òom nemá by� zmenená ani len èiarka. Kristus svojim novým Zákonom Lásky teda neprišiel negova� a poprie� starý Zákon Spravodlivosti, ktorý zostáva naïalej v platnosti. Jeho úèinky sa prejavujú oným drsne starozákonným: Oko za oko, zub za zub! Alebo inak povedané: Èo kto zaseje, to aj zožne.

No a práve utrpenie, ktoré èloveka stretá, je prejavom Zákona Spravodlivosti. Je dôsledkom železného Zákona spätného pôsobenia, na základe ktorého spravodlivo žneme, èo sme vo svojej dávnej, alebo nedávnej minulosti zasiali.

Oko za oko, zub za zub! Do posledného haliera musí každý zaplati� za všetko, èo uèinil. Na vlastnej koži a mnohokrát naozaj ve¾mi bolestivo musí preži� dôsledky toho, akým spôsobom on sám v minulosti cítil, myslel, hovoril a konal. Absolútne niè mu nebude odpustené!

Kristus povedal, že ak sa niekto previní voèi Synovi Najvyššieho, môže mu to by� odpustené, ale ak sa previní voèi Duchu Svätému, nebude mu to odpustené nikdy. Ani v tomto, ani v budúcom veku.

Kto je teda onen Duch Svätý? Je to tvorivá Vô¾a Pána, vtlaèená do stvorenia vo forme Zákona. Vo forme Zákonov stvorenia! Kto jedná proti nim, tomu nemôže by� odpustené niè z toho, èo uèinil.

Svoju Vô¾u vo vz�ahu k správnemu životu èloveka vo stvorení Stvorite¾ ve¾mi jasne definoval Desatorom a Kristovým posolstvom lásky k blížnemu, ako k sebe samému. Kto pod¾a toho nežije, stavia sa proti Vôli Najvyššieho. Tým sa ale stavia proti Duchu Svätému a preto mu niè nemôže by� odpustené. A vskutku ani nie je, nikdy nebolo a nikdy nebude. Dôsledkom toho je práve utrpenie, ktoré nás v živote stretá. Utrpenie je teda bolestným zhmotnením dôsledkov nášho vlastného prestupovania Vôle Najvyššieho, vyjadrenej v Desatore a v prikázaní lásky k blížnemu.

Kristus však priniesol ¾udstvu nový Zákon. Zákon Lásky, ktorým je možné eliminova� tvrdos� Zákona Spravodlivosti. Ak totiž budeme milova� a cti� si svojich blížnych, ak im budeme pomáha�, ak budeme voèi nim dobrými a spravodlivými, v železnom Zákone spätného úèinku sa nám potom musí vráti� nazad iba láska, dobro, pomoc a spravodlivos�. Ak totiž platí: Oko za oko, zub za zub, boles� za boles�, tvrdos� za tvrdos� a strádanie za strádanie, tak rovnako platí: láska za lásku, dobro za dobro a spravodlivos� za spravodlivos�.

Jedine takto je možné eliminova� tvrdé úèinky Zákona Spravodlivosti a to bez toho, že by na òom musela by� zmenená hoci len èiarka. Kto teda žije v Zákone Lásky, môže oèakáva� iba dobro, š�astie a mier.

Kto ale nežije v Zákone Lásky, ten automaticky a samoèinne spadá pod úèinky Zákona Spravodlivosti, vyjadrenej slovami: Oko, za oko, zub za zub. Toho bude musie� postretnú� utrpenie, ktoré je dôsledkom tohto Zákona. Potom èloveku nezostane niè iného, ako utrpenie prija�, lebo nie je nièím iným, ako ovocím jeho vlastného, nesprávneho jednania.

Ak ale chceme, aby sme sa utrpeniu v budúcnosti vyhli, ak chceme, aby nás už viac nemusel zraòova� železný Zákon Spravodlivosti, neostáva nám niè iného, ako podriadi� sa Zákonu Lásky. Podriadi� sa vo svojom myslení, cítení, reèi a jednaní Vôli Najvyššieho, jasne definovanej v Desatore a v Kristovej výzve k láske k blížnemu, ako k sebe samému.

Struène zhrnuté: Èloveèe, podriaï sa Vôli Božej a budeš š�astný! Ak sa ju totiž rozhodneš ignorova�, budeš trpie�. Nie tým, že by �a snáï Stvorite¾ trestal. Budeš trpie� jedine neblahými dôsledkami svojho vlastného jednania.

Rozhodni sa ako chceš. Právo slobodného rozhodovania ti nebude upreté. Nikdy sa však nevyhneš dôsledkom, ktoré ti každé tvoje slobodné rozhodnutie prinesie.

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.

Nekompromisnos� prírodných Zákonov


Keï sa pozorne pozrieme na dnešnú, vedecko technickú úroveò ¾udstva, nedá sa nepostrehnú�, že sme sa ku nej dopracovali iba na základe dlhodobého a dôsledného skúmania prírodných zákonov, ktoré sú neoddelite¾nou súèas�ou PRAVDY. Až na základe pochopenia úèinkov celkom konkrétnych prírodných zákonov mohlo teda dojs� k ich praktickému využitiu v prospech ¾udstva.

