Moje úvahy o živote

Ako správne kona� dobro?


Korunou konania skutoèného dobra je nezištnos�! Toho je však schopných iba málo ¾udí, lebo žia¾ väèšina tak èiní predovšetkým so zištnými úmyslami.

Ako výstižný príklad nám môže poslúži� Ivan z rozprávky Mrázik, ktorý zaèal robi� dobro preto, aby sa zbavil medvedej hlavy. Jeho úmysel bol teda zištný a konanie dobra mu malo poslúži� len ako prostriedok k dosiahnutiu úèelu.

Podobné je to napríklad na Vianoce, keï mnohí majetní dávajú na svoje peniaze na rôzne dobroèinné úèely, oèakávajúc za to reklamu svojej osoby, alebo svojej firmy.

Ve¾mi podobné je to tiež, keï si niekto vyberie napríklad povolanie zubára len preto, lebo zubári dobre zarábajú. Takýto èlovek potom pomáha ¾uïom, ale základný motív jeho konania zištný.

Odmenou ¾udí, konajúcich dobro so zištným úmyslom je predmet ich zištnosti. V prípade spomínaného zubára sú to teda peniaze, v prípade podnikate¾ov a firiem, dávajúcich na dobroèinnos� reklama a tak ïalej a tak ïalej.

Ako však už bolo povedané, korunou konania dobra je nezištnos�. Nezištnos�, èiže konanie dobra pre dobro samotné. Bez nejakých postranných úmyslov! To je to pravé a skutoèné dobro, kým to prvé, konané so zištným úmyslom možno považova� len za urèitý predstupeò ku konaniu skutoèného dobra.

Výstižne to vyjadril Kristus:

„Dbajte na to, aby ste svoje dobré skutky nekonali pred ¾uïmi, aby vás obdivovali, inak by ste nemali zásluhy u vášho Otca, ktorý je na nebesiach.

Keï teda dávaš almužnu, nevytrubuj pred sebou, ako to robia pokrytci v synagógach a po uliciach, aby ich ¾udia chválili. Veru hovorím vám: Dostali už svoju odmenu!

Keï dávaš almužnu, nech nevie tvoja ¾avá ruka, èo robí tvoja pravá, aby tvoja almužna zostala ukrytá. A odplatí ti tvoj Otec nebeský, ktorý vidí aj veci skryté.“

Kto teda koná dobro, ale oèakáva za to celkom urèitú protihodnotu, práve táto protihodnota, práve tento predmet jeho zištnosti sa mu potom stane jeho koneènou odmenou.

Ak ale niekto koná nezištne, pre dobro samotné, jeho odmenou je mu požehnanie z Výšin. Odmenou mu bude prúdenie Svetla do jeho života, ktoré mu jeho bytie urobí lepším, krajším a š�astnejším a ktoré ho povznesie smerom nahor. Nahor, k Výšinám, približujúc jeho dušu k raju. K daru a výsade smie� ži� veèný život rajských záhradách.

Toto je dar nad všetky dary! Dar a požehnanie, ktorého dosah si èlovek nie je vôbec schopný uvedomi�. Dar, vskutku hodný ve¾kého, vševládneho Boha, odmeòujúceho výsadou veèného bytia všetkých, ktorí konajú dobro pre dobro samotné.

Nezištné konania dobra má však ešte aj iné pozitíva. Jedným z nich je napríklad ochrana pred našou minulou karmou, alebo inak povedané, pred dôsledkami našich vlastných, minulých zlých èinov, ktoré sa ku nám ako ich pôvodcom vracajú v zákonitostiach osudu na základe Zákona spätného úèinku. Tieto dôsledky by nás museli nevyhnutne bolestne zrani�, pretože èo si kto zasial, to musí aj zoža�.

Avšak požehnanie zo Svetla, ktoré je odmenou nezištného konania dobra vytvorí okolo nás svetlý ochranný val. Ten dokáže, presne pod¾a miery nášho príklonu k dobru, eliminova� vracajúce sa dôsledky našich minulých zlých skutkov, prichádzajúce ku nám na základe Zákona spätného úèinku.

A nie len to! Odmenou za našu nezištnos� v konaní dobra nám nakoniec bude aj prospech èisto hmotného a pozemského charakteru.

Žia¾, èlovek je ale materialista a ak sa rozhodne kona� dobro, zväèša za to nieèo oèakáva. Nieèo konkrétne! A toho sa mu napokon aj za jeho vykonané dobro dostane. To je potom jeho odmenou.

Avšak ¾udia netušia, že ak by dobro, ktoré konajú boli schopní kona� nezištne, ich odmena by bola stonásobná! Ako duchovná, tak i pozemská.

Ak teda konáme dobro a nieèo za to chceme, toho èo chceme sa nám zväèša dostane.

Ak však konáme dobro a nechceme niè, naša odmena bude mnohonásobne väèšia.

Kto sa teda vydal na cestu konania dobra, nech smeruje ku jeho korune – k nezištnosti. Lebo jedine takéto dobro je skutoèným dobrom. Skutoèným, pravým dobrom pre toho, komu ho preukazujeme, ale zároveò i skutoèným a pravým dobrom pre toho, kto ho preukazuje.

PS. A na záver ešte jedna otázka, ktorú nech si na základe všetkého vyššie uvedeného skúsi zodpoveda� každý sám pre seba: Môže sa dosta� do neba – dosta� do raja èlovek, ktorý koná dobro len preto, aby sa dostal do raja?

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.

Kam vedú naše cesty po smrti?


Keïže ¾udia v tom nemajú jasno, boja sa smrti i toho, èo bude po nej. A pre svoj strach sa radšej rozhovorom o smrti vyhýbajú. Avšak kvôli strachu, prameniacemu predovšetkým z nevedomosti zostávajú v tejto dôležitej otázke aj naïalej neznalými. Je to ako zaèarovaný kruh, z ktorého niet úniku.

Ale predsa len svojim strachom a úzkos�ou zo smrti, predsa len svojim bojazlivým vyhýbaním sa tejto téme doteraz smrti ešte nikto neunikol. Ide totiž o jednu z mála istôt, ak nie jedinú stopercentnú istotu, ktorú v našom neistom živote na zemi máme.

Nemá preto žiaden zmysel strka� hlavu do piesku pred realitou, ktorej aj tak neunikneme. Práve naopak! Je nanajvýš potrebné vedie� v tomto smere èo možno najviac a to preto, aby sme k smrti zaujali správny postoj a vedeli sa orientova� v krajine záhrobia.

Kto je totiž neznalý, blúdi! Blúdi nie len po smrti, ale už i vo svojom živote na zemi. Lebo ak nedokáže zauja� správny postoj k smrti a k tomu, èo nasleduje po nej, nemôže zauja� správny postoj ani k svojmu súèasnému životu. Preto žije nesprávne, potácajúc sa vlastným bytím a kráèajúc k hrôze svojej poslednej hodiny – k smrti, ktorá ho nepripraveného vrhne do ïalšieho, nekoneèného zúfalého blúdenia.

Povedzme si teda nieèo o záhrobných úrovniach, ktorými má a bude musie� putova� duša každého z nás.

V najzákladnejšom èlenení sú štyri: Astrálna úroveò, svet myšlienkových foriem, jemnohmotnos� a duchovná ríša.

Astrálna úroveò, svet myšlienkových foriem a jemnohmotnos� patria k hmotnosti tak, ako naše fyzické telo, iba že ide o hmotnos� jemnejšieho a éterickejšieho druhu. Úlohou èloveka je preputova� všetkými týmito úrovòami až ku koneènému cie¾u – k duchovnej ríši, ktorá je totožná s rajom, alebo s krá¾ovstvom nebeským.

Aby sme mohli správnym spôsobom a èo najrýchlejšie prejs� všetkými úrovòami, treba vedie� iba jediné: Èlovek má vždy kráèa� za Svetlom! To je pravá, jediná, istá a najrýchlejšia cesta smerom nahor. A toto základné pouèenie platí v absolútne všetkých úrovniach, vrátane tej našej pozemskej.

Vždy treba kráèa� jedine za Svetlom a to preto, aby sme v jednotlivých svetoch nezablúdili a nezmysleným blúdením v nich nestrávili celé stároèia, ba tisícroèia. Potom nám totiž hrozí, že spolu s hmotnos�ou, ktorá zahàòa našu pozemskú úroveò, astrálnu úroveò, svet myšlienkových foriem, ako i jemnohmotnos�, že spolu s celou hmotnos�ou budeme strhnutí do zániku, pretože hmotnos� podlieha nevyhnutnému kolobehu vzniku a zániku. Podlieha mu nie len naše telo, naša slneèná sústava a naša galaxia, ale i všetky ostatné, záhrobné úrovne jemnejšej hmoty nad nami. Bezpeèní budeme jedine v duchovnej ríši, kam sa máme svojim putovaním svetmi dosta� a kam máme vždy usilova�. Duchovná ríša už totiž nepodlieha kolobehu vzniku a zániku, pretože stojí nad hmotnos�ou a je veèná.

Bolo teda povedané, že ak chce èlovek èo najrýchlejšie preputova� všetky úrovne a dosta� sa k cie¾u musí vždy kráèa� za Svetlom. Èo však je Svetlo? Èo je to Svetlé, za èím máme vždy a všade neúnavne kráèa�?

Svetlo je dobro a spravodlivos�, je vnútorná èistota a uš¾achtilos�, je èestnos� a oh¾aduplnos� voèi iným, je neutíchajúca túžba po nájdení Pravdy. Pravdy o Stvorite¾ovi, o živote a o jeho zákonitostiach. Toto sú svetlé hodnoty, toto je Svetlom každého ¾udského bytia, za ktorým má èlovek kráèa� a ktoré ho vždy a neomylne povedie nahor, ku koneènému cie¾u nášho putovania – do veènej ríše ducha.

A toto Svetlo, tieto svetlé hodnoty majú v záhrobných úrovniach naozaj podobu svetlého žiarenia, ktoré k sebe s blaženým prís¾ubom volá všetky bytosti. Ono žiarivé Svetlo sa však k nikomu nepriblíži ani len o krok! Ís� ku nemu musí každý sám a to práve prostredníctvom naplòovania svetlých hodnôt. Nech už teda žije èlovek tu na zemi, alebo sa ocitne v ktorejko¾vek so spomínaných záhrobných úrovní, jeho úsilie kráèa� ku Svetlu mu nedá zablúdi� a povedie ho najkratšími cestami ku koneènému cie¾u jeho putovania - k veènej a nepominute¾nej ríši ducha.

Takto by to malo by�, avšak žia¾, realita je úplne iná. ¼udia blúdia! Blúdia už na zemi, pretože už tu na zemi nekráèajú za Svetlom a svetlými hodnotami. Hodnoty ako dobro, èes�, spravodlivos�, vnútorná èistota a oh¾aduplnos� voèi iným pre nich niè neznamenajú.

¼udia sú materialistickí, uznávajúci iba hmotu a hodnoty s hmotou súvisiace, ako sú peniaze, majetky, moc, sláva, kariéra, pôžitky a zábava. Jedine toto napåòa všetko ich životné snaženie a myslenie.

A zrazu prichádza smr� a èlovek sa úplne nepripravený ocitá za jej hranicou, v astrálnej úrovni, bezprostredne súvisiacej s našim pozemským telom. Správne by bolo, keby èlovek hneï po doložení svojho fyzického tela èoskoro odložil i svoje astrálne telo a putoval ïalej za Svetlom. Toto by bol normálny dej.

Keïže ale ¾udia uznávajú iba veci hmotné, zostávajú v blízkosti hmoty, v astrálnom svete, a nedokážu sa odtia¾ odpúta�. Blúdia tu celé stároèia a mnohí si ani neuvedomujú, že už zomreli, pretože táto úroveò sa len ve¾mi málo líši od nášho hmotného sveta.

Sú to známe biele pani, èi rôzni „duchovia“, ktorí sú z rozlièných dôvodov pripútaní k urèitým miestam a ktorých v astrálnej úrovni blúdi celé státisíce.

Iné duše uviazli zase na celé veky vo svete myšlienkových foriem. Len ve¾mi málo ¾udí sa po svojej smrti je schopných dosta� až do jemnohmotnosti, ktorá sa opä� nesmie a nemôže sta� ich koneènou zástavkou.

Celé miliardy duší zostávajú takto uväznené v rôznych záhrobných úrovniach a hrozí im, že v nich budú blúdi� až dovtedy, kým nezaène rozklad hmoty, do ktorého bude nakoniec strhnutá celá ich osobnos�, èo sa rovná definitívnemu vymazaniu z knihy života v bolestnom pretrpení tisícroèného rozkladu hmotnosti.

Toto je to najhoršie a najstrašnejšie, èo sa èloveku vôbec môže prihodi�! Môže sa mu to sta� preto, lebo stratil správny smer a správnu cestu, vedúcu najpriamejším spôsobom Nahor, smerom k Svetlu, ktorá by ho priviedla vèas do bezpeèia. Do bezpeèia veènej duchovnej ríše.

Èloveèe, ak nechceš blúdi� a vo svojom blúdení nakoniec aj zahynú�, zaèni kráèa� smerom k Svetlu! Smerom k svetlým hodnotám ducha, ktorými sú dobro, spravodlivos�, èes�, vnútorná èistota, oh¾aduplnos� voèi iným a túžba po Pravde. Komu sa toto snaženie dostane do krvi už tu na zemi, ten v òom bude automaticky pokraèova� aj naïalej, po odložení svojho fyzického tela. Takýto èlovek prejde bezpeène a rýchlo všetkými záhrobnými úrovòami bez toho, že by v niektorej z nich trvalo uviazol.

Len ku Svetlu a svetlým hodnotám preto èloveèe upieraj neustále svoj zrak! Nech sú ti ako žiarivé svetlo majáka v dia¾ke, ku ktorému bude bezpeène smerova� loï tvojho bytia. Ak nezmeníš smer a neuhneš ani v¾avo ani vpravo, nakoniec bezpeène zakotvíš v prístave.

Ak sa ale nebudeš snaži� napåòa� a ži� svetlé hodnoty, podobáš sa lodi na rozbúrenom mori, ktorá je bez svetla majáka úplne stratená a preto musí jej posádka alebo zomrie� hladom a smädom, alebo sa roztrieska� na zradných a nebezpeèných pobrežných útesoch, pretože nenašla bezpeènú cestu k prístavu.

Preto vždy a všade, kdeko¾vek sa èloveèe ocitneš, nech už je to tu na zemi, alebo v tvojom ïalšom bytí za hranicou smrti, vždy a všade kráèaj iba smerom k Svetlu, napåòajúc svetlé hodnoty. Jedine v tomto sa totiž pre teba skrýva istota tvojej spásy v bezpeèí nepominute¾nej a veènej ríše ducha.

M.Š. v spolupráci s http://uvazujme.blog.pravda.sk/

Smutná nevedomos� o zmysle života


Všetky generácie obyvate¾ov tejto zeme, nasledujúce jedna za druhou sa javia ako jedna ve¾ká štafeta nevedomosti. Nevedomosti o tom najdôležitejšom, èo v živote èloveka vôbec jestvuje. Nevedomosti o skutoènom zmysle a úèele vlastného bytia.

A táto zarážajúca nevedomos� sa odráža vo všetkom, èo ¾udia robia, ako žijú, ako uvažujú a ako hovoria. Týmto všetkým dávajú najavo fatálnu nevedomos� o úèele vlastného jestvovania. ¼udia nevedia, aký má ich bytie zmysel a táto nevedomos� sa šíri z generácie na generáciu ako prekliatie už po celé stároèia. A dokonca ani doba vedecko technického pokroku na tom celkom niè nezmenila.

Mnohokrát je až dojemné pozorova� mladých rodièov, ako sa svojim de�om snažia da� len všetko to najlepšie. Ako sa ich snažia finanène dobre zabezpeèi�, ako sa im snažia poskytnú� èo najlepšie vzdelanie, ako sa snažia rôznymi záujmovými èinnos�ami zmysluplne vyplni� ich vo¾ný èas. Je dojemné sledova�, aké ve¾ké nádeje vkladajú do svojich detí, ako ve¾mi chcú, aby dosiahli ove¾a viac, ako oni.

A za všetkým tým cíti� urèité nevedomé prianie, aby sa aspoò ich de�om podarilo uskutoèni� to jediné a ve¾ké, èo sa nepodarilo dosiahnu� a uskutoèni� im samotným.

Nie, nejde tu o veci hmotné , ku ktorým to všetko nakoniec skåzne a pri ktorých to napokon všetko skonèí. V tomto podvedomom, samým sebou nepriznanom prianí mnohého rodièa je skrytá túžba, aby sa aspoò ich de�om podarilo nájs�, pochopi� a naplni� skutoèný zmysel ¾udského bytia.

Je to však nieèo iba slabo tušené a �ažko pomenovate¾né, èo nakoniec skåzne len do toho vonkajšieho, fyzického a vidite¾ného. Do riešenia otázok hmotného zabezpeèenia svojich detí, ich dobrého vzdelania, vhodnej práce a vhodného životného partnera. A vo víre života, naplneného uspokojovaním obrovského množstva hmotných potrieb zrazu neèakane nadíde èas, keï už ich deti majú svoje vlastné deti.

A oná zaèarovaná re�az fatálnej nevedomosti o poznaní a naplòovaní zmyslu ¾udského bytia pokraèuje ïalej bez toho, že by sa našiel niekto, kto by ju dokázal pre�a�.

Aký je teda zmysel ¾udského bytia? V èom spoèíva?

Jeho pochopenie sa skrýva v poznaní, že èlovek je bytos�ou duchovnou. Z ríše ducha vstúpil do hmotnosti, aby sa napokon do ríše ducha vrátil nazad. Do hmotnosti vstúpil nevedomý a neznalý a naspä� sa má vráti� plne vedomý a znalý. Návrat spä� je úlohou každého èloveka a skutoèným zmyslom jeho bytia. Je ním opätovný návrat do ríše ducha, podmienený jeho primeranou zrelos�ou a ¾udskou ve¾kos�ou.

Hmotnos�, v ktorej sa èlovek nachádza je teda akousi školou, ktorá slúži na to, aby v rôznych životných situáciach zbieral skúsenosti prostredníctvom vlastného prežívania a tak postupne duchovne dozrieval. Dozrieval v osobnos� vysokého ¾udského, morálneho a mravného rozmeru, ktorá spåòa kritéria vstupu do ríše ducha. Tam totiž môžu vstúpi� a vráti� sa nazad iba tí, ktorí spåòajú tie najvyššie kritériá. Kritériá èistoty a uš¾achtilosti, kritéria spravodlivosti, ¾udskosti, èestnosti a dobroty srdca. Jedine pred takýmito ¾uïmi sa otvorí brána, umožòujúca im vstup do veènej nádhery ríše ducha. Jej krása sa nedá porovna� s nièím, èo sa nachádza tu na zemi.

Pred èlovekom, ktorý však vyššie spomínané kritériá vo svojom živote nenaplòuje zostáva brána ríše ducha zatvorená a to až dovtedy, kým aj on duchovne nedozreje. To znamená, že až dovtedy bude musie� ži� v hmotnom svete, aby sa v òom uèil, prežíval poznával a dozrieval. Aby v òom nadobudol požadovanú ¾udskú ve¾kos�.

Èas k tomu je však vymedzený! Vymedzený trvaním hmotného sveta, pretože všetko hmotné raz vzniklo a preto raz musí aj zaniknú�. Raz teda celkom urèite zanikne aj naša slneèná sústava i celý náš okolitý vesmír, ale i oblas� jemnejšej hmotnosti, kam odchádzajú duše ¾udí po fyzickej smrti. Škola života totiž pokraèuje aj v tejto jemnejšej rovine bytia. Aj tu pokraèuje príprava èloveka na jeho vstup do ríše ducha. Aj tu pokraèuje jeho ïalšie dozrievanie tak, aby sa stal schopným splni� požadované kritériá pre vstup do duchovnej ríše.

Úlohou každého èloveka je zodpovedne na sebe pracova� a stihnú� správnym spôsobom dozrie� dovtedy, kým trvá hmotný svet. Ak by to totiž z nejakých dôvodov nestihol, ak by sa nedokázal vèas odpúta� od hmotnosti a vstúpi� do bezpeèia ríše ducha, museli by ho rozomlie� mlyny rozkladu hmotného sveta, v ktorom by zostal uväznený.