Ale pozor! Ich využitím sa èlovek nestal pánom prírody, ako si o sebe namýš¾a. Naopak! Aby mal z nich prospech, musel a musí sa im bezvýhradne podriadi�! Napríklad iba poznanie matematiky, fyziky, aerodynamiky, rôznych technológií a mnohých iných vecí umožnilo ¾udstvu zostroji� lietadlo, èi kozmickú loï. Iba v bezvýhradnom podriadení sa platným prírodným zákonom môže takýto stroj vôbec fungova�.

Èlovek teda nezví�azil nad prírodou ale naopak, sklonil sa pred jej zákonmi, teda pred èas�ou PRAVDY. Iba to mu mohlo a môže prinies� prospech. Ak by však ním vytvorený stroj, trebárs lietadlo, hoci len na sekundu prestal rešpektova� všetky nezmenite¾né a prísne požiadavky prírodných zákonov, beznádejne sa zrúti a bude znièený.

I celé ohromné stvorenie s miliónmi planét možno prirovna� k obrovskému, dokonale fungujúcemu stroju. A èlovek je jeho súèas�ou. On sám, tak ako i všetko ostatné je bezvýhradne podrobený železným Zákonom univerza. No a pod úèinky týchto Zákonov spadá nielen náš hmotný, vidite¾ný svet, ale úplne všetko. Teda i to nevidite¾né, èo tvorí neoddelite¾nú súèas� osobnosti každého èloveka, èiže jeho vnútorný, myšlienkový a citový život.

Ako už bolo spomínané, èloveku prináša pokrok, prospech a zlepšovanie kvality života iba poznávanie a podrobenie sa Zákonom univerza. Èiže ich využitie tak, ako v prípade vedy a techniky. Všetko ostatné nám naopak musí nevyhnutné prináša� iba škodu a disharmóniu.

V oblasti hmotných, fyzikálnych dejov o tom vieme a využívame to, èoho dôsledkom je vedecko technický pokrok.

Toto pravidlo však už žia¾ nevz�ahujeme aj na náš vnútorný, citový a myšlienkový život. Avšak rôzne životné situácie a celková kvalita medzi¾udských vz�ahov v spoloènosti sú až príliš oèividným dôkazom celkovej ignorancie Zákonov univerza v tejto, tak dôležitej oblasti. Preto ¾udia nie sú š�astní, spokojní a nežijú v harmónii.

Ak sa veci majú zmeni� k lepšiemu, musíme sa nauèi� poznáva� a rešpektova� Zákony univerza. Nielen vo vede a technike, ale aj v našom myslení a cítení! Ich rešpektovanie je cestou nahor. Ich nerešpektovanie a ignorovanie je cestou nadol.

Samoèinne fungujúce Zákony univerza budú totiž zraòova�, tiesni� a nakoniec znièia každého a všetko, èo by sa im chcelo, èi už z ¾ahostajnosti, povrchnosti, ignorancie, alebo z akéhoko¾vek iného dôvodu protivi�. Na tom nemôže nikto z ¾udí niè zmeni�! Môžeme si to len uvedomi� a prispôsobi� sa tomu. Zmeni� a podriadi� sa musíme iba my!

Aj naše myslenie a cítenie je teda podrobené Zákonom univerza, èi už o tom chceme vedie�, alebo nechceme. Èi sme si ich vedomí, alebo nie. Ich neznalos�, èi dokonca absolútne ignorovanie nás totiž v nijakom prípade neoslobodzuje spod úèinkov ich pôsobenia. Neznalos� Zákona totiž, ako vieme, neospravedlòuje!

Aby sme boli celkom konkrétni, spomeòme jeden z tých najzákladnejších a síce, Zákon so zásadným dosahom na èloveka a jeho osud, na jeho prítomnos� i budúcnos�: Zákon akcie a reakcie!

Každá akcia prináša zodpovedajúcu reakciu, èiže spätný úèinok. Aj energia vytvorená citmi, alebo myšlienkami, nech už negatívna, alebo pozitívna, sa raz neomylne vráti v spätnom úèinku k miestu svojho pôvodu. Každý teda jedného dòa obdrží naspä� presne to, èo sám svojimi citmi a myšlienkami kedysi zasial.

Kým sa ku nám však ovocie každej našej jednotlivej myšlienky, alebo cítenia vráti naspä�, trvá to urèitý èas. No a práve pre tento èasový posun ¾udia neveria v absolútnu spravodlivos� Zákonov univerza. Avšak oni fungujú! Sú spravodlivé a ich pôsobeniu nemožno uniknú�! Ani vlastnou smr�ou, ako sa mnohí mylne domnievajú.

Spätný úèinok nás teda v neotrasite¾nej spravodlivosti urèite raz zasiahne. A to buï v tomto živote, alebo až po òom. Neujdeme mu však, ani keby sme mali krídla rannej zory, pretože Zákony univerza majú na zreteli celé naše bytie a nie iba krátky èasový úsek jedného pozemského života.

Naši predkovia, ktorí žili v ïaleko užšom spojení s reálnymi silami prírody a vesmíru vyci�ovali tieto skutoènosti a vyjadrili ich mnohými prísloviami: Ako sa do hory volá, tak sa z hory ozýva! Božie mlyny melú pomaly, ale isto!