Zmyslom života každého èloveka na tejto zemi je sta� sa nato¾ko zrelým, aby raz mohol vstúpi� do veènej ríše ducha! Všetko ostatné je len prostriedkom k tomuto úèelu! Celý náš život na zemi je len prostriedkom k tomuto úèelu. Na to nikdy nezabúdajme!

Èlovek môže usilova� o svoje finanèné zabezpeèenie, o svoje vzdelanie, môže sa realizova� vo svojej práci a môže ma� mnoho záujmov. Môže ma� rodinu i deti a mnoho ïalších vecí, avšak vždy by si mal by� vedomý toho, že na nijakú z týchto vecí sa nesmie pripúta� tak, aby sa stala zmyslom jeho života. Aby ho úplne pohltila!

Vždy a za každej situácie si musí by� vedomý skutoèného zmyslu svojho bytia, ktorým je duchovné dozrievanie. Ktorým je nadobúdanie spôsobilosti dosiahnu� kvalitou svojho života kritérií, oprávòujúcich ho k vstupu do ríše ducha.

Ak máme hovori� o kritériách, ktoré musí èlovek splni�, ak máme hovori� o tom, aký musí by� a ako má jedna�, aby mu to mohlo by� umožnené, všetko, èo v tomto smere potrebujeme vedie� nám ve¾mi jednoducho a jasne pomenoval už Mojžiš vo svojom desatore a po òom Kristus vo svojom uèení. Ak sa budeme vytrvalo snaži� takýmto spôsobom myslie�, cíti�, hovori� a jedna�, potom budeme kráèa� svojim životom správne. Potom budeme napåòa� jeho skutoèný zmysel. Potom budeme duchovne dozrieva� tak, až sa napokon staneme zrelou ¾udskou osobnos�ou, ktorá môže vstúpi� do ríše ducha, pretože splnila všetky k tomu požadované kritériá.

Toto je zmyslom ¾udského bytia! Toto má dosiahnu� každý èlovek a o toto má usilova�. Týmto snažením naplní nie len zmysel vlastného bytia, ale zároveò tým dá i iný, omnoho vyšší a uš¾achtilejší rozmer všetkému okolo seba. Svojim vz�ahom k ¾uïom, k rodine, k spoloènosti, k zamestnaniu, k prírode, ale i k peniazom a k majetkom.

Toto je oná nevedomá túžba, ktorú nesú v sebe všetky generácie. Podvedome tušená túžba po uskutoènení pravého èloveèenstva, pred ktorým sa otvára brána raja!

V tomto spoèíva oná skrytá, nevedomá a nenaplnená túžba mnohých rodièov, ktorí v neurèitom tušení dúfajú, že práve ich deti budú tými, ktorým sa to podarí. Že práve ich de�om sa podarí zlomi� generaènú kliatbu nedôstojnej nevedomosti o zmysle a naplnení vlastného bytia.

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.

Obmedzenos� èloveka


Èlovek sa sám, dobrovo¾ne, slobodne a zo svojho vlastného rozhodnutia obmedzil vo vnímaní reality. Rozhodol sa totiž nevníma� ju celú, ale len jej èas�. A túto èas� považuje za celok, mimo ktorého pre neho niè ïalšieho nejestvuje. A všetko jeho myslenie a uvažovanie, všetky jeho závery a rozhodnutia ktoré èiní, celá jeho životná orientácia stojí na tomto nesprávnom základe.

Avšak takáto obmedzenos� vo vnímaní nemôže ma� za následok niè iného, ako èloveka obmedzeného. Obmedzenca! Obmedzenca so všetkými dôsledkami, ktoré z jeho obmedzenia vyplývajú a ktoré jeho obmedzenos� automaticky produkuje a prináša.

O èom to vlastne hovoríme? Predsa o materializme! O tom, že všetko myslenie, vnútorné prežívanie, uvažovanie a samozrejme aj konanie ¾udí je zamerané iba a jedine na hmotnú realitu. Je to totiž to jediné, èo pod¾a nich jestvuje, èo má nejakú cenu a èo je hodné námahy a snaženia.

Rodina, práca, oddych, záujmy a koníèky, týchto zopár okruhov rozvinutých do miliónov jednotlivostí tvorí stredobod životného úsilia väèšiny ¾udí tejto zeme. Všetci spoloène to nazývajú reálnym životom a v ich myslení, cítení a snažení niet už miesta absolútne pre niè, èo by nejakým spôsobom vyboèovalo z rámca tohto, takzvaného reálneho života. A ak na také nieèo natrafia, nie je to pod¾a nich vôbec hodné pozornosti, záujmu, a už vôbec nie nejakého snaženia.

A je zarážajúce, že podobný prístup k životu môžeme vidie� aj u tých, ktorí sa považujú za veriacich, èiže ¾udí akceptujúcich fakt, že by mohlo jestvova� ešte aj nieèo iné, ako vidite¾ná a hmotná realita. I oni vo väèšine prípadov vôbec nijakým spôsobom nevyboèujú zo všeobecného rámca absolútneho pripútania k hmotnej realite.

Väèšina veriacich je totiž presne takých istých, akými sú materialisti, pretože presne také isté je ich myslenie, uvažovanie, jednanie i snaženie. Vôbec nièím sa neodlišujú! Možno snáï iba svojou vierou, že jestvuje aj nieèo iné, ako to hmotné. Ale tým to pre nich hasne, pretože z tohto neistého tušenia nevyvodzujú pre seba a pre svoj spôsob života žiadne dôsledky. Žijú, myslia, uvažujú a jednajú presne tak isto, ako všetci ostatní. Celý svet preto pokojne možno nazva� materialistickým. Materialisticky obmedzeným!

Skúsme si teraz predstavi� hustú hmlu s vidite¾nos�ou dvadsa� až tridsa� metrov. Pre cestnú premávku to predstavuje ve¾ké nebezpeèenstvo, na základe ktorého musí by� zodpovedajúcim spôsobom znížená rýchlos�.

A teraz si skúsme predstavi�, že by sme v takejto hustej hmle žili trvalo. Že by sme sa do takéhoto stavu narodili a nikdy v živote by sme iným spôsobom nevideli. Videli by sme vždy iba dvadsa� až tridsa� metrov pred seba, prièom by sme nemali ani poòatia o tom, èo sa skrýva za touto hranicou. Je celkom pochopite¾né, že tomuto dlhotrvajúcemu obmedzeniu by sme sa plne prispôsobili a stalo by sa pre nás vo všetko smerodatným. I naše myslenie a uvažovanie by sa celkom logicky pohybovalo iba v hraniciach tohto obmedzenia.

No a presne takto žije väèšina ¾udí s ich duševným obzorom, schopným vníma� iba hmotnú realitu. Toto obmedzené vnímanie reality prijali ako to jediné, èo jestvuje a bezvýhradne sa tomu vo všetkom prispôsobili. Niet nièoho v ich myslení a snažení, èo by túto hranicu prekraèovalo. A tak žije ¾udstvo ako v hustej hmle, s možnos�ou maximálneho rozsahu vnímania v onom pomyselnom rozmedzí dvadsa� až tridsa� metrov.

A teraz si predstavme vidite¾nos� poèas jasného, slneèného letného dòa, keï sa krása krajiny rozprestiera až do takmer nekoneènej dia¾ky a my všetko vidíme jasne a zrete¾ne.

Rozdiel je neporovnate¾ný! Tento rozdiel je rozdielom medzi plnohodnotnos�ou a plnokrvnos�ou života v porovnaní s obmedzenos�ou vnímania a videnia v hustej hmle.

Materialista nevníma život plnohodnotne a plnokrvne! Vníma a vidí len jeho hmotnú realitu a považuje ju za realitu jedinú. Nie je schopný vytuši�, vycíti� a uvedomi� si, že za òou je ešte realita iná, jemnejšia a že obe tieto reality spoloène tvoria jeden neoddelite¾ný a vzájomne prepojený celok. Že obe tieto reality tvoria jedinú pravú a skutoènú realitu.

Obrazne vyjadrené, materialista jedná a myslí v rozmedzí vlastného vedomia v rozsahu dvadsa� až tridsa� metrov. Jedine to, èo sa nachádza v týchto hraniciach považuje za rozhodujúce. Toto je však dôvod, preèo neraz jedná sebecky, chamtivo, bezoh¾adne, neèisto a nespravodlivo, len aby dosiahol svoje hmotné ciele, ktoré považuje za najpodstatnejšie. Veï predsa pod¾a neho èlovek žije len raz a musí si uži� života plnými dúškami.

Práve takýmto spôsobom jednajú tisíce ¾udí a spôsobujú si tým vzájomne mnoho utrpenia, drancujúc a devastujúc celú zem. Jednajú tak však jedine pre svoju obmedzenos�. Ak by totiž mali širší duševný rozh¾ad, ak by vo svojom myslení, konaní a snažení zoh¾adòovali ve¾kú, celkovú a skutoènú realitu, zahàòajúcu v sebe to, èo je hmotné i to, èo je jemnejšieho charakteru, potom by muselo by� všetko ich jednanie úplne iné. Potom by nemohli èini�, hovori�, ba ani myslie� tak, ako to pokojne robia dnes.

Potom by totiž ve¾mi dobre vedeli, že za všetko, èo èlovek vykoná ho èaká spravodlivá odplata a že ak sa táto odplata nedostaví hneï teraz v tomto hmotnom živote, celkom urèite sa dostaví potom, v onej jemnejšej realite bytia. Tisíce vecí by èlovek nemohol robi� tak, ako ich robí, keby si bol vedomý tejto skutoènosti. Nemohol by tak èini� lebo by vedel, že spravodlivá odplata ho neminie a to ani vtedy, keby sa jej tu na zemi dokázal šikovne vyhnú�. Áno, jedine obmedzenos� vo vnímaní skutoènej reality dovo¾uje ¾uïom jedna� bezoh¾adne, sebecky, nespravodlivo, neèestne a neèisto.

Svojim vlastným, obmedzeným zredukovaním vnímania iba na hmotné však ¾udia nedokážu poprie� realitu skutoènú. Celkovú realitu, v ktorej jestvuje bezpodmieneèná Spravodlivos�, ktorej úèinky sa nevyhnutne naplnia buï ešte tu na zemi, a ak nie tu, tak potom urèite tam, v jemnejšej úrovni bytia, ktorej existenciu nezvratne spoznáme po svojej smrti.

Kto sa snaží kona� dobro, kto sa usiluje o spravodlivos� a èestnos�, ten sa nemusí nièoho obáva�. Kto však popiera dobro, èestnos� a spravodlivos� v mene dosiahnutia hmotných cie¾ov, ktoré považuje za jediné a prvoradé, toho možno považova� za chudáka, jednajúceho takýmto spôsobom jedine z titulu vlastnej obmedzenosti. Z obmedzenosti, neschopnej ho uchráni� pred neblahými dôsledkami, ktoré bude ma� jeho jednanie a ktoré bude musie� zoža� z h¾adiska kontextu celkovej reality bytia.

Èloveèe, nebuï obmedzencom! Nepreži celý svoj život ako v hustej hmle, s hranicami svojho vedomia v pomyselnom rozpätí dvadsiatich až tridsiatich metrov. Snaž sa vytuši�, pochopi� a preniknú� do poznania jemnejšej reality bytia, aby sa ti otvorili oèi a ty si uvidel veci také, aké naozaj sú. Aby si uvidel nádhernú, slneènú a dokonale krásnu, skutoènú realitu bytia, v ktorej ví�azí, dobro, spravodlivos�, èestnos� a uš¾achtilos� a v ktorej bude bité a nakoniec i definitívne znièené všetko nedobré, nespravodlivé, neèestné a nízke.

Pamätaj èloveèe, že sa budeš musie� zodpoveda� za každý svoj èin! Tu, alebo tam! A nie len za každý èin, ale aj za každé slovo! Ba i za každú myšlienku! Lebo jestvuje len jedno ve¾ké, celistvé bytie, v ktorom vládne praveèná Spravodlivos�. Ak si myslel, hovoril a konal nedobre, jej odplata �a zaruèene dostihne. Buï už tu, alebo potom tam. Nemysli si, že tejto Spravodlivosti je možné nejakým spôsobom šikovne uniknú�. To je ilúzia a klam! Ilúzia a klam vyplývajúce z tvojej vlastnej obmedzenosti! Ilúzia a klam, ktoré sa ti raz ve¾mi trpko vypomstia!

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.

Životná potreba svätenia sviatoèného dòa!


¼udia sú vzdialení od správneho pochopenia a tým i od plnenia prikázaní, pretože majú tendenciu prispôsobova� si ich svojej pohodlnosti. A tak je to i s tým tretím, pri ktorom je väèšina veriacich presvedèená, že mu dostatoène uèinili zados� svojou úèas�ou na nede¾nej pobožnosti.

Avšak takýto prístup je iba svedectvom ich ve¾kej povrchnosti a pohodlnosti, pretože samotná úèas� na pobožnosti nám nikdy nemôže posväti� deò sviatoèný!

Úèas� na pobožnosti je tým najlepším predpokladom na to, aby sme sviatoèný deò mohli správne posväti�, avšak toto musíme uèini� len my samotní! Každý sám za seba! V skutoènosti jedine èlovek sám môže posväti� deò sviatoèný! Nemôže to za neho urobi� ani kòaz a nie je to vybavené ani jeho úèas�ou na pobožnosti.

V èom teda spoèíva ono posvätenie? V zastavení, v tichu a v zamyslení sa nad svojim životom poèas uplynulého týždòa. Vo vnútornom poh¾ade dozadu na všetky zásadné rozhodnutia, ktoré sme v týždni urobili a to vo vz�ahu k Vôli Stvorite¾a. V posúdení toho, v èom boli naše èiny v súlade s Jeho Vô¾ou a v èom sme sa od nej odchýlili.

Posvätenie sviatoèného dòa teda spoèíva v povinnosti, aby sme minimálne raz do týždòa, v deò pracovného pokoja ktorý nám k tomu poskytuje èasový priestor, podrobili sami seba kritickej analýze, uvážili naše klady i zápory a vytýèili si správny smer, ktorým by sme sa mali ubera� v budúcich dòoch. Smer, ktorý by mal by� samozrejme v súlade s Vô¾ou Najvyššieho.

A ak budeme takto pravidelne èini�, èiže ak budeme správnym spôsobom sväti� deò sviatoèný, budeme vo svojom živote spie� k èoraz väèšiemu zdokonaleniu, zanechávajúc za sebou svoje chyby a nedostatky a stávajúc sa èoraz lepšími, svetlejšími a uš¾achtilejšími ¾uïmi.

Podstata sviatoèného dòa teda spoèíva v duchovnom zužitkovaní predchádzajúceho týždòa a vo vytýèení stratégie do ïalšieho, nového týždòa.

Kto však takto nekoná, prechádza svojim životom naprázdno, bez schopnosti duchovného zužitkovania všetkého, èo zažil. Celý jeho život mu prechádza pomedzi prsty a on z neho nezíska žiaden duchovný prospech, pretože si pre seba nedokázal nájs� chví¾u èasu a ticha. Takýto ¾udia svoj život v podstate premrhajú, zotrvávajúc nepouèite¾ne vo svojich starých chybách.

Šes� dní v týždni má by� teda pre nás priestorom pre svetské práce a siedmy deò odpoèinku od svetských èinností má by� naopak dòom práce duchovnej. A až takýmto spôsobom správne využitý sviatoèný deò dá skutoèný, duchovný zmysel celému nášmu životu a tomu, èo sme v òom smeli preži�.

Spýtajme sa teraz, kto takto koná? Keï aj nie úplne pravidelne, ale aspoò z èasu na èas? Kto si vo sviatoèný deò zastane ako generál nad mapou bojových postavení svojej armády, aby dôsledne analyzoval stav jej bojaschopnosti, všetky jej slabiny i prednosti a aby na základe toho poznania vytýèil novú stratégiu do ïalšieho boja? Do boja za dobro, spravodlivos� a ¾udskos�?

V súvislosti s našou problematikou nemožno zabudnú� na dva dôležité momenty, ktoré vo ve¾kej miere napomáhajú k správnemu posväteniu sviatoèného dòa. Sú nimi mlèanie a ticho!

Najskôr pár slov k mlèaniu:

Mlèanie možno považova� za jeden z najzákladnejších predpokladov vyzrievania našej osobnosti.

Ak totiž v mlèaní nad nieèim intenzívne premýš¾ame, naša myšlienka sa stáva silne magnetickou a nadobúda schopnos� pri�ahova� ako magnet všetky rovnorodé, alebo urèitým spôsobom podobné myšlienkové formy. Ak sú naše myšlienky dobré, sme sa schopní prostredníctvom ich magnetizmu spoji� s vysokými úrovòami stvorenia. Touto cestou nám môže by� zoslané vyriešenie akéhoko¾vek nášho osobného problému, môže nám by� ukázaný správny smer pri závažnom životnom rozhodnutí, ako i daná svetlá inšpirácia pre naše každodenné konanie a jednanie.

V mlèaní a v hlbokom myšlienkovom zahåbení môžeme dosta� na základe princípu myšlienkového magnetizmu odpoveï na èoko¾vek.

Toto tušenie sily, ktoré v sebe skrýva mlèanie vybadali už naši predkovia keï vraveli, že hovori� je striebro ale mlèa� zlato. Taktiež z histórie máme mnohé príklady ¾udí, ktorí sa snažili nadviaza� spojenie so Svetlom tak, že naèas odišli do samoty, napríklad do púšte, aby tam v mlèaní a tichu, nabitom myšlienkovým magnetizmom našli odpovede na všetky životné otázky.

V dnešnej dobe nie je samozrejme možný nejaký dlhodobý odchod do samoty a ani to nie je potrebné. Staèí iba v deò sviatoèný správnym spôsobom zužitkova� to, o èom sme doposia¾ hovorili.

A teraz zase pár slov k tichu:

Iba v tichu sa môže naše mlèanie tvorivo a plnohodnotne rozvíja�. Dnešná doba je však pramálo naklonená skutoènému, duchovnému rozvoju èloveka prostredníctvom ticha a mlèania. Naša doba je totiž dobou hluku, znemožòujúceho tiché sústredenie. V domácnostiach bývajú zapnuté televízory, rádiá, èi rôzne prehrávaèe, ¾udská myse¾ je zaplnená nadmernými informáciami z internetu, novín a èasopisov, takže moderný èlovek, ktorý niè netuší o týchto skutoènostiach sa stáva plytkou a povrchnou obe�ou doby. Stáva akousi skupinovou dušou, neschopnou vytvori� vlastnú, samostatnú a hlbokú myšlienku.

Takýto èlovek, plytkého a povrchného myslenia je potom iba biologickou bytos�ou, považujúcou sa za èloveka, ktorého však možno pomocou médií, internetu, alebo iných vplyvov bezmyšlienkovite manipulova� a vmanipulova� do èohoko¾vek, pretože v òom niet vlastného a samostatného uvažovania.

No a práve preto nám bolo pred stovkami rokov jasnozrivo darované tretie prikázanie, aby sme sa tohto všetkého dokázali vyvarova�. Aby sme dokázali prehliadnu� nástrahy temnoty a sta� sa plnohodnotnými ¾uïmi.

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.

Úvaha o ¾udskom stude


Existujú rôzne názorové skupiny a združenia, ktoré považujú väèšiu, alebo menšiu mieru telesného obnažovania za jedno najlegitímnejších ¾udských práv. Medzi najextrémnejšie prejavy týchto trendov patrí nudizmus a medzi umiernenejšie súèasná, a to najmä ženská móda.

Tieto názorové skupiny majú samozrejme mnoho pádnych argumentov, zdôvodòujúcich preèo je to správne, legitímne a žiadúce. Spomeòme trebárs napríklad ten, že èlovek pochádza zo zviera�a a u zvierat je nahota nieèím absolútne prirodzeným a normálnym. Nieèím tak prirodzeným a normálnym, že by to malo by� úplne normálnym a nijakú výnimoènú pozornos� nevzbudzujúcim i u èloveka, ktorý je v podstate iba ïalším pokraèujúcim èlánkom dlhodobého evoluèného vývoja.