I keï sme samoèinným pôsobením Zákonov univerza braní na zodpovednos� za naše cítenie a myslenie bez oh¾adu na to, èi o nich vieme, alebo nie, presne ako sa vraví v už raz spomenutých slovách – Neznalos� zákona neospravedlòuje; predsa len z èisto ¾udského h¾adiska je aspoò èiastoène ospravedlnite¾né nesprávne jednanie v prostej nevedomosti, bez zlého úmyslu.

Ale èlovek, ktorému bolo aspoò v hrubých rysoch umožnené nahliadnutie do fungovania spomínaných Zákonov tak, ako sa to aspoò èiastoène stalo týmto èlánkom v súvislosti so Zákonom spätného pôsobenia, takýto èlovek by sa už jeho ignorovaním previòoval úplne vedome! A to už nie je ospravedlnite¾né nièím!

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.

Sexuálna výchova na školách! Áno? Nie?


Z èasu na èas na verejnosti silnejšie zarezonuje problematika sexuálnej výchovy na školách. Mnoho hlasov je za a mnoho proti, prièom paradoxne, obe skupiny majú pravdu. Majú pravdu tí, ktorí cítia potrebu informovanosti v oblasti sexuálnej výchovy, pretože ide o zásadnú oblas� ¾udského života, s ktorou sa je nútený každý z nás urèitým spôsobom vysporiada�. Avšak zároveò majú pravdu aj tí, ktorí sa voèi nieèomu takémuto ostro búria. Sú to zväèša ¾udia, hovoriaci o citlivom, morálno etickom probléme, ktorý spomínaná problematika prináša.

Ako je možné tvrdi�, že pravdu majú obe skupiny? Pozrime sa teda do podstaty problému.

Ako už bolo povedané, èlovek nemôže v nijakom prípade obís� skutoènos� vlastnej sexuality. Z tohto dôvodu by o nej mali by� aspoò èiastoène pouèené staršie deti a samozrejme, dôkladnejším spôsobom dospievajúce deti vo vyšších roèníkoch základnej školy.

Ak sa tak zo strany rodièov, uèite¾ov a vychovávate¾ov nedeje, deti si h¾adajú informácie inde. To inde znamená, že zväèša zo zdrojov neseriózneho a pokútneho charakteru, ktorých nie je v dnešnej dobe málo. Na ich základe si však mladý èlovek môže vybudova� pokrivený, nesprávny, ba až zvrátený prístup k ¾udskej sexualite. Z tohto dôvodu by preto mali ma� deti právo dozvedie� sa o danej problematike zo spo¾ahlivého, seriózneho a kompetentného zdroja. Od prirodzených autorít, ktorými by pre nich mali by� rodièia, vychovávatelia a uèitelia.

Avšak skupina ¾udí, uznávajúcich duchovné hodnoty, bez oh¾adu na konkrétne vierovyznanie, ¾udí, uznávajúcich urèitý morálno etický prístup k životu sa voèi sexuálnej výchove na školách búri celkom oprávnene preto, lebo v súèasnej dobe sa spôsob a forma, akou má by� táto problematika prezentovaná mladej generácii nie príliš odlišuje od od rôznych, už spomínaných zdrojov pokútneho charakteru. Presnejšie povedané, neodlišuje sa od nich nièím, i keï je snaha tvári� sa uèenejšie a exaktnejšie. Za súèasného stavu by totiž vždy išlo prevažne o detailný popis biologicko chemických reakcií ¾udského tela, èo zväèša pôsobí zahanbujúco, trápne, èi dokonca zvrhlo. Vyvoláva to èerveò na tvári, rozpaky, alebo vulgárne reakcie, ktoré sú v podstate iba nevedomou snahou zakry� vznikajúce vnútorné rozpaky.

Preèo je tomu tak? Pretože súèasní ¾udia vo všeobecnosti, a uèite¾ov nevynímajúc, nevedia vôbec niè o pravej ¾udskej dôstojnosti, ktorá vyvstáva z povinnosti bdie� nad èistým a uš¾achtilým prístupom k životu. Z povinnosti bdie� v prvom rade nad èistotou vlastného vnútorného života. Nad èistotou a uš¾achtilos�ou vlastných citov a myšlienok, na základe èoho potom takýto èlovek ani nemôže jedna� inak, ako iba èisto a uš¾achtilo, a to v každej životnej situácii. Vo vz�ahu ku všetkému, èo život prináša, a teda i vo vz�ahu k problematike ¾udskej sexuality. Jedine takýto, vnútorne èistý èlovek, by teda mohol tým správnym spôsobom a tou správnou formou pouèi� mladú generáciu o sexualite, bez akéhoko¾vek znižovania ¾udskej dôstojnosti.

Pre lepšie pochopenie uvediem príklad: Predstavme si vodu, naliatu v èistom, priezraènom pohári. Je rozdiel v tom, ak nám niekto podá pohár èistou rukou, alebo špinavou, zablatenou a neumytou rukou, keïže sa práve vrátil z práce v záhrade? Z ktorého pohára nám bude viac chuti�? Z toho èistého, alebo z toho zablateného?