Pokúsme sa teraz zareagova� na tento názor a poukáza� na obrovský rozdiel medzi nahotou zvierat a nahotou ¾udí, ktorú spolu nemožno vôbec zrovnáva�. Už z povahy veci samotnej, èiže z nepreklenute¾nej druhovej rozdielnosti medzi zviera�om a èlovekom totiž vyplýva absolútna nelogickos� ospravedlòovania nahoty èloveka, nahotou zviera�a.

Každý predsa vie, že èlovek stojí vo vývoji vyššie. To znamená, že jeho vnútorná podstata je úplne iná, ako vnútorná podstata zviera�a. V evoluènom vývoji obdržal èlovek zo zvieracieho sveta iba telo, kým jeho najvnútornejšie jadro – èiže to, èo nás od zvierat odlišuje, je úplne iné. Je ním duch! Duch èloveka, ktorého úlohou je preduchovòova�, zuš¾ach�ova� a povznáša� všetko okolo nás, to znamená aj z evoluèného vývoja vzyšlé, hmotné zvieracie telo a pretvori� ho do výsostne ¾udskej podoby.

Lebo prví ¾udia sa svojim telesným vzh¾adom podobali viac na opicu ako na èloveka, ale duch, prebývajúci v ich vnútri postupným vývojom zuš¾ach�oval ich polozvieracie telo a dával mu ¾udskú formu.

Nahota, spojená s bytostnou podstatou zviera�a bola prirodzenou a vlastnou ranným štádiám ¾udstva na zemi. Ale èím viac duch zuš¾ach�oval telo i všetko vôkol seba, tým viac bola ¾uïmi poci�ovaná nutnos� zaha¾ovania sa, ktorá nepramenila iba z potreby chráni� sa pred chladom, ale z èoraz intenzívnejšie sa prebúdzajúcej vlastnosti ducha – studu. Èím bol totiž ¾udský duch vyvinutejší, tým intenzívnejšie v òom rástol pocit studu. Vo všeobecnosti sa totiž nevie, že práve stud je istým meradlom výšky duchovnej úrovne èloveka: èím intenzívnejšie je ním vnímaný, tým vyššia je duchovná úroveò daného jedinca.

Pozrime sa z tohto uh¾a poh¾adu na dianie okolo nás. Aj v súèasnosti sa na zemi nachádza mnoho komunít a skupín, u ktorých je nahota úplne prirodzená. Avšak takmer vždy ide o komunity, stojace na nižších stupòoch vývoja, žijúce v od¾ahlých pralesných oblastiach alebo iných, od¾ahlých èastiach sveta, ïaleko od civilizácie. Títo ¾udia sú jednoduchí, prirodzení a spontánni, žijúci v symbióze s prírodou, èo by v podstate nebolo zlé, pokia¾ by nešlo o ustrnutie na jednom z nevyhnutných vývojových stupòov ¾udstva.

A teraz, v protipóle sa pozrime na život ¾udí v 19. storoèí, konkrétne na ženskú módu napríklad v Anglicku, alebo aj v iných èastiach Európy, vyznaèujúcu sa nosením dlhých sukní, dlhých rukávov a pod krkom upnutých golierov.

Na týchto dvoch príkladoch vidíme, ako sa výška vzrastajúcej duchovnej úrovne automaticky premieta do zvýšenej potreby kultivovaného zaha¾ovania tela.

Poèas celej histórie samozrejme existovali i rôzne menšinové trendy, snažiace sa eliminova� pocit studu v èloveku, avšak takzvané „moderné“ 20. storoèie urobilo v tejto oblasti priam revolúciu. Revolúciu v negatívnom slova zmysle, prostredníctvom ktorej sme zaèali zostupova� nadol namiesto toho, aby sme kráèali nahor. Onen duchovný úpadok sa prejavil odsudzovaním prirodzeného studu, ktorý zaèal by� považovaný za zaostalos� a nemodernos�.

Zdravé cítenie studu nie je však potierané len na hmotnej úrovni vzrastajúcou nehanebnos�ou a zvrátenos�ou v odha¾ovaní fyzického tela. Stud je v ¾uïoch programovo eliminovaný žia¾ i v oblasti duševnej a to prostredníctvom duševného odha¾ovania sa.

Vezmime si napríklad také zdanlivo neškodné, mobilné telefonovanie. Èlovek niekedy až žasne, o akých dôverných a intímnych veciach sú ¾udia schopní hovori� na verejnosti, èo svedèí o tom, že naozaj strácajú stud.

Taktiež možno spomenú�, u nás ešte nie v takej ve¾kej miere ako na západe, rozšírenú módu rôznych psychológov a psychoterapeutov, ktorá je založená na absolútnom duševnom odha¾ovaní sa pred iným èlovekom, èím sa v ¾uïoch cielene nièí jedna z najuš¾achtilejších zložiek ich osobnosti – zdravý, prirodzený stud, spoèívajúci v bytostnom práve každej ¾udskej individuality na zachovanie nedotknute¾nosti osobnej duševnej intimity.

A tak, pod pojmom „modernos�“ sa ako zvonka – vo fyzickej oblasti, tak i zvnútra – v duševnej oblasti, usilovne rúcajú všetky mantinely zdravého studu a s týmito snahami kráèa ruka v ruke celkový duchovný úpadok ¾udstva. Lebo, ako už bolo povedané, miera zdravého studu je mierou skutoènej duchovnej úrovne jednotlivca i mierou duchovnej úrovne celej civilizácie. Zákonite totiž platí, že vzostup v poci�ovaní studu je zároveò vzostupom spoloènosti, avšak úpadok studu je nevyhnutne úpadkom spoloènosti. A tento úpadok, ktorého jednou z príèin je i strata studu práve prežívame.

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.

Z dávnych egyptských mystérií...


Tento text, hovoriaci o zmysle ¾udskej existencie bol inšpirovaný pradávnym vedením staroegyptskej kasty kòazov Hórovho oka a doplnený najnovšími duchovnými poznatkami.

Bytie èloveka je zasvätené jeho duchovnému vývoju. Prostredníctvom tohto vývoja dochádza k jeho prerodu z animálnej bytosti, uznávajúcej iba zákonitosti vlastného ega v nesmrte¾nú bytos�, ktorej je dovolené kráèa� po cestách, nachádzajúcich sa za hranicami bežných smrte¾níkov.

¼udská duša sa opakovane vte¾uje na zem a èlovek tak pokraèuje v procese postupného zdokona¾ovania, stanoveného Stvorite¾om. Duša vstupuje do rôznych tiel, zakladá rodiny, objavuje sa v rôznych epochách a na rôznych miestach, zažíva rôzne ekonomické podmienky a zdravotné komplikácie.

K týmto opakovaným reinkarnáciám dochádza na zemi, zatia¾ èo slneèná sústava sa pomaly otáèa okolo centra galaxie. Behom tohto èasu je zem i myse¾ èloveka ovplyvòovaná rôznymi druhmi energií súhvezdí, ktoré podobne ako roèné obdobia urèujú nevyhnutné podmienky pre jeho rozvoj.

Osud, ktorý musíme prežíva� je neoddelite¾nou súèas�ou nášho života. Musíme ho preži�, aby sme sa pouèili.

Používaním slobodnej vôle v situáciách ktorým musíme èeli� sa uèíme, aké dôsledky majú naše rozhodnutia.

Pravdu nachádzame na základe porovnávania dôsledkov našich rozhodnutí. Tie nám prinášajú prežívanie protichodných extrémov dobra a zla. Tak zakusujeme boles� i rados�, š�astie i neš�astie, pokoj a nepokoj, zdravie a chorobu, dostatok a nedostatok, aby sme na základe ich vzájomného porovnávania spoznali silu a hodnotu lásky, dobra, spravodlivosti a uš¾achtilosti.

Takto, život za životom èlovek prechádza procesom duchovného zdokona¾ovania. Zakaždým sa narodí múdrejší, viac rešpektujúci a tolerantnejší, pokia¾ neukonèí svoj cyklus a nestane sa nesmrte¾ným nadèlovekom.

V okamihu osvietenia si uvedomuje logický sled nevyhnutnosti všetkých svojich minulých životov, ktoré prežil a zároveò v òom vystáva poznanie umenia ži� na základe všetkých omylov, ktoré spáchal. Spoznáva, že práve toto bola jeho osobná a jedineèná cesta k zavàšeniu a naplneniu zmyslu jeho existencie. V mieri a harmónii šíri lásku a získava prístup k vyššej moci a ïalšej fáze svojho vývoja vo vyššom stupni reality.

Jeho vývoj na tejto zemi je zavàšený a zmysel jeho pozemského bytia naplnený. Èlovek dokázal prekona� svoju animálnu, egoistickú prirodzenos� a sta� sa bytos�ou milujúcou a pomáhajúcou všetkému vo stvorení. Tým sa navždy oslobodil z nevyhnutnosti znovuvte¾ovania na túto zem a stal sa hodným života vo vyššej, duchovnej realite bytia.

Proces duchovného zdokona¾ovania ¾udí však nie je nekoneèný. Je nevyhnutne naviazaný na dåžku trvania pozemskej hmotnosti, ktorá tak ako vznikla raz rovnako aj zanikne. Duchovný vývoj èloveka sa preto musí vtesna� do tohto èasového obdobia.

Plynutím èasu sa teda pomaly približujeme k hranici, na ktorej bude ïalšia možnos� vývoja na tejto zemi zastavená. K èasu, kedy bude musie� pozemská pláò vyda� všetky svoje plody.

Kristus nazval tento deò dòom príchodu Ženícha. Ženích príde, aby všetkých pozval na hostinu. Aby ich pozval do inej, vyššej reality bytia. Toto pozvanie však bude urèené iba pripraveným. Iba tým, ktorí sa dokázali sta� bytos�ami dostatoène spravodlivými, dobrotivými a milujúcimi, napomáhajúcimi všetkému vo stvorení. To sú oné múdre panny, ktorým bude Ženíchom povolený vstup na hostinu.

Každý èlovek, ktorý ale tejto úrovne nedosiahol a zostal viac alebo menej verný svojej pôvodnej, animálno egoistickej prirodzenosti, každý takýto èlovek bude z možnosti vstupu na hostinu vylúèený a poslaný naspä�, aby si doplnil chýbajúce kvality.

Avšak nastávajúci rozklad zeme už týmto ¾uïom neposkytne dostatoèný èasový priestor, aby zameškané ešte dohnali. A tak èlovek, zviazaný s hmotnos�ou zeme, ktorá raz vznikla a preto musí raz aj zaniknú�, bude musie� by� podrobený osudu všetkého, èo je hmotné a s hmotnos�ou spojené. Bude musie� by� podrobený rozkladu a zániku vlastného, animálno egoistického „ja“, ktoré sa nedokázalo v urèenom èasovom období trvania hmotného sveta správne duchovne vyvinú�.

Tak má teda každý èlovek slobodne na výber. Na výber medzi životom a smr�ou! Medzi veèným životom vo vyššej realite ducha alebo medzi smr�ou jeho nedostatoène vyvinutej, animálno egoistickej osobnosti, rovnajúcej sa definitívnemu vymazaniu z knihy života. Táto definitívna záhuba osobnosti èloveka je totožná s veèným zatratením.

Je to však nieèo úplne iného, ako bežná fyzická smr�. Tá býva len prechodom do inej roviny bytia, ktorá tvorí akúsi èakaciu dobu pre ïalšie pozemské vtelenie, v ktorom máme na zemi duchovne dozrieva�. Obyèajnej fyzickej smrti sa preto netreba vôbec obáva�. Je to len nevyhnutný krok na ceste nášho postupného duchovného zdokona¾ovania.

Toho, èoho by sa však mal obáva� každý èlovek je smr� duchovná. Definitívna záhuba, ktorá ho musí postihnú� ak bol lenivý a nestihol sa vèas správne duchovne vyvinú�. Preto nebude môc� by�, ako oných pä� nerozumných panien, vpustený na blížiacu sa hostinu. Tomuto vážnemu riziku sme vystavení všetci a preto by sme sa mali snaži� vyvarova� sa ho zvýšením dôrazu na svoj vlastný, osobný, individuálny duchovný vzostup.

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.

Zmätenos� pojmov


V dnešnej pokrivenej dobe ¾udia pokrivili a prekrútili okrem mnohých iných vecí i význam slov a pojmov. Preto potom nevnímajú a nechápu, èo tieto pojmy v skutoènosti znamenajú. Chápu a vnímajú len to, èo oni sami považujú za správne. Takýto prístup však musí ma� zákonite za následok bludné, nesprávne a falošné cesty, ktorými musia kráèa� všetci tí, ktorí nasledujú skreslené, pokrivené a nesprávne významy pojmov. Všetci tí, ktorí si nedali námahu pochopi�, èo tieto pojmy v skutoènosti znamenajú a aké cesty im ukazujú.

No a ak sa takéto nieèo týka naozaj závažných a k¾úèových pojmov, musí to ma� pre celé ve¾ké skupiny ¾udí i pre každého jednotlivca, ktorý tomu pod¾ahol nedozierne, ba až tragické dôsledky.

Jedným z obzvláš� závažných príkladov podobnej pokrivenosti je slovo „bohoslužba“ a s ním spojenie poblúdenie celého ¾udstva.

„Zúèastnil som sa bohoslužieb! Konajú sa slávnostné bohoslužby!“ Tieto a ním podobné výrazy nám hovoria o chápaní pojmu bohoslužba ako úèasti na nejakom stretnutí veriacich. V dnešnom ponímaní teda bohoslužba znamená úèas� na stretnutí, alebo zhromaždení urèitej cirkvi. Je v podstate úplne jedno akej cirkvi, pretože vo všetkých cirkvách a vierovyznaniach je to vnímané obdobne pokriveným spôsobom.

Takéto chápanie pojmu bohoslužba je však nesprávne a k jeho pokriveniu došlo preto, aby to vyhovovalo ¾udskej duchovnej pohodlnosti a aby to od nich vyžadovalo èo najmenej námahy. Aby svojou úèas�ou na náboženskom stretnutí lacno a pohodlne uèinili zados� všetkému, èím sú pod¾a nich voèi Stvorite¾ovi povinní.

Èo však v skutoènosti znamená pojem bohoslužba? Nieèo úplne iného ako úèas� na nejakom stretnutí.

Boho – služba! Slúži� Bohu! Slúži�!

Èo znaèí slovo slúži�? Znamená plni� niekoho vô¾u. V tomto prípade Vô¾u Božiu!

Plnením Božej Vôle máme teda slúži� Bohu! Ako vôbec mohlo dôjs� k nejakému omylu v chápaní tejto tak logickej veci?

No a slúži� znamená kona�! Znamená nieèo robi�! Robi� to tak, ako si to želá a ako si to praje ten, komu slúžime. V našom prípade Stvorite¾.

Skutoèná bohoslužba sa teda neobmedzuje na nejaké miesto a nejaký èas. Skutoèná a pravá bohoslužba je naplòovanie Vôle Najvyššieho v každodennom živote tak, že ju zoh¾adòujeme a berieme na zrete¾ pri všetkom èo konáme. Pri všetkom èo cítime, myslíme hovoríme a èiníme. Pri všetkom tomto dbáme na to, aby to bolo v súlade s Vô¾ou Najvyššieho. Tým vykonávame pravú bohoslužbu v našom každodennom živote.

Skutoènú bohoslužbu, èiže službu Bohu máme teda vykonáva� prostredníctvom všetkého èo myslíme, cítime, hovoríme a konáme, aby to vždy bolo iba ku cti Najvyššiemu.

Pravá bohoslužba však z vyššie pochopite¾ných dôvodov doteraz ešte nebola ¾uïmi na zemi nikdy vykonávaná. ¼udia totiž vo svojej pohodlnosti úmyselne prekrútili tento pojem tak, že si pod ním predstavovali iba svoju úèas� na náboženských stretnutiach.

Keby sa však nad vecami aspoò trošku zamýš¾ali, svoje stretnutia, na ktoré sa schádzali za úèelom spoloèného uctievania, velebenia a prejavovania vïaky Stvorite¾ovi by museli po správnosti nazva� trebárs hodinami uctievania Stvorite¾a, alebo napríklad pobožnos�ami. Nikdy však nie bohoslužbou, pretože slúži� Bohu èlovek musí a má vo svojom každodennom živote.

¼udia si to ale urobili pohodlnými a svoje stretnutia, na ktorých uctievali a velebili Najvyššieho nazvali bohoslužbami. Èasom strávených na týchto stretnutiach potom považovali svoju službu Najvyššiemu za vybavenú a oni si vo svojom osobnom, každodennom živote už mohli robi� èo chceli.

A aj si robili! V reálnom živote konali a doposia¾ konajú vždy iba pod¾a svojej vlastnej vôle a preto to aj presne tak všade vyzerá. Preto je svet takým, akým je. Plným chamtivosti, bezoh¾adnosti, egoizmu, neèestnosti, nespravodlivosti, klamstva, nepoctivosti a neèistoty.

Na tomto svete totiž doteraz vždy chýbala pravá bohoslužba, èiže jednanie, ktoré v sebe zahròuje a zoh¾adòuje vznešenú Vô¾u Najvyššieho. Ktoré zoh¾adòuje vznešenú Vô¾u Najvyššieho vo všetkom ¾udskom cítení, myslení, reèi a jednaní v každodennom živote.

¼udstvo, i ty jednotlivý èloveèe, zaèni koneène kona� pravú bohoslužbu! Zaèni koneène slúži� Bohu tak, ako to tu na zemi malo by� už dávno.

Všetko èo konáš konaj iba Jemu ku cti! Všetko èo èiníš nech je hodné Jeho vznešenosti a uš¾achtilosti! Svojimi vznešenými, èistými a spravodlivými citmi, myšlienkami, slovami a èinmi slúž svojmu Bohu a tým pozdvihneš túto Zem, svoj národ i seba samého. Nech všetko, èo sa na tejto zemi deje je len jedinou vznešenou bohoslužbou, konanou ku cti ve¾kého, dobrotivého a spravodlivého Boha!

Èloveèe, nikdy neèiò niè, nemysli na niè a nehovor o nièom, èo by nespåòalo kritériá života žitého ku cti Stvorite¾a. Života, ktorý práve takýmto spôsobom uèiníš živou a pravou bohoslužbou.

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.

Pojednanie o skutoènom úèele ¾udskej sexuality

Tento text je urèený predovšetkým mládeži, ktorá sa potrebuje správne zorientova� v problematike sexuality a ¾udskej pohlavnosti, pretože to, èo jej v tomto smere môže ponúknu� súèasný svet je mätúce, dezorientujúce a pokrivené. Pretože úèelom sexuality v súèasnom ponímaní je predovšetkým uži� si. Uži� si volne, neviazane a bez akýchko¾vek predsudkov.

Lebo vraj naše telo, ktoré nám patrí je iba naším vlastným majetkom a my si s ním môžeme robi� èo chceme. To znamená, že máme legitímne právo plne vyži� jeho sexuálneho potenciálu pre vlastné potešenie. Èi už v partnerskom vz�ahu, alebo ak partnera nemáme vlastným seba uspokojovaním.

A aby sa v tom èlovek necítil nijako obmedzovaný, zaèína sa èoraz viacej negova� spojitos� sexuality s morálkou a etikou. Takýto prístup má však za následok rozklad a deštrukciu osobnosti èloveka, alebo minimálne zastavenie a obmedzenie jeho jeho ïalšieho osobnostného vývoja. Lebo v skutoènosti je hlavným úèelom pohlavnej sily práve osobnostný rast èloveka, ku ktorému ale dochádza iba vtedy, ak je ¾udská pohlavnos� krotená a usmeròovaná silným eticko morálnym prístupom k nej. V takomto prípade sa mohutný potenciál jej energie pretaví do rozvíjania osobnosti èloveka, formujúc ho smerom k vyšším a uš¾achtilejším hodnotám.

Pohlavná sila nemá by� teda vyplytvaná v telesnosti, ale orientáciou k vysokým mravným, morálnym a duchovným ideálom pretavená vo vysoko vyvinutú ¾udskú osobnos�. Je to totiž presne tak, ako s každou energiou, napríklad tou elektrickou. Môžeme òou svieti� a môže nám u¾ahèova� život prostredníctvom rôznych užitoèných elektrických prístrojov, alebo òou môžeme nabi� oplotenie okolo koncentraèného tábora, èi využi� ju na elektrické kreslo. Je to stále tá istá energia, záleží len na spôsobe jej využitia. Záleží iba na tom, èi ju použijeme k pozitívnemu a budujúcemu úèelu, alebo k úèelu negatívnemu a deštruktívnemu.

Žia¾, na tomto svete to funguje tak, že sa ¾udský sexuálny potenciál sa obyèajne vybíja iba v pohlavnom pude. To je dnes považované za normálne a štandardné.

¼udia prežívajú telesnú rozkoš a telesné radovánky a ich nadmiera im odèerpáva energiu, ktorá je v skutoènosti urèená a má by� využitá k rozvoju ich osobnosti. To znamená, že tá istá pohlavná sila nás môže ¾udsky a osobnostne nesmierne povznies�, ak sme vo vz�ahu k nej ochotní rešpektova� urèité morálne a mravné kritériá. Alebo naopak, jej nesprávne, èiže nadmerné a neetické používanie môže spôsobi� zastavanie rozvoja našej osobnosti, keï takmer všetku silu jej potenciálu vybijeme podvo¾ovaním sa svojim telesným pudom.

Z tohto dôvodu je preto pre každého mladého èloveka omnoho lepšie, ak zaène s pohlavným životom èo najneskôr. Ak si svoju mladícku èistotu zachová èo najdlhšie, pretože tým vôbec niè nestráca ale naopak, iba nesmierne získava.

No a hodnotou, prostredníctvom ktorej je schopný èlovek èistým a uš¾achtilým spôsobom zvládnu� vlastnú pohlavnos� je jeho túžba po èistej, ve¾kej a pravej láske. Túžba po èistej, ve¾kej a pravej láske k druhému èloveku. Po láske, v ktorej sme schopní zabudnú� na seba samých a vidie� iba prospech a dobro milovanej osoby.

To je láska, ktorá má schopnos� poprie� osobný egoizmus a egocentrizmus až do takej miery, že za stredobod bytia, za ktorý dovtedy èlovek považoval iba seba samého zaèína považova� druhú osobu. Inými slovami povedané, èlovek sa nauèí milova� druhého tak, ako seba samého, ba niekedy aj viac ako seba samého.

Nepripomína vám to nieèo? Nepripomína vám to známe Kristové slová, aby sme sa nauèili milova� svojho blížneho ako seba samého? Lebo jedine èlovek, ktorý toto dokáže sa stáva skutoène èlovekom, pretože bol schopný zbavi� vlastného egoizmu. Jedine takýto èlovek spåòa Stvorite¾om stanovenú métu pravého èloveèenstva, pretože sa nauèil milova� svojho blížneho ako seba samého.

No a prostriedkom k dosiahnutiu tejto méty je správne využite pohlavnej sily! Obrovský potenciál pohlavnej sily, skultivovaný morálnymi princípmi, ako je uš¾achtilos�, èistota a túžba po pravej, ve¾kej láske môže totiž rozvinú� osobnos� èloveka až k takému vysokému ideálu lásky, ktorá je schopná milova� iného èloveka tak, ako seba samého. A je úplne jedno, èi je to láska k mužovi, alebo k žene, k bratovi alebo sestre, k rodièom alebo de�om. Dôležité je, že práve prostredníctvom svojej lásky bol èlovek schopný zví�azi� nad vlastným egoizmom a postavi� záujmy iných na úroveò záujmov svojich vlastných. Ak totiž toto niekto dokáže aspoò k jednému jedinému èloveku, vzniká u neho predpoklad, že to bude schopný aplikova� i vo vz�ahu k iným ¾uïom. Že sa všetkých svojich blížnych nauèí milova� presne tou mierou, akou má rád seba samého. Toto je zavàšením osobnostného vývoja èloveka a dosiahnutím ¾udskej dokonalosti, stojacej na najvyššej prieèke èloveèenstva.

No a práve k tomuto vysokému cie¾u nás má a môže privies� správne využitie obrovského potenciálu našej pohlavnej sily, ktorá bola každému èloveku darované práve za týmto úèelom.

Existujú však temné sily, ktoré si neželajú, aby èlovek dosiahol najvyššej úrovne svojho èloveèenstva. Sily, ktoré sa všemožne snažia aby zostal nevedomým o týchto veciach a potenciál vlastnej pohlavnej sily premrhal v telesnej rozkoši a užívaní si. Preto je trendom dnešnej doby, aby mladí ¾udí zaèínali s pohlavným životom èo najskôr, èo má za následok zastavenie, alebo prinajmenšom rapídne spomalenie ich ïalšieho osobnostného vývoja.

Existujú totiž temné sily, ktoré chcú, aby ¾udia zostali trvalo menejcennými. Aby životný potenciál vlastnej pohlavnej sily premrhali v telesnosti namiesto toho, aby sa prostredníctvom nej povzniesli k plnému rozvinutiu svojej osobnosti v duchu vznešenej, nesebeckej lásky, schopnej milova� svojho blížneho ako seba samého.

Možno si poviete že je to všetko iba výmysel. Že je to len urèitá myšlienková konštrukcia, ktorej pravdivos� nemožno dokáza� a ktorej buï èlovek verí alebo neverí.

Uveïme si preto konkrétny príklad z histórie národov, kultúr a civilizácií. V dejinách môžeme totiž vidie� ve¾ké množstvo stále sa opakujúcich vzostupov a pádov, ktoré sa udiali v priamej úmernosti k etickému a morálnemu, alebo neetickému a nemorálnemu vz�ahu k ¾udskej sexualite. Vždy na zaèiatku novo vznikajúcich národov a civilizácií boli totiž badate¾né urèité zdravšie, etické a morálne kvality, vyznaèujúce sa prostotou, jednoduchos�ou a prirodzenos�ou. Presne takto to bolo napríklad v rannom období rímskej ríše, èo malo za následok jej prudký vzostup. To èistejšie, zdravšie, prirodzenejšie a uš¾achtilejšie sa výraznejšie prejavovalo nie len vo vz�ahu k sexualite, ale i vo vz�ahu ku všetkému ostatnému dianiu v spoloènosti.

Ale pozrime sa na rímsku ríšu na jej konci. Všade bolo plno nemorálnosti, neviazanosti, skazenosti a túžby èo najviac si uži�, až nakoniec strata takmer všetkých morálnych a mravných mantinelov rímsku ríšu vnútorne celkom rozvrátila. Dá sa teda jednoznaène konštatova�, že jednou z hlavných príèin jej zániku bola všetko prestupujúca a všetko devalvujúca mravná skazenos�.

Kto sa z tohto uh¾a poh¾adu pozrie na historický vývoj rôznych národov a kultúr zistí, že v podstate všade to prebehlo obdobným spôsobom. A nakoniec, možno ani nebude musie� ís� príliš hlboko do histórie. Úplne postaèí, ak sa pozorne rozhliadne okolo seba a uvidí, že i súèasná kríza má presne tie isté korene. Uvidí, že aj dnes prežívame stratu hodnôt, spojenú s devalváciou cti, spravodlivosti, uš¾achtilosti, ¾udskosti a celkového morálno etického prístupu k životu. Uvidí súèasné, èoraz výraznejšie uvo¾òovanie mravov a morálky, uvidí temný rozkvet nehanebnosti a vyzdvihovania telesnosti. Uvidí, ako všade vládne neèestnos�, klamstvo, podvod, chamtivos�, ne¾udskos� a ešte mnoho iných negatívnych vecí, jednoznaène svedèiacich o ve¾kom úpadku ducha èloveka, ktorého morálny rozklad zapríèinil okrem iného i nesprávny postoj k potenciálu vlastnej pohlavnosti. K potenciálu, ktorý z tohto dôvodu nepôsobí konštruktívne a budujúco tak ako má, ale deštruktívne a znièujúco tak, ako tomu bolo vždy doposia¾ v histórii.

Ak preto nechceme, aby to všetko dospelo až k úplnej deštrukcii, bolo by naèase pouèi� sa a využi� koneène obrovský potenciál ¾udskej pohlavnosti èistým a uš¾achtilým spôsobom k pozdvihnutiu jednotlivcov, národov i celej našej civilizácie.

PS. Úèelom tohto èlánku nie je vyzdvihovanie celibátu, ale predovšetkým uš¾achtilého a èistého prístupu k sexualite, a to v každej situácii.

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.

Pojednanie o skutoènom úèele ¾udskej sexuality


Tento text je urèený predovšetkým mládeži, ktorá sa potrebuje správne zorientova� v problematike sexuality a ¾udskej pohlavnosti, pretože to, èo jej v tomto smere môže ponúknu� súèasný svet je mätúce, dezorientujúce a pokrivené. Pretože úèelom sexuality v súèasnom ponímaní je predovšetkým uži� si. Uži� si volne, neviazane a bez akýchko¾vek predsudkov.

Lebo vraj naše telo, ktoré nám patrí je iba naším vlastným majetkom a my si s ním môžeme robi� èo chceme. To znamená, že máme legitímne právo plne vyži� jeho sexuálneho potenciálu pre vlastné potešenie. Èi už v partnerskom vz�ahu, alebo ak partnera nemáme vlastným seba uspokojovaním.

A aby sa v tom èlovek necítil nijako obmedzovaný, zaèína sa èoraz viacej negova� spojitos� sexuality s morálkou a etikou. Takýto prístup má však za následok rozklad a deštrukciu osobnosti èloveka, alebo minimálne zastavenie a obmedzenie jeho jeho ïalšieho osobnostného vývoja. Lebo v skutoènosti je hlavným úèelom pohlavnej sily práve osobnostný rast èloveka, ku ktorému ale dochádza iba vtedy, ak je ¾udská pohlavnos� krotená a usmeròovaná silným eticko morálnym prístupom k nej. V takomto prípade sa mohutný potenciál jej energie pretaví do rozvíjania osobnosti èloveka, formujúc ho smerom k vyšším a uš¾achtilejším hodnotám.

Pohlavná sila nemá by� teda vyplytvaná v telesnosti, ale orientáciou k vysokým mravným, morálnym a duchovným ideálom pretavená vo vysoko vyvinutú ¾udskú osobnos�. Je to totiž presne tak, ako s každou energiou, napríklad tou elektrickou. Môžeme òou svieti� a môže nám u¾ahèova� život prostredníctvom rôznych užitoèných elektrických prístrojov, alebo òou môžeme nabi� oplotenie okolo koncentraèného tábora, èi využi� ju na elektrické kreslo. Je to stále tá istá energia, záleží len na spôsobe jej využitia. Záleží iba na tom, èi ju použijeme k pozitívnemu a budujúcemu úèelu, alebo k úèelu negatívnemu a deštruktívnemu.

Žia¾, na tomto svete to funguje tak, že sa ¾udský sexuálny potenciál sa obyèajne vybíja iba v pohlavnom pude. To je dnes považované za normálne a štandardné.

¼udia prežívajú telesnú rozkoš a telesné radovánky a ich nadmiera im odèerpáva energiu, ktorá je v skutoènosti urèená a má by� využitá k rozvoju ich osobnosti. To znamená, že tá istá pohlavná sila nás môže ¾udsky a osobnostne nesmierne povznies�, ak sme vo vz�ahu k nej ochotní rešpektova� urèité morálne a mravné kritériá. Alebo naopak, jej nesprávne, èiže nadmerné a neetické používanie môže spôsobi� zastavanie rozvoja našej osobnosti, keï takmer všetku silu jej potenciálu vybijeme podvo¾ovaním sa svojim telesným pudom.

Z tohto dôvodu je preto pre každého mladého èloveka omnoho lepšie, ak zaène s pohlavným životom èo najneskôr. Ak si svoju mladícku èistotu zachová èo najdlhšie, pretože tým vôbec niè nestráca ale naopak, iba nesmierne získava.

No a hodnotou, prostredníctvom ktorej je schopný èlovek èistým a uš¾achtilým spôsobom zvládnu� vlastnú pohlavnos� je jeho túžba po èistej, ve¾kej a pravej láske. Túžba po èistej, ve¾kej a pravej láske k druhému èloveku. Po láske, v ktorej sme schopní zabudnú� na seba samých a vidie� iba prospech a dobro milovanej osoby.

To je láska, ktorá má schopnos� poprie� osobný egoizmus a egocentrizmus až do takej miery, že za stredobod bytia, za ktorý dovtedy èlovek považoval iba seba samého zaèína považova� druhú osobu. Inými slovami povedané, èlovek sa nauèí milova� druhého tak, ako seba samého, ba niekedy aj viac ako seba samého.

Nepripomína vám to nieèo? Nepripomína vám to známe Kristové slová, aby sme sa nauèili milova� svojho blížneho ako seba samého? Lebo jedine èlovek, ktorý toto dokáže sa stáva skutoène èlovekom, pretože bol schopný zbavi� vlastného egoizmu. Jedine takýto èlovek spåòa Stvorite¾om stanovenú métu pravého èloveèenstva, pretože sa nauèil milova� svojho blížneho ako seba samého.

No a prostriedkom k dosiahnutiu tejto méty je správne využite pohlavnej sily! Obrovský potenciál pohlavnej sily, skultivovaný morálnymi princípmi, ako je uš¾achtilos�, èistota a túžba po pravej, ve¾kej láske môže totiž rozvinú� osobnos� èloveka až k takému vysokému ideálu lásky, ktorá je schopná milova� iného èloveka tak, ako seba samého. A je úplne jedno, èi je to láska k mužovi, alebo k žene, k bratovi alebo sestre, k rodièom alebo de�om. Dôležité je, že práve prostredníctvom svojej lásky bol èlovek schopný zví�azi� nad vlastným egoizmom a postavi� záujmy iných na úroveò záujmov svojich vlastných. Ak totiž toto niekto dokáže aspoò k jednému jedinému èloveku, vzniká u neho predpoklad, že to bude schopný aplikova� i vo vz�ahu k iným ¾uïom. Že sa všetkých svojich blížnych nauèí milova� presne tou mierou, akou má rád seba samého. Toto je zavàšením osobnostného vývoja èloveka a dosiahnutím ¾udskej dokonalosti, stojacej na najvyššej prieèke èloveèenstva.

No a práve k tomuto vysokému cie¾u nás má a môže privies� správne využitie obrovského potenciálu našej pohlavnej sily, ktorá bola každému èloveku darované práve za týmto úèelom.

Existujú však temné sily, ktoré si neželajú, aby èlovek dosiahol najvyššej úrovne svojho èloveèenstva. Sily, ktoré sa všemožne snažia aby zostal nevedomým o týchto veciach a potenciál vlastnej pohlavnej sily premrhal v telesnej rozkoši a užívaní si. Preto je trendom dnešnej doby, aby mladí ¾udí zaèínali s pohlavným životom èo najskôr, èo má za následok zastavenie, alebo prinajmenšom rapídne spomalenie ich ïalšieho osobnostného vývoja.

Existujú totiž temné sily, ktoré chcú, aby ¾udia zostali trvalo menejcennými. Aby životný potenciál vlastnej pohlavnej sily premrhali v telesnosti namiesto toho, aby sa prostredníctvom nej povzniesli k plnému rozvinutiu svojej osobnosti v duchu vznešenej, nesebeckej lásky, schopnej milova� svojho blížneho ako seba samého.

Možno si poviete že je to všetko iba výmysel. Že je to len urèitá myšlienková konštrukcia, ktorej pravdivos� nemožno dokáza� a ktorej buï èlovek verí alebo neverí.

Uveïme si preto konkrétny príklad z histórie národov, kultúr a civilizácií. V dejinách môžeme totiž vidie� ve¾ké množstvo stále sa opakujúcich vzostupov a pádov, ktoré sa udiali v priamej úmernosti k etickému a morálnemu, alebo neetickému a nemorálnemu vz�ahu k ¾udskej sexualite. Vždy na zaèiatku novo vznikajúcich národov a civilizácií boli totiž badate¾né urèité zdravšie, etické a morálne kvality, vyznaèujúce sa prostotou, jednoduchos�ou a prirodzenos�ou. Presne takto to bolo napríklad v rannom období rímskej ríše, èo malo za následok jej prudký vzostup. To èistejšie, zdravšie, prirodzenejšie a uš¾achtilejšie sa výraznejšie prejavovalo nie len vo vz�ahu k sexualite, ale i vo vz�ahu ku všetkému ostatnému dianiu v spoloènosti.

Ale pozrime sa na rímsku ríšu na jej konci. Všade bolo plno nemorálnosti, neviazanosti, skazenosti a túžby èo najviac si uži�, až nakoniec strata takmer všetkých morálnych a mravných mantinelov rímsku ríšu vnútorne celkom rozvrátila. Dá sa teda jednoznaène konštatova�, že jednou z hlavných príèin jej zániku bola všetko prestupujúca a všetko devalvujúca mravná skazenos�.

Kto sa z tohto uh¾a poh¾adu pozrie na historický vývoj rôznych národov a kultúr zistí, že v podstate všade to prebehlo obdobným spôsobom. A nakoniec, možno ani nebude musie� ís� príliš hlboko do histórie. Úplne postaèí, ak sa pozorne rozhliadne okolo seba a uvidí, že i súèasná kríza má presne tie isté korene. Uvidí, že aj dnes prežívame stratu hodnôt, spojenú s devalváciou cti, spravodlivosti, uš¾achtilosti, ¾udskosti a celkového morálno etického prístupu k životu. Uvidí súèasné, èoraz výraznejšie uvo¾òovanie mravov a morálky, uvidí temný rozkvet nehanebnosti a vyzdvihovania telesnosti. Uvidí, ako všade vládne neèestnos�, klamstvo, podvod, chamtivos�, ne¾udskos� a ešte mnoho iných negatívnych vecí, jednoznaène svedèiacich o ve¾kom úpadku ducha èloveka, ktorého morálny rozklad zapríèinil okrem iného i nesprávny postoj k potenciálu vlastnej pohlavnosti. K potenciálu, ktorý z tohto dôvodu nepôsobí konštruktívne a budujúco tak ako má, ale deštruktívne a znièujúco tak, ako tomu bolo vždy doposia¾ v histórii.

Ak preto nechceme, aby to všetko dospelo až k úplnej deštrukcii, bolo by naèase pouèi� sa a využi� koneène obrovský potenciál ¾udskej pohlavnosti èistým a uš¾achtilým spôsobom k pozdvihnutiu jednotlivcov, národov i celej našej civilizácie.

PS. Úèelom tohto èlánku nie je vyzdvihovanie celibátu, ale predovšetkým uš¾achtilého a èistého prístupu k sexualite, a to v každej situácii.

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.

Strach z posledného súdu


Väèšina ¾udí má strach zo svojej smrti a preto nechcú o nej ani len poèu�. Mnohí veriaci majú strach z posledného súdu a preto tiež o tom nechcú niè poèu�. Avšak naše naivné vyhýbanie sa nepríjemným skutoènostiam nemôže týmto nepríjemným skutoènostiam v nijakom prípade zabráni�. Budeme nimi konfrontovaní tak èi tak, ibaže v prípade ustráchaného vyhýbania sa im absolútne nepripravení. A to bude len na našu vlastnú škodu, pretože ako sa hovorí, š�astie praje pripraveným.

Z tohto dôvodu by ¾udia mali pozna� pravdu. Pravdu o ve¾kom, prísnom a koneènom zúètovaní, pred ktorý stojíme. O zúètovaní vo stvorení, ktoré oddelí dobrých od zlých tak, ako sa odde¾uje kúko¾ od pšenice.

Že ide o vec vážnu a dôležitú dokazujú i evanjeliá. Lebo hoci slovo „evanjelium“ znamená „dobrá zves�“, nebolo možné vyhnú� sa v nej množstvu zmienok o tomto dianí.

Už pred zahájením verejného úèinkovania Ježiša Krista hovoril Ján Krstite¾ o sekere priloženej ku koreòom stromov a o tom, že bude vy�atý každý strom, ktorý neprináša dobré ovocie. A príkladov èi podobenstiev, kedy hovoril o týchto vážnych skutoènostiach samotný Ježiš je naozaj množstvo.