Presne v tomto spoèíva podstata toho, preèo sa mnohí rodièia búria voèi sexuálnej výchove na školách za daného stavu a v súèasnom ponímaní. Búria sa oprávnene preto, lebo podvedome vyci�ujú, že by to nemohlo by� niè iného, ako onen pomyselný pohár, podávaný ich de�om špinavou rukou.

Nechcem nikomu krivdi�, ale ko¾ko je dnes na školách uèite¾ov, ktorí sa snažia vedome bdie� nad èistotou a uš¾achtilos�ou vlastného vnútorného života? Ko¾ko je uèite¾ov, ktorí sa snažia o èistý a uš¾achtilý prístup ku všetkému vo svojom živote? Ak takí sú, èes� im! Sú to však žia¾ zväèša iba svetlé výnimky. Iba svetlé výnimky, pretože väèšina si pokojne necháva preháòa� vlastným vnútorným životom akúko¾vek neèistou, prúdiacu k nim v prebohatej miere zvonka. Z èasopisov, filmov, internetu, televízie, kníh a podobne.

Najväèší paradox spoèíva v tom, že chceme pouèova� deti, ale sami seba nezvládame. ¼udsky dôstojným a správnym spôsobom nezvládame svoj osobný vnútorný život a tak všetkého, èoho sa hoci aj v dobrom chcení chopíme, je poškvrnené a pošpinené. A práve na tak citlivej problematike, akou je sprostredkovávanie poznatkov o ¾udskej sexualite mladej generácii sa to vypuklo prejavuje.

Áno, aj tu platí ono už dávno známe: Ak chceš pouèova� iných, ak chceš meni� iných, zmeò v prvom rade samého seba. Zmeò prístup ku kvalite svojho vlastného vnútorného života. Bdej nad èistotou a uš¾achtilos�ou svojich citov a myšlienok.

Ak budeme ma� takýchto uèite¾ov, ak budeme ma� uèite¾ov dodržiavajúcich tento princíp, potom sexuálna výchova na školách pokojne môže by�. Potom som za.

Ak takýchto uèite¾ov ale ma� nebudme, všetko sa nakoniec zvrhne iba na jeden z ïalších zdrojov pokútnych informácií, ktorý sa iba navonok tvári seriózne. Preèo? Pretože iba èistý môže sprostredkováva� èisto! A teda celkom logicky, nie èistý nemôže dáva� èistým spôsobom.

Ale aby sme stále nepranierovali len chudákov uèite¾ov, tento problém absencie èistého a uš¾achtilého prístupu k životu, vrátane vlastného vnútorného života, je pálèivým problémom celej spoloènosti. Problémom celej ¾udskej civilizácie! Chýba èistý a uš¾achtilý prístup k politike, k podnikaniu, k zamestnancom, k partnerom, proste kompletne ku všetkým oblastiam ekonomického, spoloèenského i osobného života.

Niè nemôže by� dobré, pekné a uš¾achtilé, pretože ¾udia nie sú takými vo svojom vnútri. Preto je všetko, èo dnes robíme a èoho sa chopíme poškvrnené a pošpinené nezriadenos�ou nášho vlastného, vnútorného života.

Existuje však cesta k pravej ¾udskej dôstojnosti! Spoèíva v jednoduchom, prostom, ale v zásadnom poznaní nevyhnutnosti udržiavania vlastného cítenia a myslenia èistým.

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.

Ako sa vyhnú� utrpeniu?


Život je nekoneènou re�azou príèin a dôsledkov. Všetko, èo nás postretne, má svoju príèinu. Možno ju h¾ada� v našej nedávnej, dávnejšej, alebo ve¾mi dávnej minulosti. A tak je to aj s utrpením, ktoré nie je nijakým dielom náhody, ale logickým a zákonitým dôsledkom príèiny, ktorú sme my samotní kedysi v minulosti zavdali. Nijaké náhody totiž nejestvujú! Osud nie je slepý! Utrpenie je dôsledkom nami vyvolanej príèiny a prichádza k nám prostredníctvom Zákona spätného pôsobenia, ktorého úèinky sa dajú ve¾mi výstižne vyjadri� slovami: èo kto zaseje, to aj zožne. Naše utrpenie býva teda žatvou toho, èo sme siali v minulosti. Niet v tom ¾ubovôle, ani nespravodlivosti. Je to dianie vecné, jasné, logické a nanajvýš spravodlivé.

A predsa èlovek nechce uveri� nieèomu tak jednoduchému a jasnému, pretože nechce prija� plnú zodpovednos� za svoje èiny. Nechce prija� fakt, že by utrpenie, ktoré ho stretá, mohlo by� naozaj spravodlivým vyvodením zodpovednosti za jeho predchádzajúce èiny. Odmieta to pripusti� a radšej hovorí o náhode a slepom osude. A ten len preto, aby mohol ži� aj naïalej tak povrchne a bezmyšlienkovite, ako doposia¾.

Uvediem konkrétny príklad jednej reakcie na výklad podstaty ¾udského utrpenia, aký bol uvedený vyššie:

Mala som tetu, ktorá bola ve¾mi dobrým èlovekom. Na konci života však dostala rakovinu a zomierala v dos� ve¾kých bolestiach. Dobre som ju poznala a preto neverím, že by si nieèo takéhoto bola zaslúžila. Osud nebol voèi nej spravodlivý.