Za všetky spomeòme podobenstvo o rozumných a nerozumných pannách, z ktorých rozumné, èiže pripravené, alebo inými slovami spåòajúce urèité kritéria, budú zaèlenené medzi bytosti vo stvorení upotrebite¾né, kým nerozumné, èiže nebdelé a nepripravené, prídu o túto možnos�.

Alebo iné podobenstvo, v ktorom sa hovorí, že pri koneènom triedení pôjdu baránkovia – èiže dobrí do života a kozlovia – èiže zlí do záhuby.

A nakoniec, celé biblické zjavenie je predsa zakonèené spisom s ve¾avravným názvom Apokalypsa. V òom je tvrdými slovami opísaná perspektíva ¾udstva, ignorujúceho zákony univerza.

Máme sa teda týchto vecí bá� a vyhýba� sa im, alebo je omnoho rozumnejšie vážne sa nimi zaobera� a pripravi� sa na ne?

Ak totiž boli tieto skutoènosti ¾udstvu sprostredkované práve takouto prísnou formou, tak v tom musíme h¾ada� nejaký, Svetlom chcený zmysel. A zmyslom toho je dôrazné upozornenie na to, èo nás èaká, ak sa nezmeníme a neprispôsobíme Vôli Stvorite¾a.

A zmenili sme sa? Žije ¾udstvo pod¾a Zákonov Božích? Len sa pozrime vôkol seba, aká je realita. Na základe èoho máme právo dúfa�, že sa vyhneme Bibliou predpovedaným udalostiam? Vari tých 2000 rokov od príchodu Krista nebol dostatoène dlhý èas na to, aby sme sa spamätali?

A keïže doba koneèného zúètovania sa stále viac približuje, nie je niè potrebnejšieho, ako hovori� o týchto vážnych skutoènostiach. Aby sme sa v èase, ktorý nám ešte zostáva spamätali a vyšvihli na tú úroveò èloveèenstva, aká od nás bude v deò úètovania požadovaná. Buï to totiž dokážeme a uspejeme, ako tie múdre panny, alebo to nedokážeme a dopadneme ako panny nerozumné.

Posledný súd môžeme tiež pripodobni� maturitnej skúške. Vzorný študent, pravidelne sa pripravujúci na každý vyuèovací deò s òou urèite nebude ma� žiadne problémy. Menej vzorný študent, ktorý síce bral štúdium na ¾ahkú váhu, ale nakoniec si predsa len uvedomí vážnos� skúšky a napne všetky sily, aby zameškané dobehol, taktiež maturitu zvládne. Avšak ten, kto sa príliš nenamáhal poèas celého štúdia a zotrvá vo svojej ¾ahkomyse¾nosti až do poslednej chvíle, ten skúšku nezloží.

A tento posledný príklad ¾ahkomyse¾ného študenta je príkladom celého ¾udstva, ¾ahkomyse¾ne a nepripravene kráèajúceho v ústrety „maturite“ vo stvorení, prehliadajúc a ignorujúc všetky upozornenia.

Najväèšou chybou, ba doslova previnením ¾udí v tomto smere je ich ¾ahostajnos�. ¼ahostajnos� a plytkos� ich prístupu k životu, k jeho pravým hodnotám a k naplneniu zmyslu vlastného bytia na zemi. Ich úsilie, túžby a ciele sa totiž v mnohom nelíšia od zvierat. A nakoniec aj zomierajú nevedomí ako zvieratá.

Ale èlovek je predsa len viac. Èlovek má stá� vo stvorení úplne vedome a v poznaní Zákonov, ktoré sú prejavom Božej Vôle napåòa� pravú hodnotu svojho èloveèenstva. Inak ho bude stíha� neš�astie za neš�astím, aby nakoniec všetko vyvrcholilo tak, ako je to zaznaèené na posledných stránkach biblie v kapitole Apokalypsa.

Výstrahy formulované v Apokalypse však nie sú nemenným predurèením, ale iba varovaním pred tým, èo musí prís�, ak sa ¾udstvo nevpraví do Zákonitostí Božej Vôle. Jedine keï toto dokáže, môže sa vyhnú� apokalypse.

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.

Kde sa stratila Láska Božia?


Bežný kres�an vníma Stvorite¾a ako Lásku. Lásku všetko odpúš�ajúcu a všetko milujúcu. Bežný kres�an preto nedokáže pochopi�, ako sa môžu so Stvorite¾om, ktorý je Láskou vôbec zluèova� pojmy ako posledný súd, alebo oèista zeme, v ktorej budú od seba definitívne oddelení dobrí od zlých, aby tí dobrí mohli pokraèova� v ïalšom živote a tí zlí nastúpili svoju cestu do zatratenia.

Aby pred tými zlými bola napokon definitívne zatvorená brána života a zostal im už len plaè a škrípanie zubov. Aby boli polapení, poviazaní a vrhnutí to temnoty tak, ako sa to stalo zlým a neverným sluhom v podobenstve.

Takéto nieèo sa zdá priemernému kres�anovi príliš tvrdé na to, aby to korešpondovalo s Láskou, za ktorú považuje Stvorite¾a, hoci na druhej strane sa v evanjeliách nachádza množstvo pomerne tvrdo a prísne formulovaných zmienok o tomto dianí.

Kde sa teda skrýva pravda? Je Stvorite¾ naozaj iba Láskou tak, ako ho vnímajú kres�ania? Ale ako sa potom vysporiada� s tvrdými slovami o poslednom súde, ktoré možno nájs� v evanjeliách?

Skutoèná pravda o podstate Stvorite¾a je žia¾ úplne iná, než ako ju vníma bežný a priemerný kres�an. Boh je naozaj Láskou, ale nie je iba òou! Je, vždy bol a vždy aj bude zároveò Spravodlivos�ou!

Stvorite¾ vo svojej dokonalosti tvorí nerozluèite¾nú jednotu Lásky a Spravodlivosti! Jeho Láska a jeho Spravodlivos� vládnu spoloène všetkému, èo jestvuje v tomto stvorení. Všetkému dianiu vo stvorení vládne milosrdná a všetko objímajúca Láska, ale zároveò nekompromisná a prísna Spravodlivos�. Dokonalos� tohto pôsobenia spoèíva v tom, že nežnos� a krehkos� Lásky je ochraòovaná Spravodlivos�ou a tvrdos� a prísnos� Spravodlivosti zjemòuje Láska.

Spravodlivos� je možné zobrazi� ako zvislú èiaru, ako výstražnú èiaru nad bodkou výkrièníka, alebo ako meè. Naopak, Lásku je možné vyjadri� èiarou horizontálnou, ktorá sa ako horizontála obzoru ochraòujúco klenie nad všetkým, èo jestvuje. No a horizontálny symbol Lásky a zvislý symbol Spravodlivosti spolu dovedna tvoria kríž. Rovnoramenný kríž Pravdy! Rovnoramenný kríž harmonického spolupôsobenia Lásky a Spravodlivosti, ktorý je vyjadrením dokonalosti Božej.

Boh je teda Láska a Spravodlivos� súèasne! Je dokonalou jednotou Lásky a Spravodlivosti!

Ve¾kou chybou kres�anského sveta však je, že Stvorite¾a nevníma takto komplexne, ale z jeho pôsobenia vyòal iba princíp Lásky, ktorý považuje za jediný. A práve z tohto dôvodu znejú bežnému kres�anovi cudzo slová o poslednom súde, plnom nekompromisnej prísnosti Božej.

Pre svoj vlastný, jednostranný poh¾ad to odmieta ako nieèo, èo sa vôbec nezluèuje so Stvorite¾om, ktorého vníma len ako Lásku. Toto ve¾ké nepochopenie sa v každodennom živote prejavuje tak, že keï ho postihne nejaké utrpenie, ktoré sa ho bezprostredne osobne dotkne, zaène si zväèša klás� otázku: ako vôbec mohol Stvorite¾ nieèo takéto dopusti�? Kde sa stratila jeho Láska?

Vo chví¾ach �ažkých životných skúšok by však všetci ¾udia mali vedie�, že ak v nieèom, èím sú nepríjemným spôsobom atakovaní nenachádzajú princíp Lásky Najvyššieho, musia v tom h¾ada� jeho druhý princíp a síce, princíp Spravodlivosti! Tam, kde sa v èloveku zaèína vynára� pochybnos� o Božej Láske, tam nech h¾adá Jeho Spravodlivos�! Práve òou samu Najvyšší v takejto chvíli prihovára! Tam nech potom h¾adá spravodlivú odplatu za jeho vlastné, nesprávne predchádzajúce jednanie, pretože na základe princípu Spravodlivosti Najvyššieho musí každý z nás zaplati� do posledného haliera za všetko zlé, èo kedysi vykonal.

Preto teda v utrpení, ktoré nás stretá a ktoré nemôžeme nijakým spôsobom zlúèi� s Láskou Najvyššieho musíme vidie� jeho Spravodlivos�. Spravodlivos� Stvorite¾a, na základe ktorej musíme, hoci niekedy aj ve¾mi bolestivo, prežíva� všetky dôsledky nášho vlastného, predchádzajúceho nesprávneho jednania. Jednania, v ktorom sa naše myšlienky, naše city, naše slová, alebo naše èiny v nieèom protivili Božej Vôli, a teda boli zlé a nesprávne.

A negatívne dôsledky toho musíme potom na základe princípu Spravodlivosti Najvyššieho preži� na vlastnej koži. Naplno preži� na vlastnej koži, aby sme pochopili, že akéko¾vek zlo, vykonané èi už v myšlienkach, citoch, slovách, alebo èinoch musí èloveku prinies� iba zlo. Tak to vyžaduje Vyššia Spravodlivos�, ktorá každému neomylne prináša presne takú žatvu, aká bola jeho sejba.

Kto však koná dobro, koho myšlienky, city, slová a èiny sú iba dobré a uš¾achtilé, tomu sa naopak presne pod¾a toho istého zákona Spravodlivosti dostane iba dobra, š�astia a radosti.

Tam, kde teda èlovek uvidí nieèo, èo sa nezluèuje s Láskou Najvyššieho nech h¾adá jeho Spravodlivos�. Utrpenie stíhajúce ¾udí je prejavom tejto Spravodlivosti, za ktorou musí èlovek h¾ada� odplatu za svoje vlastné, minulé pochybenia. Lebo za zlo nemožno oèakáva� niè iného ako zlo.

Keï teda vidíme nejakého trpiaceho èloveka, keï ho vidíme plného bolesti, zlomeného a úbohého, mali by sme vedie�, že jeho stav, ktorý je nútený prežíva� je iba nevyhnutným dôsledkom toho, že v minulosti nežil v nejakom smere správne a dobre. Že robil nieèo, èo sa prieèilo Vôli Najvyššieho a že za to teraz žne dôsledky.

Popri fyzickej, èi akejko¾vek inej pomoci tomuto èloveku by sa mu malo pomôc� aj tým, že sa mu povie pravda o podstate jeho utrpenia. Pravda o tom, že jeho utrpenie nie je dielom náhody, ale že je nevyhnutným dôsledkom jeho vlastného, zlého a nesprávneho jednania, prieèiaceho sa Vôli Najvyššieho. Takýto èlovek by sa preto mal spätne pozrie� do svojej minulosti a pokúsi� sa nájs� svoju zlú vlastnos�, ktorou sa previnil. Mal by rozpozna� túto vlastnos�, èi chybu a mal by sa ju snaži� odstráni�. Lebo každé utrpenie je v podstate iba zrkadlom, v ktorom dostávame príležitos� nahliadnu� na seba samého a spozna� svoje chyby, omyly, nedostatky a zlé sklony. Utrpenie nás k tomu nabáda a ukazuje nám k tomu cestu. Bez neho by to totiž väèšina z nás nikdy neurobila a naïalej by zotrvávala vo svojich chybách, omyloch a zlých sklonoch.

No a v tejto príležitosti spozna� prostredníctvom utrpenia svoje vlastné chyby a odstráni� ich sa skrýva milosrdenstvo. Milosrdenstvo dávajúce èloveku novú šancu. Milosrdenstvo, ktoré je prejavom Lásky Najvyššieho a spoèíva v prís¾ube nového, š�astnejšieho života, ktorý nás oèakáva po spoznaní a odložení našich chýb, nedostatkov a zlých sklonov.

A na záver ešte jedna dôležitá skutoènos�. Nie všetko utrpenie v našom živote je prejavom Spravodlivosti Najvyššieho. Jestvuje totiž aj utrpenie, ktoré nám môžu spôsobi� ¾udia na základe svojej slobodnej vôle. Utrpenie, ktoré spôsobujú jedni ¾udia druhým iba na základe toho, že sa oni sami tak rozhodli. Že im to bolo umožnené prostredníctvom ich slobodnej vôle. Voèi takémuto druhu utrpenia sa èlovek smie a má postavi�. Môže sa voèi nemu bráni�.

Naopak utrpenie, ktoré k nám prichádza z rúk Najvyššieho máme prija� a v jeho zrkadle h¾ada� a nájs� zlú vlastnos�, ktorú v sebe nosíme, ktorá nám naše utrpenie privodila a ktorú jen našou povinnos�ou odstráni�.

Ako však rozlíši� tieto dva druhy utrpenia? Poctivým nahliadnutím do seba samého a v prvom rade h¾adaním svojich vlastných chýb! Toto vykonajme v prvom rade a o každom utrpení uvažujme predovšetkým ako o pohnútke k h¾adaniu, nájdeniu a odstráneniu našich vlastných chýb. Jedine vtedy, ak by sme po poctivom a dôslednom h¾adaní niè takéhoto nenašli, jedine vtedy môžeme pripusti� možnos�, že naše utrpenie je spôsobene zlou svojvo¾nos�ou iných ¾udí.

Lebo èlovek má úplne opaènú tendenciu. Tendenciu h¾ada� chyby najskôr a predovšetkým v iných! To však nie je správne! Èlovek by sa mal nauèi� h¾ada� chyby hlavne sám v sebe a až keby sa mu to ani po vážnom a poctivom h¾adaní nepodarilo môže pripusti�, že sa na òom dopustili krivdy iní ¾udia, voèi ktorým sa potom môže a má plné právo ohradi�.

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.

Klamstvá falošných prorokov súèasnej doby



Pri poh¾ade do minulosti, kedy bolo slovo „prorok“ aktuálne v povolanom židovskom národe môžeme zisti�, že proroci sa vždy delili na dve základné kategórie: na pravých a falošných. O jedných i o druhých sa píše v starozákonných spisoch.

Ak sa niekto zaoberal touto problematikou trochu hlbšie mohol si tiež všimnú� urèité kritérium, na základe ktorého bolo možné rozlíši� tých pravých od nepravých. Praví proroci vraveli ¾uïom skoro vždy iba veci málo príjemné, karhali ich, napomínali ich a varovali.

Dôvodom ich nepríjemných slov bývalo odvrátenie sa národa od Hospodina, jeho Vôle a jeho Zákonov. Proroci nekompromisne poukazovali na všetko, èo bolo v rozpore s Vô¾ou Najvyššieho, na to, akú je možné za to oèakáva� odplatu, ale i na to, èo treba uèini� a ako zmeni� vlastné jednanie tak, aby k nièomu zlému dôjs� nemuselo.

Ak národ uposlúchol ich varovania, k nièomu zlému ani nedošlo. Ak ich ale neuposlúchol, prišla naò skaza!

Oproti tomu falošní proroci hovorili spravidla vždy iba veci príjemné, upokojujúce a v podstate také, ktoré sa ¾uïom dobre poèúvali. Boli to zväèša slová nekonfliktné, nadbiehajúce všeobecnej povrchnosti, slová otupujúce ostražitos� a príjemne duchovne uspávajúce. Avšak vždy, keï národ pod¾ahol takémuto, vedomému alebo nevedomému zavádzaniu, bol zo svojej zaslepenosti zväèša vytrhnutý ve¾mi krutým spôsobom.

A èo dnes? Aká je situácia v tomto smere v súèasnosti?

Ako v dávnej minulosti, tak aj v dnešnej dobe môžeme registrova� dve základné kategórie ¾udí, ktorých by sme mohli v prenesenom slova zmysle nazva� „prorokmi“, alebo, v našom modernom ponímaní duchovnými uèite¾mi, majstrami, zvestovate¾mi, alebo kòazmi.

Jedni ubezpeèujú, že je všetko v úplnom poriadku. Že svet speje k lepšiemu a nás všetkých èaká iba krásna budúcnos�.

Druhí naopak vravia o nevyhnutne sa blížiacej katastrofe, ktorá bude zapríèinená odklonom ¾udstva od duchovných hodnôt. O katastrofe, ktorá nás nemôže v nijakom prípade minú� ak nedôjde k radikálnej zmene, èiže k návratu k rešpektovaniu Zákonov Božích, pretože celé ¾udstvo vo všeobecnosti sa od nich odvrátilo a vo svojej pýche vo vlastný rozum a vo vedecký pokrok ich absolútne ignoruje. V súèasnej dobe žijú všetky národy sveta v takom radikálnom odklone od Zákonov Najvyššieho, aký nemal doposia¾ na tejto planéte obdobu.

Ktorí sú teda proroci praví a ktorí falošní? Kto len trochu uvažuje, nebude ma� s ich rozlíšením vôbec žiadne problémy.

Lebo žia¾, po stároèia sa niè nezmenilo. Tí falošní totiž vravia aj teraz iba veci príjemné a neznepokojujúce. Veci, ktoré sa dobre poèúvajú a ktoré im preto, že sa dobre poèúvajú pri�ahujú množstvo priaznivcov, stúpencov a poslucháèov.

Avšak tí praví tak, ako vždy v minulosti aj teraz napomínajú, burcujú a varujú. Preto sú i dnes vysmievaní a kameòovaní, ako ich dávni predchodcovia. K tomu kameòovaniu samozrejme nedochádza fyzicky, ale morálne a to preto, lebo vravia veci, ktoré ¾udia zväèša iba neradi poèúvajú. ¼udia sa totiž nechcú da� ruši� zo svojej povrchnosti a pohodlnosti. Za tvrdé, pravdivé a v skutoènosti pomáhajúce slová nemajú takýchto novodobých prorokov radi, ba dokonca ich obviòujú z necitlivosti, èi nedostatku lásky.

Ale opak je pravdou! Tvrdá slovná formulácia, pomenovanie skutoèného stavu všadeprítomného duchovného úpadku, ako i konkrétnych požiadaviek Zhora, ako jediného možného východiska je v skutoènosti tou najèistejšou formou lásky a pomoci. Lásky a pomoci v katastrofálnej situácii, v akej sa v súèasnosti ¾udstvo nachádza.

Pre lepšie pochopenie charakteru a druhu tejto pomoci si uveïme tento príklad:

Nadránom, v èase najtuhšieho spánku zaèal horie� dom. Noèný chodec, ktorý prvý spozoroval požiar vbehol rýchlo a bez váhania do domu, plného dymu. Spala v òom celá rodina, už mierne priotrávená splodinami.

Keïže požiar sa ve¾mi rýchlo rozmáhal a záchranca nemal ani dostatok síl, ani dostatok èasu aby povynášal všetkých sám z domu, snažil sa ich všemožným spôsobom zobudi�, považujúc to za jedinú možnos� záchrany. Nerozpakoval sa preto použi� ani násilie a poriadne omámených a priotrávených spiacich vyfackal. Tí sa �ažko, ale predsa len postupne prebudili a v poslednej chvíli všetci spoloène unikli do bezpeèia.

Dajme si teraz otázku: Choval sa záchranca neláskavo, keï drsným spôsobom budil spiacich, alebo naopak, práve toto bolo prejavom tej najväèšej lásky v danej chvíli? Bolo by naozaj na mieste obvini� takéhoto èloveka z hrubosti a necitlivosti?

Každému z nás je jasné, že onen èlovek jednal v danej situácii absolútne správne. Avšak na poèudovanie, èasto býva ¾uïmi zatracovaný a považovaný za neob¾úbeného ten, kto v dnešnej dobe koná presne takýmto spôsobom v duchovnom slova zmysle. Kto otvorene hovorí o absolútnej neudržate¾nosti súèasnej situácie a ukazuje jediný možný spôsob záchrany, spoèívajúci v poznaní Zákonov Božích a v živote pod¾a nich. A ak za týmto úèelom požíva i tvrdších a prísnejších slovných formulácií je to len preto, aby ¾uïmi pohol, otriasol a ešte v poslednej chvíli ich prebudil zo smrte¾ného spánku ich ducha.

Každý èlovek sa má teda možnos� sám a slobodne rozhodnú�, ktorých „prorokov“ bude poèúva� a ktorým z nich uverí. Èi dá prednos� sladkým, príjemným a uspávajúcim reèiam rôznych duchovných uèite¾ov a majstrov, ktorých práve preto obliehajú húfy poslucháèov, alebo bude ma� odvahu prija� tvrdú, nelichotivú, skutoènú pravdu o stave súèasného života na zemi, aby po prekonaní poèiatoèného ú¾aku napol všetky svoje sily k znovu nájdeniu pravého poznania Zákonov Božích a k následnému pretvoreniu svojho osobného života, ba dokonca i svojho myslenia pod¾a nich.

Jedine toto mu totiž môže poskytnú� skutoèné bezpeèie, istotu a ochranu, nech sa už bude dia� èoko¾vek.

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.

Èo je úèelom ¾udskej sexuality?


O èlánky, zaoberajúce sa ¾udskou sexualitu býva vždy ve¾ký èitate¾ský záujem, pretože ide o nieèo, èo mimoriadnym spôsobom ovplyvòuje celý náš život. Avšak aj napriek tisícom èlánkov nebol doteraz pochopený skutoèný a pravý úèel tohto nezvyèajne silného fenoménu. Nebol pochopený z dvoch dôvodov. Za prvé preto, lebo málokto v tomto smere vážnejším a hlbším spôsobom h¾adá a za druhé preto, lebo skutoèná pravda je temným pozadím sveta úmyselne pokrivená a zamlèovaná, aby nemohlo dôjs� k duchovnému vzostupu civilizácie.

Lebo skutoèným zmyslom a úèelom ¾udskej sexuálnej energie má by� podpora rozmachu ducha! Podpora duchovného rozmachu osobnosti, ktorá je za pomoci správneho využitia svojho sexuálneho potenciálu schopná dosiahnu� dokonalosti vlastného èloveèenstva.

Už grécki filozofi hovorili o troch úrovniach využitia pohlavnej energie. O troch úrovniach lásky, ktoré nazvali éros, phýlos a agapé. V sexualite je totiž ukrytý urèitý druh nesmrte¾nosti, pretože práve ona zabezpeèuje prežitie ¾udského druhu a jeho kontinuálne, veèné pokraèovanie. No a túto prvotnú „nesmrte¾nos� a veènos�“, vloženú do do sexuality má èlovek schopnos� pretransformova� do spomínaných troch kvalitatívnych stupòov, nazývaných starými Grékmi éros, phýlos a agapé.

Prvou a najnižšou úrovòou je éros. Ide o pudovos� a telesnos�, ktorej úèelom je plodenie, Ním je zabezpeèené „veèné“ prežitie ¾udského druhu. Pri pudovosti a telesnosti, ktoré súvisia s plodením èlovek zároveò prežíva akýsi záblesk veènosti. Toto prežívanie je pre ¾udí mimoriadne prí�ažlivé a preto ho neustále vyh¾adávajú.

Ide o úroveò využitia sexuálnej energie, v ktorej natrvalo uviazla väèšina ¾udí. Preto je dnešná doba posadnutá sexom. Èlovek pri òom síce zažíva okamih záblesku veènosti, avšak za cenu postupného stravovania svojich telesných a duševných síl, bez možnosti uchopi� tento zážitok nejakým trvalejším spôsobom. Sexuálny zážitok je nieèo silného a ve¾mi príjemného, avšak ve¾mi rýchlo mizne a objavuje sa prázdnota a nenaplnenie bytia. Preto znovu vzniká túžba po ïalšom, podobnom zážitku, ktorý zase rýchlo mizne a v èloveku zostáva rozèarovanie a nenaplnenie.

Druhou úrovòou využitia nesmierneho potenciálu energie vlastnej pohlavnosti je úroveò duševnej tvorivosti. Úroveò duševnej tvorivosti a duševného rozmachu ve¾mi jednoducho charakterizovaného slovom kultúra. V kultúrnych, intelektuálnych, èi iných odobných poèinoch môžeme opä� vybada� už spomínaný princíp veènosti a nesmrte¾nosti. Výsledným produktom bývajú nesmrte¾né diela, ako napríklad staroveké grécke umenie a filozofia, Leonardova Mona Lisa, Shakespearove hry, Mozartova hudba a tak ïalej.

Práve na osobe Mozarta je napríklad možné ve¾mi pekne vidie�, ako mu jeho tvorivos� stravovala všetky duševné i fyzické sily, takže horel ako svieca z oboch koncov. Zomrel síce mladý, ale jeho dielo sa stalo nesmrte¾ným.

No a poslednou, tre�ou úrovòou využitia ¾udskej pohlavnosti je úroveò rozmachu ducha! Ide o dosiahnutie veènosti a nesmrte¾nosti, avšak už nie sprostredkovanou formou, ako v oboch predchádzajúcich príkladoch. Už nie sprostredkovane vo forme pokraèovania svojho rodu, ani prežívaním záblesku veènosti pri telesnom spojení, ani dosiahnutím nesmrte¾nosti prostredníctvom vlastnej tvorivej èinnosti.

Tre�ou úrovòou je schopnos� a možnos� èloveka využi� potenciálu vlastnej pohlavnosti k dosiahnutiu méty trvalej osobnej nesmrte¾nosti a veènosti. Môžeme a máme dosiahnu� veènos� vlastného, individuálneho bytia tým, že využijeme potenciálu svojej pohlavnej energie k dosiahnutiu tých najvyšších, najvznešenejších a najuš¾achtilejších duchovných ideálov. Túžba po nich sa totiž v èloveku intenzívne prebúdza spolu s prebudením pohlavnej sily v jeho tele.

Áno, každý ešte neskazený mladý èlovek vo svojom vnútri bezprostredne po prebudení jeho pohlavnej zrelosti jasne cíti silnú túžbu po nieèom lepšom, krajšom a uš¾achtilejšom. Nevedome a podvedome v sebe cíti túžbu po dosiahnutí a naplnení svojej ¾udskej ve¾kosti. Tej ¾udskej ve¾kosti a zrelosti, ktorá je totožná s dobrotou, ¾udskos�ou, èestnos�ou, spravodlivos�ou, nezištnos�ou a inými, podobnými duchovnými hodnotami. Práve v úsilí a snahe o dosahovanie týchto hodnôt spoèíva onen spomínaný rozmach ducha!

Ak teda po prebudení pohlavnej sily dokáže zotrváva� zmýš¾anie a celý vnútorný život mladého èloveka v èistote a uš¾achtilosti a svoje túžby nasmeruje k dosiahnutiu tých najvyšších a najuš¾achtilejších ideálov, môže ho takýmto èistým spôsobom využitá energia jeho prebudenej pohlavnosti povznies� k výšinám ducha a týmto spôsobom ho uèini� nesmrte¾ným. Môže mu tým otvori� bránu k veènému, osobnému bytiu, naplnenému veènou a nikdy nekonèiacou službou tým najvyšším duchovným ideálom.

No a práve k tomuto nám môže poslúži� oná mocná sila našej pohlavnosti, ktorú v tomto zmysle ¾udstvo doteraz vôbec nevyužívalo. Èlovek prostredníctvom nej a s jej pomocou môže dosiahnu� svojho znovuzrodenia v duchu, o ktorom hovoril Kristus.

Lebo telo vždy zostane iba telom. Lebo telo môže da� èloveku len urèitý sprostredkovaný druh nesmrte¾nosti, spoèívajúci v pokraèovaní jeho rodu, v prežití krátkeho záblesku veènosti pri telesnom spojení, alebo v nesmrte¾nosti spoèívajúcej vo vlastných tvorivých poèinoch.

Duch je však duch! Znovuzrodenie ducha za pomoci správneho využitia pohlavnej energie, nasmerovanej k túžbe po dosiahnutí tých najvyšších a najvznešenejších ideálov môže da� individuálnej osobnosti èloveka trvalú veènos� a nesmrte¾nos�. To, èo tým v skutoènosti èlovek získa je nieèo tak ve¾kého, že to ani nedokáže pochopi�.

Ak totiž kratuèký záblesk veènosti, ktorý je èloveku dopriate preži� pri telesnom spojení pre neho tak nesmierne ve¾a znamená, èím asi musí by� trvalé osobné bytie èloveka vo veènosti a nesmrte¾nosti?

Toto sú skutoènosti, ktorých by si mal by� vedomý každý èlovek a toto je méta, o ktorú by mal každý z nás usilova�. Pod¾a svojej slobodnej vôle môžeme teda využi� potenciálu vlastnej pohlavnosti v troch rovinách. V rovine tela, èiže pri sexe a plodení, v rovine duše prostredníctvom rozvíjania vlastnej kultúrnosti a intelektu, a v rovine ducha snahou o dosiahnutie tých najvyšších a najvznešenejších duchovných ideálov.

V každej z týchto úrovní, to znamená v úrovni tela, duše a ducha, totožných s gréckym oznaèením éros, phýlos a agapé môžeme primerane výške danej úrovne zaži� a okúsi� urèitú mieru veènosti a nesmrte¾nosti. Kým ale v úrovni tela a duše býva toto prežite vždy iba èiastoèné a sprostredkované, v úrovni ducha býva celistvé a trvalé. Býva naplnením a zavàšením bytia èloveka, ktorý dokázal za podpory a správneho využitia vlastnej pohlavnosti dosiahnu� vysokého duchovného rozmachu, ktorý sa mu stáva bránou k veènosti a nesmrte¾nosti.

Milióny ¾udí tejto zeme žijú iba na úrovni tela. Milióny ¾udí žijú už aj na úrovni duše. Avšak ani jeden z nich, a oni to ve¾mi dobre cítia, nedosahuje tej plnosti a celistvosti bytia, po ktorej každý èlovek podvedome túži. To ich núti neustále opakova� zážitok, plynúci z telesného spojenia ak žijú iba na úrovni tela, alebo h¾ada� stále nové duševné podnety, ak žijú na úrovni duše.

Avšak skutoèné naplnenie, skutoènú plnos� bytia možno prežíva� iba na úrovni ducha, do ktorej sa èlovek môže prepracova� len vlastnou námahou a vlastným snažením o dosahovanie tých najvyšších duchovných ideálov. Kto chce a je ochotný túto námahu vynaloži�, ten toho dosiahne. Cesta k tomu je pre každého èloveka otvorená. Avšak žia¾, nie pre každého je takéto nieèo prioritou pretože to, aký vysoký cie¾ dokážme da� vlastnému bytiu spoèíva v práve našej slobodnej vo¾by. V práve slobodného rozhodnutia každého z nás.

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.

Odkaz màtveho...


Pred nedávnom som mal sen. Stretol som v òom jedného známeho, ktorý je už dlhšiu dobu màtvy. Keï som od neho odchádzal, ešte na mòa z dia¾ky zavolal: „A pripomeò im, aby žili s vedomým, že všetko pokraèuje aj po smrti!“

A preto teraz na jeho prianie všetkým pripomínam: Žite svoj súèasný život s vedomým, že smr�ou niè nekonèí, ale všetko ïalej pokraèuje. A že je to práve takto a nie inak zistí každý z nás ve¾mi rýchlo po odložení svojho fyzického tela.

Ve¾kou a zásadnou otázkou však zostáva, ako a akým spôsobom to po smrti ïalej pokraèuje? Tak, ako je to na zemi? Alebo podobne, èi úplne rozdielnym spôsobom?

Vedie� to je ve¾mi dôležité, pretože prezieravý èlovek tomu potom môže prispôsobi� už svoj súèasný pozemský život. Môže už teraz aspoò v urèitej miere zoh¾adòova� podobné hodnoty a princípy, èo mu umožní plynulý prechod do inej roviny bytia bez akýchko¾vek šokov a nemilých prekvapení.

Avšak žia¾, vo všeobecnosti sú ¾udia v tomto smere absolútne nepripravení. Absolútne nepripravení na charakter a formu bytia, ktoré každého z nás oèakáva po smrti. A práve preto, aby sme o tejto dôležitej veci získali aspoò urèité povedomie vznikli nasledovné riadky.

V prvom rade treba zdôrazni�, že posmrtný život je v urèitej zásadnej veci úplne iný, ako hmotný a pozemský. Na zemi si totiž èlovek vytvoril urèité vlastné zákony a pravidlá, ktorými sa riadi a ktoré väèšina ¾udí prijala za svoje. Lebo ako oni sami èasto vravia, tak to tu predsa na zemi chodí.

Avšak po smrti sa zrazu dostaneme do sveta, omnoho výraznejším spôsobom podrobeného úplne iným zákonom a pravidlám. Zákonom a pravidlám Božím!

Táto skutoènos� spoèíva už v samotnej povahe vecí, a síce v tom, že smr�ou svojho fyzického tela zanechávame na zemi i náš mozog a teda i naše myslenie. Èo nám však zostáva aj po smrti je naše najvnútornejšie citové prežívanie, tvoriace skutoèné jadro našej osobnosti. Zostáva teda iba naša najvnútornejšia podstata, èiže to, aký v skutoènosti a naozaj sme.

No a toto naše najhlbšie vnútro, naša najskrytejšia podstata bude stá� v novom prostredí úplne odhalená, pretože naše nové telo iného, jemnejšieho druhu sa sformuje presne pod¾a nej. Akými teda vnútorne sme, práve tak budeme vyzera�. V našom vonkajšom zjave sa bude otvorene každému odkrýva� naše najvnútornejšie ja.

Všetky závisti, všetky nenávisti, neèistoty a nízke sklony, ktoré sme na zemi vnútorne v sebe ukrývali budú nepokryte zjavné na prvý poh¾ad. Jednoducho povedané, èlovek už nebude môc� po svojej smrti klama�!

Takéto skrývanie a zaha¾ovanie bolo ¾uïom možné len na zemi, pretože im to umožòoval ich rozum, ktorý je hmotným produktom mozgu. Rozum, prostredníctvom ktorého mnohí navonok skrývajú svoju najvnútornejšiu podstatu. Rozum, prostredníctvom ktorého sme sa mohli navonok javi� úplne inými, samozrejme omnoho lepšími, než sme v skutoènosti vnútorne boli. Veï si len spomeòme, ko¾ko krát sme napríklad povedali nieèo úplne iného, než to, èo sme cítili. Úplne nieèo iného, èo malo zamaskova� naše najvnútornejšie cítenie.

Avšak len na zemi je možné by� èloveku takýmto spôsobom neúprimným. Po smrti to už možné nie je, pretože práve rozum, ktorý nám to tu na zemi umožòoval po smrti odumiera i s našim mozgom a s celou našou fyzickou schránkou. A nám potom zostane už len naše najvnútornejšie citové prežívanie. Po smrti sa teda staneme takými, akí naozaj vnútorne sme a zároveò sa ocitneme i v tomu presne zodpovedajúcom prostredí. Táto skutoènos� zodpovedá známym slovám, že pred Stvorite¾om zostane raz stá� každá duša úplne nahá a odhalená. Niè sa nebude da� zataji� ani ukry�. Klama�, prikráš¾ova� a robi� sa navonok lepším už nebude možné. Zostane len holá a nepokrytá pravda!

Len si to raz skúsme živo predstavi�! Len si skúsme predstavi�, že by sme videli ¾udí naozaj takými, akými skutoène vnútorne sú. Nie takými, ako sa nám oni sami snažia javi� a predstiera�.

Aký by to bol poh¾ad? Objavili by sa pred nami bytosti krásne, èisté, èestné, láskavé, alebo by vyplávala na povrch nízkos�, úbohos�, neèestnos�, neèistota, neuš¾achtilos�, podlos� a množstvo iných podobných vlastností?

Èo prechovávajú ¾udia vo svojom vnútri? Akí naozaj sú? Èo by sme asi uvideli, keby sa každému na tvári i v celom jeho fyzickom zjave jasne zraèilo to, èo prechováva vo svojom vnútri? Boli by sme nadšení krásou a uš¾achtilos�ou, alebo zhrození nízkos�ou, malos�ou, podlos�ou a neèistotou? Aká je pravda o èloveku? O ¾udstve? Odpoveï na tieto otázky nech je ponechaná na každom z èitate¾ov.

Každopádne, klama� sa v tomto smere navzájom je možné iba na zemi. Iba na zemi si môžeme o sebe mnohé „namýš¾a�“. Iba na zemi môžeme navonok maskova� to, akými v skutoènosti vnútorne sme. A že žia¾, ani zïaleka nie sme takými, akými by sme sa chceli navonok javi�, o tom nás presviedèa kvalita života, ktorý žijeme. Kvalita medzi¾udských vz�ahov, ktoré každodenne prežívame.

Všetko klamstvo, faloš, neúprimnos� a pokrytectvo sa však stávajú okamžite vidite¾nými po odložení nášho fyzického tela. Potom zostáva iba holá pravda. Holá pravda o nás samotných! A túto holú pravdu o nás samotných budeme musie� ži� a prežíva�. Ona sa stane našim osudom a ona nás vrhne do prostredia presne tomu zodpovedajúceho. Pre jedných to bude „peklo“ a pre druhých „nebo“. Každopádne vždy to ale bude tým najspravodlivejším odzrkadlením stavu najvnútornejšej podstaty každého èloveka. S maximálnou spravodlivos�ou si môžeme by� stopercentne istí. A práve v poznaní týchto skutoèností spoèíva tá najzásadnejšia pravda o našom ïalšom jestvovaní po smrti.

Kristus kedysi riekol, že niet nièoho, èo je skryté, aby to raz nevyšlo najavo. V týchto jeho slovách môžeme nájs� i urèitú súvislos� s našou témou. Mali by sme si preto uvedomi�, že už tu na zemi treba ži� tak, aby sme nemuseli zhorie� hanbou, až zostane stá� naša duša úplne odhalená pred svetlom zákonov Božích. Mali by sme si uvedomi�, že už tu na zemi musíme dba� o èistotu, uš¾achtilos� a èestnos� nášho najvnútornejšieho citového a myšlienkového života, pretože práve toto je to jediné, èo si odtia¾to odnesieme. Všetky klamstvá, úskoky, neúprimnosti a sebaklamy zostanú na zemi spolu s našim rozumom, ktorý je produktom mozgu a ktorý sa pominie spolu s našou fyzickou schránkou.

Tým najjednoduchším spôsobom povedané, snažme sa by� ¾uïmi dobrého srdca a èistého vnútra. Lebo jedine život takéhoto èloveka je požehnaním už tu na zemi pre všetkých, ktorí s ním prichádzajú do styku a jedine takýto èlovek nemusí ma� vôbec žiadne obavy, keï zomrie a jeho duša sa bude musie� vyda� cestami, presne zodpovedajúcimi kvalite jeho najskrytejšieho vnútra.


http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.

Najskôr hodnoty, potom chlieb!


Sú ¾udia, ktorých popudzuje, keï sa im hovorí o vyšších hodnotách. Keï sa im hovorí o tom, že úsilie každého èloveka by malo by� trvalo zamerané k dosahovaniu a realizovaniu tých najvyšších duchovných a morálnych hodnôt. Popudzuje ich to nie preto, že by snáï boli celkom zlí ale preto, lebo ich život príliš bije. Lebo sú nútení každodenne bojova� takmer o holé prežitie a vo svojich starostiach, vo svojom pracovnom nasadení a existenènom strachu nemajú èas ani chu� zapodieva� sa podobnými „hlúpos�ami“.

Takýchto, životom �ažko skúšaných ¾udí je dnes ve¾a. Je ve¾mi ve¾a ¾udí, ktorí majú pod¾a ich vlastného názoru príliš �ažký život na to, aby sa mohli nejako vážnejšie zamera� na realizovanie vyšších hodnôt vo svojom živote.