Áno, na jednej strane býva teória a na druhej prax. Na jednej strane je poznanie Zákona spätného pôsobenia, na základe ktorého sa nám môže prihodi� iba to, èo sme si sami zasiali a na druhej strane je životná realita, v ktorej na nás, trebárs smr�ou blízkeho èloveka, utrpenie tvrdo dopadne.

A táto silne prežívaná boles� èloveka akoby oslepí. Ak by totiž predtým aj bol teoreticky schopný prija� fakt, že Zákon spätného pôsobenia spravodlivo funguje, ve¾mi rýchlo ho odmieta, ak tvrdé pôsobenie tohto Zákona dopadne na neho samého, èi na jeho najbližších. Ješitnos� a ego èloveka jednoducho nechcú pripusti�, že by snáï on sám, alebo jeho najbližší mohli by� niekedy v minulosti až takí zlí, keï ich postihlo takéto utrpenie. Èlovek má totiž zvláštnu schopnos� vidie� sám seba i svojich najbližších lepších, než v skutoènosti sú. Èlovek je jednoducho zaujatý, èo vyjadruje aj úslovie: Bližšia koše¾a, ako kabát.

Neomylný, chladne vecný a neovplyvnite¾ne fungujúci Zákon spätného úèinku však nepozná nijakú osobnú zaujatos�. On pôsobí vecne a spravodlivo. A práve táto nezaujatá vecnos� a spravodlivos� sa dotýka ega a ješitnosti èloveka, ktorý si myslí, že je lepší, ako v skutoènosti naozaj je.

Tvárou v tvár ¾udskému utrpeniu, tvárou v tvár bolesti, chorobe a smrti, tvárou v tvár èloveku, ktorému po �ažkej chorobe a v bolestiach zomrel niekto blízky sa však pravda �ažko hovorí a ešte �ažšie prijíma.

Ale pravda zostáva pravdou, aj keï ju èlovek nechce prija�. Zákon spätného úèinku tu je a neomylne pôsobí a ¾udské utrpenie je jeho dôsledkom.

Nevyhnutne je však potrebné vedie�, že pôsobenie tohto Zákona neberie do úvahy len naše vonkajšie jednanie, ale aj našu reè, ba dokonca i náš vnútorný život, èiže naše cítenie a myslenie. Toto všetko môžu by� príèiny, ktoré po dlhšej, alebo kratšej dobe èloveku prinesú dôsledky vo forme utrpenia. To znamená, že naše utrpenie môže zapríèini� i naše nesprávne myslenie a cítenie, o ktorých kvalitu takmer nikto z ¾udí nedbá.

Èloveku, ktorý tieto fakty dokáže pochopi� a prija�, sa otvára cesta k životnej múdrosti. Cesta k spoznaniu odpovede na najzásadnejšiu otázku: preèo? Preèo je to tak?

Ak si však èlovek dokáže odpoveda� na otázku, preèo to tak je, èiže preèo nás stretá utrpenie, je mu tým zároveò ukázaná cesta a spôsob, ako sa utrpeniu vyhnú�.

Ako sa teda vyhnú� utrpeniu?

Ve¾mi jednoducho! Treba sia� iba dobro, aby sme v budúcnosti mohli iba dobro ža�. A do tohto vedomého konania dobra musíme zahrnú� nielen svoje èiny a slová, ale aj svoje myšlienky a city, ktoré by mali by� vždy iba pozitívne. Èlovek musí jednoducho prija� plnú zodpovednos� za všetko svoje konanie, pretože každý jeho cit, každá jeho myšlienka, každé jeho slovo a každý jeho èin je príèina, ktorej dôsledok ho v budúcnosti urèite postretne. A to buï ako utrpenie, alebo ako š�astie a dobro.

A ešte jedna dôležitá vec, spoèívajúca v pochopení, preèo medzi príèinou a dôsledkom niekedy ubehne aj pomerne dlhý èas. Pretože toto obdobie je obdobím milosti. Obdobím èakania na nápravu.

Vezmime si èloveka, ktorý vykoná nieèo zlé. V tom èase sa nachádza v urèitom vnútornom a vonkajšom rozpoložení, ktoré je negatívne. V takomto rozpoložení vykoná zlý èin, to znamená, že zavdá príèinu, na základe ktorej môže v budúcnosti oèakáva� negatívne dôsledky vo forme svojho vlastného utrpenia.

Ak sa èlovek dovtedy vnútorne nezmení, ak vnútorne i navonok zostane stále takým istým, ak teda nevyužije èasovú hranicu milosti medzi príèinou a dôsledkom, onen dôsledok, èiže utrpenie, ho zasiahne v plnej a neskrátenej miere. Presne v duchu Zákona o nevyhnutnosti žatvy toho, èo sme si v minulosti zasiali.

Úplne iné to však môže by�, ak èlovek síce vykoná zlý èin, ale èas milosti medzi príèinou a dôsledkom využije k zmene seba samého. Ak èlovek poèas tejto doby pochopí, že urobil zle, ak to o¾utuje, navonok i vnútorne sa zmení a pevne sa od tej chvíle rozhodne kona� už len dobro.

Takýto èlovek sa potom, v dobe nevyhnutnej žatvy negatívnych dôsledkov nachádza v úplne inom vnútornom i vonkajšom rozpoložení. Jeho myslenie a cítenie, jeho slová a jednanie už predstavujú inú, omnoho pozitívnejšiu kvalitu než v dobe, keï vykonal zlý skutok. Èlovek je už jednoducho úplne iný - lepší! Je iný, èiže inorodý voèi tomu, akým bol v minulosti, keï zlý èin vykonal a je teda inorodý i voèi dôsledkom, ktoré mu Zákon spätného pôsobenia prináša. To zlé, za èo by mal oprávnene ponies� zodpovednos� vo forme vlastného utrpenia sa potom už nemá u neho o èo zachyti�. Nenachádza nijakú rovnorodos�, lebo èlovek je už úplne iný. Lepší! A tak ho negatívne dôsledky minú celkom bez škody, pretože sa musia odrazi� od jeho inorodosti.

Je to ako s magnetmi, ktoré v nijakom prípade nemožno spoji� stranami, ktoré sa sa navzájom odtláèajú. Ak sa teda èlovek dokázal zmeni� a polepši� v èase medzi vyvolaním príèiny a dopadom dôsledku, využil správne tento èas milosti a zlé spätné úèinky vo forme utrpenia mu už nemôžu ublíži� pre jeho inorodos�.

Konanie dobra, pevné rozhodnutie sta� sa dobrým èlovekom, èlovekom èistého, uš¾achtilého a spravodlivého cítenia, myslenia, slovného prejavu a jednania, takéto rozhodnutie je teda nie len dobrou sejbou, ktorá nám musí zákonite v budúcnosti prinies� dobrú žatvu v podobe š�astia, mieru a radosti, ale je to aj zároveò i bezpeèná ochrana a pevná hradba, chrániaca nás pred bolestivým dopadom všetkých negatívnych dôsledkov nášho nesprávneho minulého jednania. Jedine ten, kto koná dobro, sa teda môže vyhnú� utrpeniu vo svojom živote.

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.

Môžeme všetko! Ale tie dôsledky!

Pri surfovovaní na internete som nechtiac narazil na video, kde sýrski povstalci zabíjajú vládnych vojakov, ktorí sa im vzdali. Zo zvedavosti som naò klikol, avšak negatívna energia, idúca z neho mi doslova zovrela srdce. Po pár sekundách som to musel zavrie�.

Áno, na internete je dnes možné vidie� úplne všetko. Autentické videá so zabíjaním ¾udí, èi stovky iných zvráteností. Môžeme túto ponuku prija� a môžeme sa na to pozera�. Avšak negativita, ktorú to obsahuje, nevyhnutne do¾ahne do nášho vnútra. Za�aží nás a poškvrní nás. Do¾ahne na nás ako balvan.

Citlivejší ¾udia dokážu tento dej vníma� a vyci�ova�. Ale menej citliví, ktorých je väèšina, nedokážu vníma� tieto jemnejšie, temné a nízke negatívne energie a bez toho, že by nieèo tušili, si nimi za�ažujú a zneèis�ujú svoju dušu. Zneèis�ujú si ju tak, ako keby ich samotných niekto obhádzal blatom, kalom, èi inou neèistotou. A hoci to necítia, v jemnejšej, duševnej rovine je to presne tak.

Väèšina ¾udí dneška zachováva bežný hygienický štandard a chodia pekne a èisto obleèení. Aké iné by to však bolo, keby sme mali možnos� vidie� ich dušu. Ich vnútorný život a vnútornú bytos�. Museli by sme sa odvráti� s odporom, hnusom a hrôzou.

Na svoj zovòajšok ¾udia o seba dbajú, ale o svoje vnútro už dbá málokto. Do svojho vnútra dovo¾ujeme ¾ahkovážne vstupova� najneuverite¾nejšej nízkosti, špine, temnote a zvrátenosti. Duše ¾udí sa svojim vzh¾adom a „vôòou“ podobajú bezdomovcom, zanedbávajúcim najelementárnejšie hygienické návyky.

Áno, dnes môžeme všetko, ale nie je všetko je pre nás naozaj dobré. Môžeme všetko, ale nie všetko nám prospieva. A to nedobré, to zlé neuverite¾ným spôsobom poškvròuje a za�ažuje naše vnútro.

Ale veï to nikto nevidí! Nech sa teda do toho nikto nestará!

Omyl! Fatálny a zásadný omyl! V evanjeliách, v súvislosti so správnou modlitbou Kristus povedal: Vy však vojdite do komôrky, zavrite za sebou dvere a tam sa modlite. A Pán, váš Otec nebeský, ktorý vidí aj veci skryté, vás potom odmení celkom zjavne.

Ktorý vidí aj veci skryté a odmení vás zjavne!