Ale pozor! Títo ¾udia, a vôbec všetci ¾udia by mali vedie�, že život okolo nás, že vonkajšie pomery, v ktorých sa nachádzame sú len zákonitým odrazom hodnôt, ktorým žijeme a ktoré uznávame! Nefunguje to teda tak, že sa najskôr musíme snaži� o to, aby sme sa mali lepšie a až potom, keï sa už lepšie ma� budeme si nájdeme èas a chu� na nieèo takého, ako sú vyššie hodnoty.

Je to úplne naopak! Jedine príklon ¾udí k vyšším hodnotám, jedine ich snaženie o tie najvyššie duchovné a morálne princípy môže privodi� zlepšenie ich života! A všade tam, kde takéhoto úsilia niet, všade tam, kde bolo blahobytu a prospechu dosiahnuté nejakým iným spôsobom, trebárs klamstvom, podvodom, neèestnos�ou, nemorálnos�ou, bezoh¾adnos�ou, èi zneužívaním iných, všade tam nebude ma� takýto blahobyt dlhého trvania a skôr alebo neskôr to zaène ís� od desiatich k piatim. Veï presne takto je tomu i v prípade súèasného spoloèenského systému, ktorému chýba úsilie o tie najvyššie duchovné a morálne ideály, èoho dôsledkom je ve¾ký všeobecný úpadok nazvaný slovom kríza.

Už Kristus jasne pomenoval tento problém a poukázal na túto zákonitos� slovami: Netrápte sa tým, èo budete jes�, èo budete pi� a èím sa zaodejete. H¾adajte predovšetkým hodnoty krá¾ovstva nebeského a všetko ostatné sa vám pridá!

Ak si preložíme tieto slová do jazyka dnešnej doby znamenajú asi to¾ko, že výška hodnotového systému èloveka súvisí priamo úmerne s jeho priaznivými, alebo nepriaznivými životnými pomermi. Znamená to, že ak sa èlovek zaène snaži� o naplòovanie tých najvyšších morálnych a duchovných princípov, dostane sa mu všetkého, èo k svojmu dôstojnému životu potrebuje.

Ale tiež to zároveò znamená, že hoci by dokázal dosiahnu� èohoko¾vek, avšak za cenu popretia vysokých morálnych a duchovných princípov, takýto èlovek nebude nikdy v pravom slova zmysle š�astný a èasom sa mu i jeho životné istoty zaènú stráca�. A nakoniec o ne v mnohých prípadoch i príde.

Uvedomme si už raz koneène, že život, ktorý sme nútení prežíva� je odrazom výšky hodnôt, ktoré žijeme! Uvedomme si, že výška našich morálnych a duchovných ideálov urèuje a priamo formuje vonkajšie pomery, v ktorých sme nútení ži�.

Mnohí predsa tvrdia, že i súèasná kríza je krízou hodnôt. To nie je len nejaké klišé, èi reènícky zvrat. To je doslovná pravda! Lebo úpadok vysokých duchovných, morálnych a ¾udských hodnôt so sebou celkom zákonite prináša i úpadok hmotný. A to sa teraz deje!

Zastavenie ve¾kej celosvetovej krízy spoèíva v pochopení a zrealizovaní tejto zákonitosti. Spoèíva v pochopení, že prehlbujúci sa úpadok nie je už možné zastavi� nijakými politicko ekonomickými opatreniami, ale len primeranou snahou ¾udí i celej spoloènosti o ve¾ké morálne, duchovné a ¾udské pozdvihnutie.

Úsilie o hodnoty „krá¾ovstva nebeského“, o ideály vysokého morálneho, ¾udského a duchovného druhu, takéto úsilie však žia¾ dnes absolútne chýba. Preto prichádza úpadok! A spolu s ním ešte viac neèestnosti, chamtivosti, egoizmu, bezcitnosti a ne¾udskosti, pretože každý sa snaží utrhnú� si so zmenšujúceho sa koláèa èo najviac sám pre seba. A tým sa úpadok ešte viac a ešte rýchlejšie prehlbuje.

Do tohto ve¾kého všeobecného marazmu však znejú zásadné Kristove slová, na ktoré málokto z ¾udí berie zrete¾: Preèo sa tak staráte o to, èo budete jes�, èo budete pi� a èím sa zaodejete? Preèo vám honba za hmotným prospechom stravuje všetky vaše životné sily? H¾adajte predsa hodnoty krá¾ovstva nebeského a všetko ostatné sa vám pridá! H¾adajte a naplòujte tie najvyššie ¾udské, morálne a duchovné ideály a všetko ostatné dostanete navyše!

Medzi tie najvyššie duchovné, morálne a ¾udské hodnoty, o ktoré je treba usilova� patrí èestnos�, spravodlivos�, dobrota, ¾udskos�, súcit, uš¾achtilos� a èistota myslenia. A patrí sem i túžba po poznaní a naplòovaní zmyslu vlastného bytia.

Kto teda postaví snahu o tieto princípy na prvé mieste vo svojom hodnotovom rebríèku, kto na ne bude myslie� viac a zaobera� sa nimi viac, ako staros�ami o svoje hmotné zabezpeèenie, tomu sa všetko ostatné pridá. Tomu sa dostane presne to¾ko, ko¾ko potrebuje k svojmu dôstojnému životu na zemi. Lebo vysoké hodnoty, ku ktorým sa upol mu pozitívnym spôsobom urovnajú jeho životnú cestu. V poznaní tejto zákonitosti je skrytý prospech každého jednotlivca i každej spoloènosti, ktorá to pochopí a zaène sa pod¾a toho riadi�.

Avšak v neznalosti tejto zákonitosti a v jej odmietaní je skrytý úpadok! Úpadok každého jednotlivca, ktorý o to nedbá, ako i každej spoloènosti, ktorá to ignoruje.

No a na záver ešte odpoveï na dôležitú otázku, ako je teda možné, že sa neraz vynikajúco darí takým ¾uïom, ktorí nijaké vysoké hodnoty neuznávajú?

H¾adajte hodnoty krá¾ovstva nebeského a všetko statné sa vám pridá – hovorí Kristus. O to, èo nám malo by� pridané až na základe nášho života pod¾a vysokých hodnôt, o to možno samozrejme usilova� aj iným spôsobom. To si možno vydoby� aj inak! I nespravodlivos�ou, neèestnos�ou a klamstvom! I bezducho hmotným životným snažením!

Avšak medzi to ostatné, èo by sme pri našom správnom postoji dostali ako pridané nepatria iba veci hmotné, ale i duševná harmónia, vyrovnanos�, pokoj, š�astie a vnútorné naplnenie. Toto už ale nemožno získa� inak! Ani nespravodlivos�ou, ani neèestnos�ou, ani klamstvom! Ani bezducho hmotárskym životným snažením!

Preto rozorvanou, nepokojnou, nenaplnenou a neš�astnou musí navždy zosta� duša každého èloveka, ktorý sa neusiluje o vysoké morálne, ¾udské a duchovné princípy. Takýto èlovek si totiž môže vydoby� len to hmotné, avšak pravému, ve¾kému a skutoènému š�astiu zostane navždy vzdialený. Jeho duša zostane navždy smädnou, hladnou a nenaplnenou. A takýto èlovek sa vo svojej zmätenosti zväèša ešte viac upne na získavanie hmotného prospechu v nádeji, že práve ním utíši štvavý nepokoj vlastnej duše.

Nenechajme sa preto mýli� demonštráciou vonkajšieho blahobytu, úspechu a dostatku, o aké dnes nie je núdza. Je to všetko len prázdna vonkajšia fasáda, ak za tým niet úsilia o naplòovanie vysokých morálnych a duchovných hodnôt. Je to iba vonkajšia póza, za ktorou sa skrýva prázdna, nenaplnená a rozorvaná ¾udská duša.

Lebo jediná cesta k pravej plnosti ¾udského š�astia spoèíva v už spomínaných Kristových slovách: Ak budete h¾ada� hodnoty krá¾ovstva nebeského, potom sa vám všetko ostatné v hojnej miere pridá.

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.

Úvaha o poslednom súde



Posledný súd! Pojem spájajúci sa s ve¾kou knihou nielen kres�anského sveta – s Bibliou. Posledný súd! Spojenie dvoch slov, ktoré nám pri hlbšom poh¾ade samé odhalia vlastný zmysel. Pojem, znamenajúci výstrahu pre ¾udstvo na zemi.

Slovo „súd“ znaèí vynesenie rozsudku, urèenie trestu za predchádzajúce previnenie. Odplatu za nieèo, èo bolo vykonané nesprávne. Zo slova „posledný“ možno vyèíta�, že tých dielèích a menších súdov už bolo pravdepodobne viac. Keïže ale napriek všetkému nedochádzalo k zmene a k polepšeniu, vyvstala nutnos� urobi� koneènú prietrž trvale nesprávneho jednania. Nutnos� podrobi� previnilcov, v tomto konkrétnom prípade celé ¾udstvo ve¾kému, rozhodujúcemu a definitívnemu „poslednému súdu“.

Ale preèo má by� naše vzdelané, civilizované a kultúrne ¾udstvo takto prísne súdené? Èím sa previnilo? Èo takého zlého urobilo, alebo doposia¾ robí?

Podobné otázky nesvedèia o nièom inom, ako o ve¾kej povrchnosti v posudzovaní reálneho života. Lebo žia¾, pod vplyvom na efekt vypoèítaného vonkajšieho lesku a zdanlivého pokroku prestali milióny ¾udí vníma� hlbokú vnútornú prehnitos� a dutú prázdnotu toho, èo samo seba klamlivo nazýva slovom „civilizácia“.

Vari je možné ¾ahkomyse¾ne sa prenies� ponad oné dielèie „súdy“, prejavujúce sa poèas celej ¾udskej histórie ohromným a mnohorakým utrpením miliónov ¾udských bytostí, èi už formou vojen, útlaku, vykoris�ovania, alebo iných druhov krutosti èloveka voèi èloveku? Vari je možné ¾ahkomyse¾ne sa prenies� ponad oné dielèie súdy, v ktorých ¾udia nemilosrdne súdili a odsudzovali sami seba?

Technický pokrok, klamlivo zamieòaný s civilizaènou vyspelos�ou iba korunoval a plne odkryl skutoènú, hoci obratne skrývanú pravú tvár ¾udstva. V „modernom“ 20. storoèí zahynulo v dvoch apokalyptických vojnách také množstvo ¾udí, aké ich bolo pobitých vo všetkých doterajších vojnách poèas celej histórie ¾udstva! H¾a, civilizácia!

Ak však je spoloèenstvo ¾udí na zemi schopné vo vzájomných vz�ahoch medzi sebou jedna� takýmto spôsobom a to z èoraz väèšou intenzitou, èoho sa asi ešte doèkáme? Môže by� snáï súèasný morálny stav svetového spoloèenstva zárukou, že sa podobné veci už nebudú opakova�?

Žia¾ pri poh¾ade na televíziu, na internet a do novín, pri poèúvaní rozhlasu, ale i bežných rozhovorov ¾udí ve¾mi rýchlo stratíme akúko¾vek ilúziu o výške morálneho stavu populácie. Ve¾mi rýchlo stratíme akúko¾vek ilúziu o tom, že by to v dnešnej dobe už koneène mohlo by� iné. Je to smutné, ale morálne v skutoènosti ¾udstvo takmer vôbec nepokroèilo, alebo možno iba o ve¾mi malièký krôèik. V každom prípade ani zïaleka nie tak, ako by mohlo.

Pri kritickom pozorovaní našej histórie sa nás totiž pomaly zaène zmocòova� neodbytné presvedèenie, že niekde tu musí by� nevyhnutne nejaká skrytá a po tisícroèia stále pretrvávajúca, tá istá chyba! Nieèo hlboko v jadre ¾udstva musí by� skazené! Skazené a pokrivené do takej miery, že napriek strašlivým, ba až katastrofickým skúsenostiam sa neh¾adajú pravé hodnoty a svet sa aj naïalej tupo klania ozajstného èloveèenstva nedôstojnej modle zisku!

Každý sa pachtí za hmotou a chce ma� èoraz viac! Hromadenie majetkov, luxus a bezbrehé užívanie si pestrej škály pôžitkov poskytuje klamlivé a egoistické zabudnutie na skutoèný stav reálneho života miliónov, nachádzajúcich sa naopak v neuverite¾nej biede a zúfalej materiálnej núdzi. Niet snahy, chuti a ani náznaku h¾ada�, nájs� a odstráni� pravú príèinu, s trvalou pravidelnos�ou sa opakujúcich, èoraz tragickejších zlyhaní ¾udstva, ktorých jednou z hlavných príèin je práve táto obrovská nerovnos� medzi ¾uïmi.

A predsa nám už ve¾mi dávno bolo jasne ukázané, ako treba správne ži� a do akej podoby treba upravi� vzájomné vz�ahy medzi sebou. Už dávno nám bolo predsa povedané o princípe lásky k blížnemu ako k sebe samému, ktorý v praxi znamená, že nikdy nemáme druhým robi� to, èo nechceme, aby druhí robili nám samotným.

Aký by bol dnes tento svet, keby ¾udia pri všetkom èo plánujú vykona� zoh¾adòovali, èi je to naozaj vec, ktorá by bola i pre nich samotných akceptovate¾ná, ak sa ich osobne dotkla? Aký by bol dnes svet, ak by sa ¾udia nauèili bra� oh¾ad na iných presne v takej miere, v akej ho berú sami na seba alebo na svojich najbližších?

Avšak preto, že ¾udia na iných takýto oh¾ad nikdy nebrali a doposia¾ neberú, práve preto mohlo by� a môže by� na svete to¾ko biedy, bezoh¾adnosti, surovosti, utrpenia, zdierania a vojen. ¼udia jednoducho opovrhli vesmírnym princípom Lásky, ktorého poznanie nám priniesol Kristus. Po tomto princípe vzájomnej lásky jedných voèi druhým dennodenne šliapu, nemilosrdne tým odsudzujúc iných k bolesti, utrpeniu, strádaniu, biede, hladu èi nedostatku.

Svojou vzájomnou neláskou ¾udstvo samo seba odsudzuje a nemilosrdne súdi. Nespoèetné druhy a spôsoby utrpenia zažil už tento svet. Je to dlhá a nekoneèná séria malých, dielèich súdov, v ktorých jedni súdili a odsudzovali iných. V ktorých sa súdilo a odsudzovalo na základe farby pleti, na základe náboženského vyznania, na základe národnej a etnickej príslušnosti, na základe ekonomických a sociálnych pomerov, na základe politického presvedèenia a ešte na základe mnohých iných vecí.

A práve pre toto všetko prichádza k ¾uïom posledný súd! Posledný súd, ako koneèná prietrž ich vzájomného odsudzovania sa! Posledný súd ako nevyhnutný dôsledok tisícov dielèich súdov, v ktorých odsudzoval k utrpeniu jeden èlovek druhého. Posledný súd ako definitívny koniec všetkým starým praktikám a ako zaèiatok novej kvality života, spoèívajúcej na princípe vzájomnej lásky.

Posledným súdom teda to staré a skazené skonèí a to nové a lepšie zaène. Posledný súd bude totiž vzájomným oddelením dobrého a zlého, ktoré doposia¾ žilo pospolu. Bude oddelením dobrých od zlých! Oddelením tých, ktorí majú predpoklady a sú schopní ži� na základe princípov vzájomnej lásky od tých, ktorí toho schopní nie sú a nikdy sa o to ani nesnažili. A tento deò sa blíži!

Opis toho, akým spôsobom tento súd prebehne a aké hodnoty v òom budú považované za rozhodujúce nájdete v nasledovných silných a výstižných slovách:

Vtedy ve¾ký Sudca zhromaždí všetkých, jedných po svojej pravici a druhých po svojej ¾avici. A potom riekne tým, ktorí budú stá� po jeho pravici:

Poïte ku mne vy všetci, ktorí ste ma videli hladného a dali ste mi jes�, ktorí ste ma videli smädného a dali ste mi pi�, ktorí ste ma videli bez šiat a zaodeli ste ma, ktorí ste ma videli v žiali a utešili ste ma. Vy, ktorí ste ma navštívili, keï som bol chorý, ktorí ste mi pomohli v mojej biede, brali ste na mòa oh¾ad a prejavili ste mi súcit.

A vtedy oni zaèudovane povedia: Pane, kedyže sme �a videli hladného a dali sme ti jes� a kedy smädného a dali sme ti pi�? Kedy sme �a videli bez šiat a zaodeli sme �a, kedy sme �a videli v žiali a utešili �a? A kedy sme �a navštívili, keï si bol chorý a kedy sme ti pomohli v tvojej biede? Kedy sme brali na teba oh¾ad a kedy sme ti prejavili súci�?

A on im odpovie: Veru hovorím vám, èo ste urobili hoci len jednému z mojich najmenších, mne ste urobili. A odídu títo smerom k bránam nového a lepšieho života.

Potom sa však obráti ku tým, ktorí budú stá� po jeho lavici a riekne im:

Odstúpte odo mòa zloreèení, lebo nedali ste mi jes�, keï ste ma videli hladného a nedali ste mi pi�, keï ste ma videli smädného. Lebo ste ma nezaodeli, keï som bol bez šiat, ani neutešili, keï som bol v žiali. Lebo ste ma nenavštívili, keï som bol chorý, ani ste mi nepomohli v mojej biede. Lebo ste nebrali na mòa oh¾ad a neprejavili so mnou súcit.

Vtedy oni zhrození zvolajú: Pane, kedyže sme �a videli hladného a nedali sme ti jes� a kedy smädného a nedali sme ti pi�? Kedy sme �a videli bez šiat a nezaodeli sme �a, kedy sme �a videli v žiali a neutešili �a? A kedy sme �a nenavštívili, keï si bol chorý a kedyže sme ti nepomohli v tvojej biede? Kedy sme nebrali na teba oh¾ad a kedy sme ti neprejavili súci�?

A on im odpovie: Veru hovorím vám, èo ste neurobili hoci len jednému z mojich najmenších, mne ste neurobili. A odídu títo na cestu utrpenia, konèiaceho ich záhubou.

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.

Ako dosiahnu� š�astie?


Každý èlovek chce by� š�astný. Existuje množstvo ¾udí, ktorí o svoje vlastné š�astie vyslovene cie¾avedome usilujú. A predsa je skutoèného š�astia na zemi ako šafranu. A predsa je to jav celkom výnimoèný, hoci po òom túži a usiluje sa oò ve¾mi ve¾a ¾udí.

Ako je to možné? Preèo je tomu tak? Èo je toho príèinou?

Sú mnohí ¾udia, ktorí usilujú o peniaze dúfajúc, že keï ich budú ma� dostatok, prinesie im to š�astie. Ale žia¾, zväèša im to dlhodobé š�astie vôbec neprináša, pretože pri získavaní peòazí zvyèajne stratia zdravú mieru a dostanú sa do zaèarovaného kruhu závislosti na hanobení peòazí. Do závislosti nazývanej chamtivos�ou.

Mnohí ¾udia h¾adajú zase vlastné š�astie v ponorení sa do práce a v kariére. To im síce môže prinies� urèité sebauspokojenie, ale nikdy nie ono h¾adané, trvalé š�astie.

A sú zase ¾udia, ktorí h¾adajú š�astie v partnerskom živote a v manželstve. Žia¾, každé druhé manželstvo sa dnes konèí zväèša krachom a medzi tými manželstvami, ktoré vytrvajú nie je ve¾a takých, ktoré by bolo možné považova� za naozaj š�astné a ktoré by obom partnerom poskytovali to, èo skutoène možno nazva� pravým š�astím. A takto by sme mohli pokraèova� ešte dlho.

Kde sa však skrýva a v èom spoèíva tajomný a ¾uïom nepoznaný recept na dosiahnutie š�astia?

To ve¾ké a neznáme tajomstvo spoèíva v poznaní, že š�astie nemožno paradoxne dosiahnu� tým, že oò budeme usilova�! Každému takémuto ¾udskému úsiliu sa totiž pravé š�astie zïaleka vyhne!