Niet nièoho, èo by mohlo zosta� skryté oku Pána! Jeho poh¾adu neuniknú ani najtajnejšie záhyby našej duše a nášho vnútra, ktoré sa mnohokrát snažíme skrýva� i sami pred sebou. Každá duša je pred Jeho zrakom úplne obnažená a odkrytá, takže je jasne vidie� aj to najvnútornejšie cítenie i všetky myšlienkové hnutia. A toto všetko, èo sa v nijakom prípade nemôže skry� pred zrakom Pána potom On každému èloveku odpláca prostredníctvom Zákona spätného úèinku. A odpláca mu celkom zjavne!

Aký èloveèe si, tak sa ti bude vodi�! Aký vnútorne si, taký bude tvoj osud! Tvoj osud je totiž zjavný dôsledok vecí skrytých, ktoré nosíš a ukrývaš vo svojom vnútri.

Môžeš ma� aj najdrahšie obleèenie, môžeš sa sprchova� aj dva krát za deò, môžeš ma� pestované telo, avšak ak tvoja duša nie je rovnako èistou, ak o èistotu svojej duše nedbáš rovnako, ako o èistotu svojho tela, oko Pána vidí všetku tvoju nízkos�, špinu a temnotu, ktorú v sebe nesieš. Jeho neoklameš pekným zovòajškom! On �a vidí presne takého, aký vnútorne si! A to, èo vidí ti oplatí! Zjavne, vidite¾ne a celkom reálne!

Pán je spravodlivý! A Jeho spravodlivos� berie do úvahy všetko dobré, ako i všetko zlé, èo èlovek v sebe nesie. Na svete je mnoho dobrých ¾udí, ktorí by pre svoje dobré srdce a svoje dobré skutky mohli by� povznesení nahor. Mohli by stúpa� k š�astiu, radosti a Svetlu. Ale nemôžu! Nemôžu, lebo rúcho ich duše je poškvrnené! Lebo to neèisté, temné a nízke, èím sa vnútorne pošpinili, ich �ahá ako balvan nadol a nedovo¾uje im stúpa�.

Èloveèe, oèisti rúcho svojej duše! Tak, ako dbáš o svoj zovòajšok dbaj i o èistotu svojho vnútra. O èistotu a uš¾achtilos� svojho citového a myšlienkového života!

Nedovo¾ svoju dušu viac pošpiòova� a poškvròova� nízkos�ou, ktorá na teba v tisícorakých podobách dolieha zvonka. Buï ustaviène na stráži uš¾achtilosti vlastného vnútorného života! Veï temnota striehne iba na to, aby �a poškvrnila a za�ažila. Aby �a pošpinila a vtiahla do bahna. Do bahnistého moèiara, ktorý �a pomaly pohltí a ty sa v òom nakoniec udusíš. V biede a hrôze budeš hynú� príšernou, pomalou smr�ou. Nie len tvoje telo, ale aj tvoja duša bude zahubená! A práve toto je koneèným cie¾om temna, ktoré na teba zákerne èíha všade naokolo.

¼udia spamätajte sa! Nebuïte ¾ahkou koris�ou temnoty, ktorá usiluje o vaše znièenie. Budte na stráži! Lebo v zdanlivej nenápadnosti a všednosti každodenného dòa prebieha boj na život a na smr�.

Spamätajte sa preto a zaènite vážne bdie� nad èistotou a uš¾achtilos�ou vlastného vnútorného života. Ide vám tým o život! O celé vaše bytie! Úzkostlivo dbajte o èistotu rúcha vašej duše, pretože všetko neèisté a s neèistotou spojené stihne skaza. Pretože všetko neèisté bude znièené mocnou rukou Pána, ktorý je èistotou, vznešenos�ou a uš¾achtilos�ou samotnou.

Áno, môžeme všetko, ale len v tom dobrom, èistom a uš¾achtilom je život. Len v tom je rados�, š�astie a mier. V neèistom je však skrytá iba skaza, boles� a smr�.

Èloveèe, bdej nad èistotou svojho vnútra! Veï ti tým o ide život!

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.

Zákon rovnováhy medzi dávaním a braním


Už si pomaly zaèíname zvyka� a považova� to za normálne, že ¾udia vo vyšších riadiacich funkciách, rôzni podnikatelia, manažéri, politici a podobne, majú plat neko¾ko tisíc Eur. Avšak aj napriek takémuto, vysoko nasadenému štandardu predsa len z èasu na èas rozvíri hladinu verejnej mienky informácia o extrémoch. Svojho èasu to bol napríklad plat istého primátora väèšieho slovenského mesta, ktorý bol väèší ako plat premiéra Slovenskej republiky. Známe sú tiež takzvané zlaté padáky, èi iné, podobné nekalé formy v podstate legálneho získavania peòazí.

¼udia, ktorých sa to týka, sa samozrejme obhajujú slovami ako legitimita a zákonnos�. Obhajujú sa nimi èi už sami pred sebou, alebo pred právom pobúrenými spoluobèanmi.

Skúsme sa však teraz pozrie� na celú vec trochu inak. A síce nie z h¾adiska pozemských zákonov, ktoré takéto nieèo do neba volajúce èasto legitímne dovo¾ujú, ale z h¾adiska Zákonov vyšších. Z h¾adiska Zákonov univerza, alebo inak povedané, Zákonov morálnych a mravných, z h¾adiska ktorých sú podobné praktiky neopodstatnené a protizákonné.