Preèo je tomu tak? Lebo v podobnom úsilí sa nachádza ve¾ký kus osobného egoizmu! A skutoèné, pravé š�astie je nezluèite¾né s akýmko¾vek osobným egoizmom. Je s ním nezluèite¾né preto, lebo ono môže by� vždy iba ved¾ajším produktom. Ved¾ajším produktom nášho úsilia o správny život. O správny život naplnený úsilím o spravodlivos�, èestnos�, uš¾achtilos�, ¾udskos� a dobro. Kto sa usiluje o tieto hodnoty, kto im podriadi svoje jednanie, svoje slová, ba dokonca i svoje myslenie, ten žije správne a ako spravodlivá odmena za jeho správny život k nemu zavíta š�astie.

Pravé š�astie je totiž odmenou opravdivého života! Je samovo¾ným a ved¾ajším produktom života, naplneného úsilím o dobro, spravodlivos�, èestnos�, uš¾achtilos� a ¾udskos�. Inej cesty k nemu niet!

V tejto skutoènosti zároveò spoèíva logická odpoveï na otázku, preèo je na zemi tak málo naozaj š�astných ¾udí. Jednoducho preto, lebo iba málokto vo svojom živote usiluje vážne a cie¾avedome o dodržiavanie hodnôt, spomínaných vyššie. Jednoducho preto, lebo ¾udia sa sebecky, ba niekdy až „cez màtvoly“ egoisticky ženú za vidinou vlastného š�astia. Pre toto všetko pravého š�astia na zemi takmer niet.

Ako funguje tento princíp si môžeme ukáza� na konkrétnom príklade:

Milióny ¾udí túžia po partnerovi a partnerskom spolužití dúfajúc, že tým dosiahnu š�astia. Nikto v tom nevidí niè zlého, avšak takéto ich prianie je predsa len prianím osobného egoizmu, ktorý vidí v získaní partnera a v partnerskom spolužití s ním predovšetkým prostriedok k dosiahnutiu svojho vlastného, osobného š�astia. Takýto druh túžby však š�astie neprináša a preto i mnohé manželstvá stroskotávajú. Nestoja totiž na pravom a zdravom základe, ale iba na osobnej egoistickej túžbe po vlastnom, osobnom š�astí jeho úèastníkov.

Aký ale teda má by� zdravý základ pre dosiahnutie partnerského zväzku, naplneného pravým š�astím? Tým zdravým základom je túžba darova� seba samého druhému. Túžba urobi� všetko preto, aby bol náš partner š�astný. Oným zdravým základom š�astného partnerstva je nemyslie� na seba, ale predovšetkým na toho druhého. Jedine potom, ak takto myslíme a jednáme k nám môže prís� pravé š�astie, pretože ono je vždy iba ved¾ajším produktom opravdivého prístupu k životu. Ak dokážme dáva�, by� ¾udskými a usilujúcimi o dobro druhých, š�astie ku nám príde samo bez toho, že by sme oò nejako zvláš� usilovali.

Kristus kedysi riekol: Kto h¾adá svoj život stratí ho! Kto ale stratí svoj život pre mòa, nájde ho! A práve táto istá zákonitos�, práve tento istý druh logiky platí i vo vz�ahu k ¾udskému š�astiu. Kto totiž h¾adá iba vlastné š�astie, nikdy ho nenájde. Kto však sebecky neh¾adá iba svoje vlastné š�astie, komu leží na srdci š�astie iných, kto dokáže sám seba dáva� druhým, kto dokáže h¾adie� predovšetkým na dobro druhých, ten š�astie nájde. K tomu priletí samo od seba! Toho bude trvalo sprevádza�!

Žime preto svoj život tak, aby sme sa stali hodnými pravého š�astia. Žime svoj život správne tým, že ho naplníme skutoènými hodnotami. Ak k nám š�atie neprichádza, ak tento svet nie je š�astný znamená to, že ¾udia nežijú správne. Že vo svojom živote naozaj vážne neusilujú o dobro, láskavos�, èestnos�, ¾udskos�, spravodlivos�, uš¾achtilos� a takýmto spôsobom sú potom na míle vzdialení od správneho života. A preto je od nich na míle vzdialené i pravé, ve¾ké a skutoèné š�astie.

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.

Chcete ma� ¾ahkú smr�?


Smr� je istota, s ktorou musí každý z nás poèíta�. Zaruèená istota, ku ktorej sa každým dòom èoraz viacej približujeme. Žia¾, ¾udia sa problematikou smrti vo vz�ahu k sebe samým príliš nezaoberajú a zaèínajú na òu myslie� až vtedy, keï sa priblíži ich èas. Potom však už býva zväèša neskoro zmeni� nieèo na jej priebehu a zásadným spôsobom ovplyvni� to, èi bude ¾ahká, alebo èi budeme musie� podstúpi� �ažký a zúfalý smrte¾ný zápas. Komu to nie je ¾ahostajné, mal by preto už teraz zaèa� ži� tak, aby jeho smr� mohla by� ¾ahká.

Našu problematiku si priblížme na dvoch príkladoch, a síce na èloveku materialistickom a ateistickom, èiže èloveku presvedèenom o tom, že po smrti už niè nie je a na èloveku idealistickom, èiže presvedèenom o existencii života po smrti.

Materialista a ateista verí len vo svoj krátky pozemský život. Niè iného pre neho neexistuje. Dokonca ani vo svojich myšlienkach neprekraèuje hranice hmotného sveta, pretože vo svojom vnútri sa zaoberá iba tým, èo je pod¾a neho reálne a èo teda má nejaký význam a nejakú cenu. Svojim jednaním i všetkým svojim myslením je preto pevne pripútaný na svet hmoty. Na svoje bytie v hmotnom svete, ktoré pod¾a neho smr�ou konèí.

Tejto jeho základnej filozofii je prispôsobený celý jeho život a od nej sa odvíjajú hodnoty, ktorým verí. A keïže je skalopevne presvedèený, že žije iba raz je zväèša toho názoru, že si je preto treba života poriadne uži�. Že treba ži� naplno. K tomu sú však potrebné prostriedky, to znamená peniaze, ktoré mu zabezpeèia prístup ku všetkým hmotným pôžitkom a radostiam, ktoré život ponúka. No a preto, aby peniaze k tomu potrebné získal, neváha mnohokrát kona� nemorálne, neèestne, ne¾udsky a bez súcitu. Pre neho je totiž najdôležitejšie iba jeho vlastné užívanie si života. Života, ktorý si chce uži� a to o intenzívnejšie, o èo viac je presvedèený, že smr�ou všetko konèí.

Èas však letí, jeho pozemské bytie sa približuje ku koncu, prièom pripútanie takéhoto èloveka k hmotnému svetu je obrovské, pretože ho svojim myslením a jednaním neustále intenzívne živil.

A zrazu nadíde chví¾a smrti! Prichádza smr�, ktorá mu chce všetko zobra�. Onen èlovek však nie je schopný myslie� inak, ako myslel po celý svoj život a preto sa svojho pozemského bytia kàèovito drží. On nechce zomrie�. On sa nechce prepadnú� do nièoty a nebytia. O každú minútu života zúfalo zápasí.

Na jednej strane je tu teda neodvratnos� smrti a na druhej strane kàèovité upínanie sa na hmotné jestvovanie. Èo z toho môže vzís�? Niè iného, ako �ažký, zúfalý a bezvýchodiskový smrte¾ný zápas. Niè iného, ako smrte¾ný strach pred nebytím, ktorému sa èlovek všemožne bráni. Takýto postoj však iba predlžuje jeho boj so smr�ou, spôsobuje �ažký smrte¾ný zápas a bolestnú smrte¾nú agóniu. Každá minúta, ktorú èlovek vo svojom kàèovitom pripútaní sa na hmotný život získava sa preto stáva iba ïalšou minútou jeho agónie.

Toto však rozhodne nie je smr� ¾ahká a my si o tejto závažnej problematike hovoríme práve z toho dôvodu, aby èo najmenej ¾udí muselo prežíva� èosi podobného.

Preto sa teraz pozrime na druhý príklad a síce na èloveka presvedèeného, že smr�ou život nekonèí. Nie je vôbec dôležité, akého je tento èlovek vierovyznania. Dôležité je, že verí v pokraèovanie života po smrti a že jeho viera je naozaj reálna a teda reálne ovplyvòujúca jeho doterajší život.

Ak totiž èlovek naozaj veril, že smr�ou život nekonèí, ale ïalej pokraèuje, musel si by� vedomý i urèitej zodpovednosti, ktorá z toho vyplýva a na základe ktorej bude od neho na druhej strane požadované zúètovanie všetkých jeho èinov. Ve¾ké úètovanie nie len za jeho èiny, ale ja za jeho slová a myšlienky.

Lebo skutoèná viera v život po smrti je spojená so Spravodlivos�ou, pred ktorej tvár raz predstúpime. Takéto nieèo však od èloveka doslova vynucuje urèitú výšku morálnej a etickej kvality života. Èlovek už totiž nemôže jedna� nemorálne, neèestne, nespravodlivo, ne¾udský a bez súcitu voèi ostatným keï vie, že jeho pozemské bytie raz skonèí a on bude musie� predstúpi� pred Spravodlivos�, ktorej sa bude musie� zodpoveda� zo všetkých svojich slov, myšlienok a èinov.

Takýto èlovek síce užíva vecí hmotných, užíva svojho pozemského života, avšak nie je ku nemu tak kàèovito pripútaný a veci, èi pôžitky hmotného druhu nie sú pre neho jedinou prioritou.

V urèitom zmysle stojí nad vecami a má nad nimi nadh¾ad pretože vie, že všetko hmotné bude raz musie� tu na zemi zanecha�. A preto nestojí o to, aby sa kvôli hmotným a pominute¾ným veciam vnútorne za�ažoval neèestnos�ou, nespravodlivos�ou, ne¾udskos�ou, sebeckos�ou a bezcitnos�ou. Lebo v hodine svojej smrti bude musie� všetko hmotné zanecha� tu na zemi a tam na druhý breh si bude môc� vzia� so sebou iba svoju èestnos�, dobrosrdeènos�, uš¾achtilos�, spravodlivos�, ¾udskos� a súcitnos�. Hmotné totiž zostane tu v hmote. Jedine to duševné, tie duševné kvality a hodnoty, ktoré sme sa snažili ži� zostanú našim majetkom. Zostanú pokladom našich duší, ktorý nám nikto a niè nemôže vzia�. Ani smr�!

Ako bude teda prebieha� zomieranie takéhoto èloveka? Bude viac menej bezbolestné, pretože duša dotyèného bola zvyknutá na nadh¾ad nad vecami i nad životom. A preto aj teraz, v hodine smrti bude ma� urèitý nadh¾ad, a to dokonca aj nad svojou vlastnou fyzickou smr�ou. Bude si totiž vedomý toho, že smr� je len brána, cez ktorú treba prejs� o inej roviny bytia.

Takýto èlovek bude bra� svoju smr� ako prirodzenú skutoènos�, na ktorú je pripravený a poèíta s òou. Jeho vnútro, jeho duša preto nebude ma� problém odpúta� sa od zomierajúceho tela, trpiaceho boles�ou. Duša takého èloveka sa teda rýchlo odpúta od fyzickej schránky, pretože na nej až tak kàèovito ne¾pie. A z tohto dôvodu ani nebude poci�ova� fyzické bolesti a strasti zomierania.

Treba však podotknú�, že u èloveka, ktorý je presvedèený že smr�ou život nekonèí musí ís� o skutoèné, úprimné vnútorne presvedèenie. Vnútorné presvedèenie, ktorého dôsledkom bol èestný, spravodlivý a uš¾achtilý život, ako i živé presvedèenie o reálnosti existencie inej roviny bytia, do ktorej vstupujeme svojou smr�ou.

Na tom, aký je náš najvnútornejší poh¾ad na život a aká z neho vyplýva naša základná životná filozofia teda záleží akým spôsobom bude každý z nás zomiera�. Tým totiž, èo skrývame v håbke svojho vnútra urèujeme, aká bude naša smr�. Èi ¾ahká, alebo �ažká. Èi to bude plynulý prechod do inej roviny bytia, alebo bezvýchodisková smrte¾ná agónia naplnená strachom pádu do priepasti nebytia.

Èlovek by preto mal usilova� ži� svoj život správne a napåòa� ho pravými hodnotami ak chce, aby jeho smr� bola naozaj ¾ahká a bezbolestná. Miera jej bezbolestnosti totiž záleží do nášho životného príklonu k skutoèným hodnotám, ako i od miery nášho presvedèenia o realite existencie po fyzickej smrti.

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.

O probléme homosexuality a o iných problémoch

Žijeme v dobe dúhových pochodov a presadzovania legalizácie registrovaných partnerstiev. V dobe, v ktorej sa považuje za prejav pokroku a tolerancie súhlasné stanovisko s bojom za zrovnoprávnenie homosexuálov. V dobe, keï sa práve takýto postoj považuje za prejav intelektuálnej výšky, kým nesúhlasné stanovisko je naopak považované za prejav primitivizmu a netolerancie. No a práve v takejto dobe by bolo možno na ve¾ký úžitok vedie�, aký názor má na tento problém Biblia. Alebo inými slovami povedané, ako sa na tieto veci pozera� v súlade s Vô¾ou Stvorite¾a.

Mojžiš hovorí: Kto by obcoval s mužom tak, ako sa obcuje so ženou, obaja spáchali ohavnos�.

V tejto stati v knihe Levitikus je zároveò napísané: Ak si niekto vezme okrem ženy aj jej matku, je to krvismilstvo. Keby niekto spal so svojou nevestou, obaja spáchali hanebnos�. Keby niekto spal so ženou svojho otca, zneuctil svojho otca. A tak ïalej ...

Ide tu teda o urèité základné morálne zásady vzájomného ¾udského spolužitia definované Mojžišom, ktoré korešpondujú s Vô¾ou Stvorite¾a.

Je však zaujímavé, že pri riešení problematiky homosexuality, ako i pri riešení iných morálnych celospoloèenských problémov sa ¾udia vôbec nezaujímajú o to, èi ich názory sú v súlade s Vô¾ou Najvyššieho, alebo nie sú. Na to neberú vôbec zrete¾, hoci práve to, èo je a èo nie je v súlade s Vô¾ou Stvorite¾a by malo by� pre nás všetkých tým najpodstatnejším.

Avšak odklon od Vôle Hospodina je dnes tak ve¾ký, že to, èo bolo jeho služobníkom Mojžišom definované ako neprístojné sa dnes stavia do pozície celospoloèenskej akceptovate¾nosti. Paradoxne teda to, èo sa pod¾a Vôle Najvyššieho považuje nesprávne sa dnes ¾udstvom, ktoré katastrofálne morálne upadlo považuje za za prejav pokroku, intelektuálnej výšky a demokracie. Veci, ktorých sa malo ¾udské pokolenie stráni� sa dnes stávajú normou a považujú sa za nieèo úplne prirodzené.

Úpadok našej doby spoèíva teda okrem iného aj v tom, že naši súèasníci bojujú za to a snažia sa o to, èo nie je správne v oèiach Hospodina. Presadzujú to v naivnej domnienke, že pre takýmto spôsobom postihnutých ¾udí, v našom prípade homosexuálov bude najlepšie, ak sa ich úchylka stane spoloèensky plne akceptovate¾nou.

Ale môže to pomôc� niekomu, kto aj tak sám vo svojom vnútri jasne cíti, že s ním nieèo nie je úplne v poriadku? Že jeho sexuálna orientácia nie je normála a prirodzená? Môže vari takémuto èloveku naozaj pomôc� to, že ono neprirodzené bude on sám i ostatní považova� za normálne a prirodzené? Nie je to iba vzájomný sebaklam? Nebolo by pre takéhoto èloveka omnoho lepšie a užitoènejšie, keby sa pozrel pravde priamo do oèí? Keby ju akceptoval a svoju energiu, ktorú vynakladá na presadenie vlastnej úchylky ako spoloèenskej normy využil radšej na to, aby s òou bojoval? Aby sa snažil trpezlivou a dlhodobou prácou na sebe samom postupne približova� k tomu normálnemu, prirodzenému a zdravému?

Inými slovami povedané, bojom za rovnoprávnos� homosexuálov sa týmto ¾uïom berie dôvod pracova� na sebe samých a postupne sa zbavova� toho, èo je v nich neprirodzené. Berie sa im dôvod uvažova� o tom, h¾ada� skutoèné, hlboké príèiny svojho problému, ako i cesty k jeho náprave. Snaha o normalizáciu vlastnej úchylky je preto pre rozvoj osobnosti takýto ¾udí viac na škodu, ako na úžitok.

Nikto samozrejme nechce, aby boli homosexuáli nejako perzekuovaní. To by bol jeden extrém! Avšak ich odchýlka od normy nesmie by� spoloèensky považovaná za normu. Za nieèo, èo je normálne. To je druhý extrém! Tým totiž môžu strati� dôvod k osobnému seba vývoju, zameranému k opätovnému nadobudnutiu normálneho a prirodzeného stavu. Osobnosti homosexuála v skutoènosti pomôže najviac to, keï si svoju odchýlku od prirodzenosti uvedomuje a vnútorne i navonok sa snaží pracova� na jej odstránení. Jedine to je pre neho skutoènou pomocou. Všetko ostatné je omyl.

Celá táto záležitos� je ale okrem iného poukazom na omnoho, omnoho vážnejšie skutoènosti. Je poukazom na to, že akéko¾vek odchýlky od Vôle Stvorite¾a musia ma� pre ¾udí svoje negatívne dôsledky. To znamená že všetko, úplne všetko, èo èlovek koná v rozpore s jeho Vô¾ou mu musí prinies� škodu, èi nebodaj až katastrofu. Nech sa to týka akejko¾vek veci! Nie len teda postoja k homosexualite, ale k úplne všetkým veciam v našom každodennom živote. Ak totiž každú jednotlivú z týchto vecí neèiníme v súlade s Vô¾ou Stvorite¾a, ale naopak proti jeho Vôli, musí to ma� pre nás fatálne dôsledky.

A práve o týchto dôsledkoch prehovoril Hospodin ústami Mojžiša takto: „Ak budete kráèa� pod¾a mojich ustanovení, zachováva� moje príkazy a pod¾a nich kona�, dám vám dážï v pravý èas. Zem vydá svoju úrodu a stromy svoje ovocie. Vy budete jedáva� svoj chlieb dosýta a budete bezpeène prebýva� na zemi.

Ak ma ale nebudete poslúcha� a opovrhnete mojimi predpismi, ak sa vám budú moje nariadenia protivi�, potom vám vykonám toto: Zošlem na vás hrôzu a suchoty. Zlomím vašu ve¾kú pýchu a nebo nad vami urobím s�a železo a vašu zem s�a meï. Potom sa budete nadarmo namáha�, zem nevydá úrodu a stromy neprinesú ovocie. Zlomím oporu vašej výživy a nikdy sa nenajete dosýta. Vašu zem tak spustoším, že sa nad tým zhrozia i vaši najväèší nepriatelia.“

Za to, že sa ¾udstvo odkláòa od Vôle Hospodina, za to, že nerešpektuje jeho Vô¾u a èiní to, èo je v jeho oèiach zlé, za toto všetko ním bude bité. Lebo v jeho stvorení, ktoré povstalo z jeho rúk má miesto a môže sa trvalo dari� iba tomu, èo sa skláòa pred jeho Vô¾ou.

Èo však jeho Vô¾u nerešpektuje a neberie ju na zrete¾, to ním bude bité, tiesnené, zlomené a nakoniec celkom vyhladené. Tohto si buïme dobre vedomí! Vedomí nie len v otázke postoja k homosexualite, ale i v tisícorakých iných otázkach, v ktorých sa ¾udstvo tejto Zeme odkláòa od Vôle Najvyššieho a ignoruje ju. A týchto vecí je obrovské množstvo. Ba je to takmer všetko, èo èlovek èiní, pretože ho ani len nenapadne pýta� sa, èi to, èo plánuje vykona� je v súlade s Vô¾ou Najvyššieho, alebo nie je.

Ak preto èlovek ako jednotlivec a ¾udstvo ako celok nezaène zoh¾adòova� a bra� na zrete¾ vo všetkom èo èiní Vô¾u Stvorite¾a, ve¾ký vševládny Boh, ktorý je zvrchovaným Pánom neba i zeme napokon vyhladí zo svojho stvorenia jemu neverných a naïalej v òom ponechá iba tých, ktorí si ho ctia a ktorí plnia jeho Vô¾u.

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.