Pozrime sa na ve¾ký vesmírny Zákon rovnováhy medzi dávaním a braním, ktorého úèinky môžeme pozorova� v bežnom živote okolo nás. Vezmime si napríklad dýchanie, èiže nádych a výdych. Pravidelne sa opakujú a to zaruèuje rovnováhu. Rovnováhu a harmóniu. Rovnováhu, vznikajúcu na základe harmónie medzi dávaním a braním.

Nadýchnu� sa teda môžeme iba to¾ko, ko¾ko vydýchneme, èo v princípe znamená, že bra� môžeme iba to¾ko, ko¾ko dávame. Iba to zaruèuje harmóniu.

A teraz sa pozrime na ¾udskú spoloènos� a hneï pochopíme, preèo v nej vládne disharmónia a neustále pnutie. Jednoducho preto, lebo sa vo všeobecnosti toleruje, že niektoré elitné kategórie ¾udí môžu bra� a aj reálne berú omnoho viac, ako v skutoènosti dávajú.

Práca každého èloveka však má by� ohodnotená pod¾a miery jeho celospoloèenského prínosu. Nie je tu reè o žiadnom rovnostárstve! To nie! Každý má však spravodlivo dosta� to¾ko, ko¾ko hodnotou svojej práce do spoloènosti vložil. Jedine to zaruèuje harmóniu.

Navzdory jednoduchému, prostému a naozaj každému ¾ahko pochopite¾nému, vesmírnemu Zákonu rovnováhy medzi dávaním a braním však táto spoloènos�, ktorá o sebe tvrdí, že je vzdelanou a pokroèilou, z urèitých dôvodov predsa len umožòuje istému okruhu ¾udí bra� omnoho viac, ako je ich reálny celospoloèenský vklad.

Vezmime sa napríklad platy špièkových manažérov, politikov, právnikov, športovcov, umelcov a mnohých iných. Nezaobalene povedané, pod¾a vesmírneho Zákona rovnováhy medzi dávaním a braním možno týchto ¾udí považova� za zlodejov. Zo spoloènosti totiž mnohokrát berú, hoci z h¾adiska pozemských zákonov celkom legitímne, omnoho viac, ako sú do nej reálne svojou prácou schopní vloži�. A to je neprípustné! To vyvoláva disharmóniu!

Napríklad jeden známy slovenský herec berie za natáèanie istého televízneho seriálu denne 1000 Eur. Je to normálne? Pod¾a neho a pod¾a tých, ktorí ho takto platia samozrejme áno, ale v skutoènosti to normálne v nijakom prípade nie je. Každý èlovek môže totiž bra� iba to¾ko, ko¾ko naozaj reálne dáva. A mimochodom, vzh¾adom k diskutabilnej úrovni väèšiny seriálov, toèených slovenskou televíziou, je takto vysoké ohodnotenie naozaj absolútne neoprávnené.

Ale poïme ïalej. Peniaze nie sú zo vzduchu. Peniaze predstavujú hodnotu, ktorú musel niekto vytvori�. Ak však v spoloènosti existujú ¾udia, ktorým je umožnené bra� viac, ako oni sami do nej vkladajú, nevyhnutne musia v tej istej spoloènosti existova� ¾udia, ktorí zase dostávajú omnoho menej, ako do nej vkladajú. Menej preto, lebo im právom patriacu protihodnotu, ktorú si oprávnene zaslúžia za svoju prácu, si urèitými, naoko legálnymi mechanizmami, neoprávnene privlastní niekto iný. Niekto, kto si to nezaslúži.

Toto je okrádanie a zlodejstvo najhrubšieho zrna. Morálnou prehrou našej civilizácie je, že egoistickí ¾udia bez svedomia tak èinia úplne legitímne a pod pláštikom pozemského zákonodarstva. Nieèo podobného však musí nevyhnutne vytvára� disharmóniu a stále rastúce napätie, pretože je to v rozpore s vesmírnym Zákonom harmónie medzi dávaním a braním, pod¾a ktorého má každý bra� iba to¾ko, ko¾ko on sám dáva. To je spravodlivos�! Jedine na takomto základe je možné vybudova� spravodlivú spoloènos�. Spravodlivú spoloènos�, ktorá svoje pozemské zákonodarstvo prispôsobí a dá do súladu so Zákonmi vyššími.

Ak sa tak nedeje, vzniká krivda, nespravodlivos�, nespokojnos�, pnutie a pomalý rozklad.

V súèasnosti žijeme v štádiu nespravodlivosti a rozkladného procesu, a to nielen našej spoloènosti, ale celej ¾udskej civilizácie. Žijeme v období agónie civilizácie, ktorá sa do nej dostala preto, lebo nechce rešpektova� vyššie Zákonitosti. Po štádiu rozkladu však nevyhnutne nasleduje rozpad! Zrútenie! A práve to je cie¾, ku ktorému kráèame.

Veèný, neomylný a železný Zákon, èinný v chode tohto univerza znie: Iba ten môže prijíma�, kto dáva! A iba to¾ko môže prijíma�, ko¾ko dáva! Nie viac! Jedine pochopenie a realizácia tohto Zákona v praktickom živote je cestou k lepšej budúcnosti ¾udstva. Cestou k spravodlivosti na tejto zemi.

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.